Knihy
Lepší ako včera (2000)
Lepší ako včera je knižná prvotina Jozefa Banáša. Je to výber rôznych žánrov – od esejí (Studená sprcha, Európsky les bez stromov, uverejnené v poprednom rakúskom denníku Die Presse), cez poviedky až po epigramy, aforizmy a krátke sentencie. Záver tvoria aktuálne úsmevné dobové komentáre politického života na Slovensku – Odkazy občana Banáša politikom, uverejňované v mesačníku Parlament v rokoch 1999 – 2001.
Pozoruhodným je uverejnenie prvého výstupu úspešnej Banášovej komédie „No comment“ (divadlo West Bratislava). Je to jediný písomný úryvok tejto hry, ktorý bol publikovaný. V ňom zaujme politický pragmatizmus ministra zahraničných vecí Francúzska Talleyranda, ktorý sa dá aplikovať na každú dobu.
„Pre mňa je prvoradá moja vlasť, a preto som pripravený slúžiť jej za každého režimu. Myslíte, že bola pre mňa ľahké prestupovať od revolúcie k direktóriu, od direktória ku konzulátu, od konzulátu k hnutiu, od hnutia k cisárovi? A prečo som to robil? Lebo ma moja vlasť, moje Francúzsko, potrebovalo!“
Politicum tremens (2006)
Mierne veselý sprievodca parlamentom 2002 - 2006.
Množstvo momentiek z práce i služobných ciest poslancov, z ktorých si mnohí už asi do lavíc v parlamente nesadnú...
Chronologický prehľad udalostí z obdobia od volieb 2002 do apríla 2006. Čo bolo, bolo. Poslanci v parlamente. Politicum tremens. Piško v parlamente. Uši v parlamente. Maďari v parlamente. Slušnosť v parlamente. Pikle v parlamente. Fotografi v parlamente. Ježiš v parlamente. Komunisti v parlamente. Sex v parlamente. Pravda v parlamente. Zoznam poslancov. História NR SR. NR SR. Predseda a podpredseda NR SR. Poslanecké výbory a kluby NR SR. Parlamentný slovníček. Zasadací poriadok.
Idioti v politike (2007)
„Mať v politike názor je cesta do pekla. Najistejší spôsob, ako v politike dosiahnuť úspech, je nemať žiadny názor. Ak názor nemáte, neriskujete, že by ste mohli mať názor nesprávny.“
Vtipná politická satira vychádza pre veľký čitateľský úspech v druhom, doplnenom vydaní na 312 stranách. Čitateľov isto pobaví aj komentovaná fotografická príloha. Autormi fotografií sú Pavol Funtál a Ladislav Lesay. Skutočnosti, osoby a situácie opísané v tejto knihe sú čistou recesiou a humorom. S realitou u nás ani vo svete nemajú nič spoločné, zdôrazňuje autor knihy. Hoci...
Zóna nadšenia (2008)
Dramatický príbeh priateľstva a lásky (1968 - 2008)
Na pozadí príbehu Jozefa Baláža, Thomasa Ankermanna a Alexandry Grycenko, ktorí sa zoznámili v lete 1968 a opäť sa stretli po 37 rokoch, sa odvíjajú skutočné udalosti obdobia 1968 - 2008. Invázia vojsk Varšavskej zmluvy do Československa, normalizácia, študentská revolta v západnej Európe, protesty proti vojne USA vo Vietname, proces uvoľňovania, denacifikácia v NSR a v NDR, silnejúca nemohúcnosť prestarnutého vedenia KSSZ, postupné úmrtia Brežneva, Andropova, Černenka, nástup Gorbačova, perestrojka, nežná revolúcia v Československu, pád berlínskeho múra a komunizmu, rozpad ZSSR, Československa, zjednotenie Nemecka, vznik Slovenskej republiky, vstup Slovenska do NATO a EÚ.
Ide vlastne o politický román, ktorý je popretkávaný reálnymi popismi situácií s osobnosťami ako boli resp. sú: Erich Honecker, Gunter Schabowski, Egon Krenz, Rudi Dutschke, Willi Brandt, Alexander Dubček, Gustáv Husák, Bohuslav Chňoupek, Vasil Biľak, Leonid Brežnev, Jurij Andropov, Jevgenij Jevtušenko, Michail Gorbačov, Miroslav Válek, Ľubomír Feldek, Pierre Lellouche, Markus Meckel, Milan Kňažko, Viktor Juščenko, Václav Havel. Príbeh je na osemdesiat percent postavený na skutočnosti. Postavy Jozefa Baláža, Thomasa Ankermanna sú reálne, postava Alexandry Grycenko je taktiež reálna, pôvodne mužská postava, prispôsobená príbehu.
