Sledoval som pred niekoľkými dňami v televízii chvastúnsky príspevok zo svetovej výstavy v Šanghaji. Vedúca slovenskej expozície sa naparovala, ako sa Číňania idú z nás takmer zblázniť čo aj televízia dokumentovala tromi Číňanmi poskakujúcimi od šťastia za chrbtom vedúcej. O niekoľko dní sa ukázalo, že oná vedúca nedokázala ustrážiť ani to, aby na pavilóne so slovenskou expozíciou bol správny názov našej krajiny. Namiesto Slovakia tam bolo Sovakia. Možné sú dve vysvetlenia. Že odborná vedúca z ministerstva hospodárstva nevie ako sa voláme, alebo to vie, ale novotvar Sovakia sa jej páči viac.

Úprimne povedané, aj mne sa takéto označenia našej krajiny celkom pozdáva. Na čas predvolebný. V tomto čase sa totiž politici mimoriadne podobajú sovám. Sova patrí medzi tých vtákov, ktorí sa popri búrlivom nočnom živote a veľkej hlave s vyvalenými očami podobajú na politikov najmä tým, že v čase párenia sa správajú úplne inak ako v čase nepárenia. Čas párenia je v živote zvierat časom najdôležitejším. Rovnako ako je čas volieb najdôležitejším v živote politikov. Ak sa totiž zvieratá v čase párenia neposnažia, nezabezpečia svoje potomstvo a rod môže vyhynúť.

Podobne ak sa v čase volebnom neposnaží politik, môže prísť jeho potomstvo skrátka. Napokon niektoré politické strany to vyjadrujú celkom otvorene. Kandidáti Slovenskej národnej strany voličov varujú, že keď ich nezvolia, budú ich matere dokonca plakať. Teda matere kandidátov. Podobne treba oceniť ďalšie nezvyčajne úprimné heslo SNS, ktoré vyzýva, aby sme politikov a najmä ich predsedu nekŕmili. Pokiaľ sú štatistiky dochádzky poslancov do práce pravdivé, treba túto verejnú sebakritiku SNS skutočne oceniť. Kandidáti Strany maďarskej koalície sa tiež úprimne priznávajú, že ich osud je v rukách voličov - „A sorsunk rajtunk múlik“ – („náš osud je vo vašich rukách.“) Aby si volič nemyslel, že politici berú otázku zabezpečovania svojho potomstva na ľahkú váhu, kandidáti českej ODS svojho času vyrukovali s heslom „Myslíme to úpřimně“, čo vyvolalo na západ od Moravy salvy úprimného smiechu.

V rozšírenom vydaní knihy „Idioti v politike“, ktorú ktohovie prečo vydáva Ikar práve v čase predvolebnom, mám novú kapitolu o politických heslách. Ak by si ju strany prečítali včas, mohli ušetriť peniaze pre agentúry za vymýšľanie volebných hesiel. V kategórii úprimných by našli napríklad „Jedz len toľko, koľko môžeš vysrať!“, alebo populárne Mussoliniho heslo „Me ne frego!“ čo vo voľnom preklade znamená asi toľko ako „Kašlem na to!“. Sociálne slabších voličov by nepochybne oslovilo heslo amerického prezidentského kandidáta Hoovera – „Kurča do každého hrnca, auto do každej garáže!“ a pacifisti strihnutí poľnohospodármi by si mohli vybrať  heslo niekdajšieho vodcu Nemeckej demokratickej republiky Honeckera – „Každý zemiak - rana do papúľ vojnových štváčov!“

To som však už trochu odbehol od témy, ktorou je správanie sa zvierat a politikov v čase párenia. Ako som už povedal, obom ide o to, aby zabezpečili seba a svoje potomstvo. Preto sú ochotní pretvarovať sa až za hranicu vlastných očakávaní. Politik, ktorý v čase keď sa nepári klame len sa tak práši, v čase získavania voliča vzýva pravdu a iný, ktorý za štyri roky nepreloží krížom slamy, odrazu chváli prácu. A to všetko v podstate len preto, aby toho, ktorého na pekné reči a zvuky nachytá, poriadne po....

l Raz darmo, pud sebazáchovy je najsilnejšia emócia, ktorá sa prejavuje najviac v situáciách ohrozenia života. Automaticky, prirodzene reguluje naše chovanie a reakcie. Preto sova v čase normálnom vydáva nezaujímavý zvuk „kúiit, kjuvik,“, ale v čase kedy jej ide o všetko, dokáže vykúzliť lahodné „kuu,hu huuuuuuuh“ s klesavým húkaním „hú,hú,hú.“ A to už nehovorím o nečakane úprimných tónoch, ktoré dokážu vykúzliť tí soví samci a samičky, ktorí si už dávno, prípadne ešte vôbec, nevrzli. Zájdite si do lesa v čase párenia a počúvajte. Množstvo nádherných zvukov, spevov, trilkovaní a húkaní vás ohúri.

Číňania nás na tú Sovakiu možno ani nepremenovali náhodou.