Po získaní ocenenia Zlatá kniha a Ceny Literárneho fondu obdržal Jozef Banáš 22. novembra ďalšie ocenenie svojho románu o M. R. Štefánikovi.

V Zlatej sále Bojnického zámku sa mu dostalo cti prevziať si z rúk prezidenta občianskeho združenia Vavrinca Benediktiho z Nedožier, Mgr. Jána Papca a primátora Bojníc Mgr. Františka Táma, za doterajšiu literárnu tvorbu s prihliadnutím na román „Prebijem sa! Štefánik“ Zlaté pero Ladislava Ťažkého.

Cenu obdržal spolu s bývalým prezidentom Slovenskej republiky Rudolfom Schusterom, u ktorého ocenila porota jeho autobiografické dielo „Schody návratov.“
Čestné uznanie poroty dostala prozaička Lucia Benková.

Čo nám pri tejto príležitosti povedal Jožko?

Milé priateľky, priatelia,
včerajšok som strávil v Prahe, kde som mal možnosť komunikovať s dvomi skvelými chlapíkmi.

Jan Mühlfeit, niekdajšia pravá ruka Billa Gatesa pre Európu – dnes špičkový svetový kouč ma pozval, aby som trochu pohovoril o mne, mojich knihách a najmä o Štefánikovi v Rádiu YOU, kde má svoju motivačnú reláciu. S Honzom bolo ako vždy skvelo. Debatovať s múdrym, skúseným, svetaznalým a sebavedomým človekom je vždy pôžitok.
S dlhoročným kamarátom a súpútnikom Karla Kryla - Pavlom Foltánom osobné stretnutie nevyšlo, len sme si pohovorili telefonicky.

Mal som v sobotu skvelý, priam úžasný zážitok.
Navštívil som Deň kroja v rámci Radvanského jarmoku v Banskej Bystrici. Bolo mi cťou, že som bol tak trochu i ja súčasťou tejto skvelej akcie – mojou spomienkovou prednáškou o Milanovi Rastislavovi Štefánikovi v Stredoslovenskom múzeu v Thurzovom dome.

Všetci zodpovední ľudia, ktorí si ešte zachovali súdnosť, sledujú so stále väčším znepokojením rastúcu rusofóbiu a dezinformačné tance okolo Ruska, jeho prezidenta, ruských aktivít domácich aj medzinárodných. Práve som dokončil preklad Zweigovej novely „Pred búrkou“, v ktorej slávny autor opisuje dôvody začatia prvej svetovej vojny.
Jedným z podstatných bola západoeurópska rusofóbia vyvolaná predovšetkým rastúcou agresivitou Nemecka. Rusofóbia bola v Rakúsko – Uhorskej monarchii takmer módna záležitosť, kto sa vyslovil o Rusoch, Srboch a Slovanoch pozitívne, bol okamžite označený za rusofila, nebezpečného pansláva, konšpirátora (áno už vtedy), šíriteľa nepravdivých správ (termín hoax ešte vtedy nebol) a bol verejne pranierovaný. Väčšina občanov si myslela svoje, chcel mať svätý pokoj, mlčala a skončilo to vieme ako... 

Dva týždne putovania cez Myanmar (bývalá Burma) – Thajsko (bývalý Siam) – Laos a Kambodžu ubehli neuveriteľne rýchlo. Napísať zopár slov o takejto ceste sa vlastne ani nedá...

Trasa bola: Bratislava – Viedeň – Dubaj – Rangún (Jangún, svetová Švedagonská pagoda) – Nay Pyi Taw (nové hlavné mesto Myanmaru) -Bagan (Švezigonská pagoda) – Mount Popa – Jazero Inle – Heho – Taschilek (Zlatý trojuholník) – Splav rieky Mekong do Luang Prabang – Siem Reap – Bayon – Angkor Vat – Bangkok – Dubaj – Viedeň - Bratislava.

Nižšie si môžete pozrieť aj fotografie z mojej cesty - na tejto mi rybičky žerú nohy :-)

Umrel kamarát, vzácny človek, dobrák od kosti, vždy veselý s úprimným smiechom, ktorým dokonale nakazil svoje okolie.

Štefan Pipa, ozajstná hviezda a legenda.

Nezvyknem dávať na verejnosť moje súkromie, ale udalosť, ktorá sa stala pred päťdesiatimi rokmi je výnimočná.
Po dlhom váhaní či sa mám vrátiť z vtedajšej Nemeckej spolkovej republiky, alebo nie, som sa napokon rozhodol pre návrat. Aj keď sme boli už takmer rok okupovaní vojskami Varšavskej zmluvy, veril som – tak ako písali noviny, že pobyt cudzích vojsk je len dočasný.
Nebol.
Ale urobil som dobre, že som sa vrátil.

Tak som sa zúčastnil na mimoriadne zaujímavom festivale "Živé sochy" v Spišskej Novej Vsi.
Toto mesto sa už stáva slovenskou jedničkou v organizovaní atraktívnych podujatí nielen pre Spišiakov, ale i pre mnohých turistov, ktorí Spiš navštevujú.

Táto skvelá akcia, ktorej otcom je Rado Michalov - precestoval so živými sochami bezmála celý svet - prilákala do srdca Spiša tisíce ľudí. Bolo pre mňa veľkou cťou, že som bol hlavnou postavou festivalu, ktorého nosnou témou bol Milan Rastislav Štefánik.