Zastavte Dubčeka (2009)
Po knihe roka 2008 – Zóna nadšenia, ponúka bývalý slovenský politik Jozef Banáš román o jednom z najznámejších česko-slovenských politikov moderných dejín, ktorý na trh prináša vydavateľstvo Ikar. Dielo Zastavte Dubčeka podáva pútavý opis sociálno-politickej situácie minulého storočia, no zároveň mapuje pôsobenie politika, ktorý ako povedal jeden bývalý francúzsky prezident, dlho odmietal, aby jeho svedomie niekto umlčal. Príbeh je obohatený o zaujímavé fakty zo života rodiny Dubčekovej, doplnený mnohými, prevažne vymyslenými dialógmi.Príbeh začína migráciou bratov Milana a Štefana za veľkú mláku, kde sa Štefan spozná s modrookou Pavlínou, ktorú si nakoniec aj zoberie. Alexander Dubček sa narodil v roku 1921, po návrate novomanželov domov.
Narodil sa v Uhrovci, čiže v dedine, v ktorej sa narodil aj jeden z najvýznamnejších predstaviteľov slovenského národného obrodenia – Ľudovít Štúr. Dubčekovci, túžiac priložiť ruku k dielu pri budovaní socializmu, odchádzajú do jednej z najzanedbanejších častí Sovietskeho zväzu, kde sa malý Šaňko spoznáva aj so svojou budúcou partnerkou – Aničkou. Dubčekovci však po čase vytriezvejú a vydajú sa hľadať svoje šťastie späť, do rodnej zemi. Tu začína samotný príbeh Alexandra Dubčeka od bojov v Slovenskom národnom povstaní, cez jeho politickú kariéru, počas ktorej sa snaží budovať tzv. „socializmus s ľudskou tvárou“, až po jeho tragickú smrť, ktorú autor hodnotí ako záhadnú.
Kniha vás pohltí už po prečítaní prvých kapitol, porciu 360 strán zvládne bez väčších problémov aj menej náročný čitateľ. Ako Jozef Banáš uvádza, mladí, podľa jeho zistení, vedia o osobnosti akou je Dubček žalostne málo, a aj preto sa rozhodol napísať túto knihu, vo viere že prispeje k tomu, aby sa nezabudlo na muža, ktorý podľa jeho slov dal ľuďom v onej dobe nádej. Cesta ktorou sa ubral Jozef Banáš je vynikajúcim spôsobom ako podnietiť záujem o národné dejiny aj u študentov, ktorý s dejepisom príliš nepaktujú.
Ferko Kráľ
Deň do večnosti (2010)
Poézia je v kníhkupectvách dobre ukrytá vo vysokých úzkych regáloch. Podľa zásady, čo letí musí byť navrchu a čo nejde, to skryjeme. Spolu stojí česká i slovenská poézia, ako sestra pri sestre. Tam som hľadal podľa hrúbky knihy, lebo dobrého veľa netreba. Nenašiel som nič, čo by ma zaujalo štýlom, alebo obsahom. V poézii je riziko, že človek narazí na veľké lásky, alebo veľké sklamania a to som nechcel. Už som to skoro vzdal, keď prišiel ďalší nápad - keď niet dobrých básní, napíš si nejaké sám, veď času máš dosť. Kúpim si zošit, pero mám a čo ešte treba k poézii?
Už som odchádzal a okolo mňa v únikovej uličke som mával na pozdrav Dánovi, Urbaníkovej, Lasicovi a ďalším. Matkinovi som len odkázal: Aj ja teba. Nakoniec ma predsa chytila spisovateľská celebrita Jozef Banáš. Nie kvôli jeho próze, ani kvôli sláve slávnej dcéry, ktorú nepozerám ale preto, že keď som zobral do rúk jeho Deň do večnosti, po niekoľkých ukážkach som sa rozhodol - v nasledujúci večer ma bude zabávať on. A zabavil, stálo to za to.
Nazval by som to poéziou všedného dňa a plného života. Trochu mi to pripomenulo zbierku Evy Leškovej Srdce je blbec, ktorá má čestné miesto po mojej ľavici v skrinke pri počítači a tam skončí aj Jozef Banáš kvôli tej príbuznosti... Deň do večnosti je úžasná zbierka básní podľa môjho gusta, ktorá ma oslovila aj napriek tomu, že som sa snažil o kritický prístup. Aj keď nie všetky básne v nej majú u mňa rovnakú ozvenu, tie súzvučné rozhodujú.
Básne Jozefa Banáša ma oslovili aj svojou jednoduchosťou a výpoveďou o životných pravdách, múdrostiach a emocionálnych zážitkoch vyjadrených akoby chladnou hlavou, tak nejako chlapsky. Príjemne sa vnímajú zvláštne metafory a myšlienkové zvraty v závere básne, s pointou ako v dobrej poviedke, či fejtóne. Bol to pre mňa dobrý obchod a príjemný večer.
