Bývajú okamihy, kedy človek od dojatia nenachádza slov. Toto je jeden z nich, dovoľte, aby som sa oň s vami podelil.

Už som na mojom facebooku písal o návšteve na Základnej škole v Komjaticiach, kde som strávil s pani učiteľkou Mirkou Müllnerovou a jej žiačkami a žiakmi takmer celý deň v debatách o našom generálovi Štefánikovi. Pred niekoľkými dňami som dostal krásny darček – prívesok – generálsku čiapku, ktorú špeciálne pre mňa vyrobili sestry Hanka a VeVe Hanesové.

Milé panie učiteľky, pani riaditeľka, milí rodičia, ale najmä milé deti, skláňam sa pred vami a s pohnutím vravím, ak by výsledkom napísania knihy o Štefánikovi bolo len vzbudenie túžby podobať sa mu vo vašich srdiečkách, malo to zmysel.

O niekoľko dní som dostal mail od pani učiteľky Müllnerovej. S jej súhlasom ho uverejňujem aj moju odpoveď naň. 

Dobrý deň pán Banáš,
posielam Vám rozhovor s našimi babami, ktorý sme uverejnili v našom časopise Aktovka, ako aj Váš príspevok v rubrike "Na slovíčko s...".

Zároveň sa Vás chcem opýtať, či Vám náhodou nezostali nejaké tričká Prebijem sa! Potrebovala by som okolo 30 ks, s kolegyňou z 1. stupňa  totiž chceme v júni zorganizovať výlet do Košarisk a na Bradlo - ja tam chcem za odmenu zobrať mojich olympionikov, lebo viem, že túžia navštíviť tieto miesta a vzdať tak hold nášmu  Milankovi (ako ho medzi nami familiárne nazývame:-)). V okresnom kole boli totiž všetci úspešní riešitelia - zobrali dve prvé miesta a jedno druhé, dvaja postúpili do krajského kola. Hanka, žiačka, ktorá Vám odovzdala tričko, prišla v takom istom, ktoré pre ňu vyrobila sestra na okresné kolo dejepisnej olympiády. Dojalo ma to k slzám a vyvolala patričný rozruch,  doteraz prečítala všetky knihy o Milanovi, na ktoré naďabila a viem, že sa doňho doslova zamilovala, stal sa jej skutočným životným vzorom. Vyrobila o ňom neskutočný projekt na dejepis, v ktorom spracovala jeho vynálezy a doslova obkreslila jeho zápisník so zlepšovákmi. Spolu so spolužiačkou Luckou (skončila druhá) pracujú na hodinách výtvarnej na minikomixe o Milanovi na Tahiti, z ktorého som odpadla.  No skrátka ich 30 súperov na olympiáde nemalo šancu!! Som taká hrdá, že mám tú česť ju (ale aj ich všetkých) učiť. Na krajské kolo v marci si oblečieme také isté tričká s Milanom všetky tri, už sa na nich pracuje.

A práve s tým súvisí moja prosba. Keď som príbeh o Hanke, ktorá sama od seba prišla na súťaž oblečená v tričku s Milanom aby to vzápätí vyhrala a o jej láske k nemu rozprávala mojej spriaznenej duši, úžasnej pani učiteľke na 1. stupni Anitke Caganovej, ktorá svojich malých štvrtákov tiež "nakazila" záujmom o Milanov život (spoločne študovali komixový životopis) tú to dojalo tiež a porozprávala o tom deckam v jej triede a na decká to tak zapôsobilo,  že heslo Prebijem sa! dostalo okamžite reálny zmysel, Hanka sa stala pre nich hrdinkou a Milan človek o ktorom chcú vedieť viac...viacerí si z knižnice hneď požičali knižky o jeho detstve od pani Matuskovej, ktorá k nám v marci príde na besedu. Takže Milanovo posolstvo sa vďaka jednej skromnej žiačke šíri našou školou...Ona aj Milan sú legendou.  Decká v 4. A túžia mať tričká  s Milanom tiež. Tak sme sa s Anitkou rozhodli, že ja zoberiem na Bradlo olympionikov a ona svoju triedu a zrodil sa nápad, že by sme tam išli všetci v ikonických tričkách s Milanom. Citujem Anitku "ak môžu do Oswienčimu chodiť izraelskí študenti odetí do trička s Dávidovou hviezdou tak my môžeme do Košarísk s Milanom". 

Ak Vám teda nejakých približne 30 kusov ešte náhodou ostalo, radi by sme ich odkúpili, zaplatíme poštovné, balné, všetky náklady, len aby sa k nám dostali. Ak už nie sú k dispozícii, chcela by som sa spýtať, či by ste nám neposkytli graficky návrh a my by sme si dali podľa neho vyrobiť vlastné, lebo sú fakt vkusné.
Ďakujeme veľmi pekne vopred za Vašu odpoveď, pozdravujú Vás deti, kolegovia, pani riaditeľka a želáme Vám veľa úspechov pri písaní Vašej novej knihy!!!!
S úctou, Mirka Mullnerová

 

 Milá pani Mirka,

nielen Vy, ale aj ja som dojatý Vašimi úžasnými žiačkami a žiakmi. Toto sú tie okamihy, kedy si každý slovenský  spisovateľ uvedomí, že písanie kníh o našich velikánoch má zmysel. Veď  ako inak sa dá mladých ľudí motivovať ak nie osobným príkladom našich  najvynikajúcejších? Som ozaj neskutočne šťastný, že máme na Slovensku učiteľky ako ste Vy, dáva mi to istotu a veľké povzbudenie do  budúcnosti. Pozdravte prosím odo mňa a poďakujte aj Hanke a VeVe  Hanesovým za prívesok s generálovou čiapkou, ktorý pre mňa vyrobili. 

Budem ho mať stále na očiach v mojom aute pri cestách Slovenskom a v  ťažkých chvíľach sa budem, podobne ako Vaše deti, povzbudzovať našim  Milanom. S radosťou Vám môžem oznámiť, že som bol pozvaný istou veľkou  slovenskou firmou na ich výročnú konferenciu, ktorá sa konala pod  heslom: „Prebijeme sa, lebo sa prebiť chceme!“ Rovnako sa veľmi teším, že  na základe českého vydania románu "Prorazím!" ma pozvala nadácia Tomáša  Baťu prednášať českým a moravským špičkovým manažérom priamo do  legendárnej Baťovej vily v Zlíne. Najviac ma však tešia Vaše deti a  učitelia ako Vy. Pokiaľ ide o tričká, je to takmer neuveriteľné, ale mám  ešte presne tridsať kusov, samozrejme ich Vašim deťom rád venujem. 
Technické podrobnosti ako Vám ich dodám dohodneme neskôr, možno by som s  deťmi zašiel spolu na Bradlo, aby sme opäť raz spolu vzdali hold nášmu  velikánovi, možno v predvečer 140 výročia jeho narodenia.

 Milá pani  Mirka, chcem Vám z duše poďakovať za to, čo pre naše deti - budúcnosť  národa robíte.

S úctou a láskou Váš Jozef Banáš