Kód 9 (2010)
"Kód 9 vyvolá diskusiu. Banáš posiela svojho hrdinu Michala na cestu za hľadaním rovnováhy medzi mužom a ženou po atraktívnych destináciách – od staročínskeho Sianu cez Tibet, Nepál, Indiu až po Vatikán, aby nakoniec zistil, že tou najatraktívnejšou je jeho vnútro. Hľadá a nachádza – seba samého. Na ceste plnej napätia a krajných situácií pochopí, že láska a viera nie sú slová, ale činy. Vďaka tomu je schopný prijať bremeno zodpovednosti.
Dobrodružstvo, ktoré zažijeme, neprináša len atmosféru exotiky, ale vedie do hĺbky človečenstva a jeho principiálnej komplementarity, teda mužského a ženského spôsobu ľudského bytia. Kód 9 je príbeh aj o hľadaní a objavovaní dôstojnosti a poslania ženy. Kniha, ktorú otvárate nie je skladba žalospevov, ani obviňujúci spis. Každá doba a každá kultúra má na svedomí hriechy, ktorými sa previňuje voči žene. Rovnako aj autorov pohľad na Ježiša a Cirkev je neortodoxný, jeho Ježiš nie je dogmatický, je symptómom vnútorných procesov hľadania, ktorým sa nevyhne žiadna generácia, žiaden jednotlivec.
Doba, ktorú žijeme si priam vyžaduje veľký príbeh. Do takého nás autor vťahuje a využíva to, čo je dnes chytľavé – silnú dávku mysticizmu. Ďakujem Jozefovi Banášovi, že svojim príbehom nás – mužov odhaľuje a približuje samých sebe. Kód 9 nepochybne vyvolá diskusiu."
Rastislav Dvorový, katolícky kňaz, Tiberias, Izrael
Pozrite si video upútavku na knihu Kód 9.
Jozef Banáš sa stal neprehliadnuteľnou súčasťou slovenskej literatúry. Azda aj preto, lebo každou svojou knihou zatína do živého. Skrátka – neserie sa. Tento román je dosiaľ najodvážnejším potvrdením tohto banášovského pravidla. Keď som o Zóne nadšenia napísal, že nenechá nikoho ľahostajným, pri Sezóne potkanov mám pocit, že po jej prečítaní bude zopár ľudí ťažko spávať. Možno aj sám autor... Osudy hlavných hrdinov sa mi zdajú až podozrivo podobné s príbehmi niektorých verejne známych osôb.
V čase, keď má kamarátstvo či priateľstvo oveľa väčšiu váhu a nevyčísliteľnú hodnotu než kedykoľvek predtým, prichádza Jozef Banáš so strhujúcim príbehom o tejto jedinečnej medziľudskej veličine, s rozprávaním o romanticko-trpkom detstve a strate ilúzií a ideálov v dospelosti, o tvrdom zákulisí vlastného života, keď mnohí prežívali vďaka ,,šme“ – a ustavičnú pretvárku stále považujú za niečo normálne. Napokon, hlavný hrdina je predsa herec...
JurajSoviar,básnik a textár
Šokujúce odhalenie špinavostí nielen v politike. Herci a politici Banášovi tlieskať nebudú, my ostatní áno. Možno preto, že nepíše o nás.
Ľuboš Jurík, spisovateľ
Román je odvážnejší ako Banášove predchádzajúce knihy, strhne čitateľa od prvých riadkov. Autor nepotrebuje pátos ani hanobenie minulosti, aby povedal pravdu. Jeho rozprávačský talent nenechá čitateľa ľahostajným. Sezóna potkanov nastavila zopár hlodavcom morálne pasce...
Alena Štrompová, literárna kritička
Táto kniha nie je pre ľudí, ktorí si radi nasadzujú generálsku čapicu... po bitke. Príbeh je natoľko úprimný a presvedčivý, že neviem, či by som sa v daných situáciách správal morálnejšie. Ďakujem životu, že ma pred nimi uchránil, a Jozefovi Banášovi, že mi dal príučku.
Matej Duman, novinár
Pri čítaní tejto knihy som viackrát vykríkla: Fíha, takto to bolo a je?! Odvážna, otvorená, drsná. Ktovie, aké reakcie vyvolá. Neviem, pán Banáš, či sa nemám začať o vás báť...
Monika Jakubeczová, podnikateľka
Milé čitateľky, čitatelia, s bázňou a dôverou vám predkladám výber zo svojich poviedok. Zostavil som ho z niekoľkých starších – počnúc poviedkou Suliko, ktorú som napísal v roku 1984, ale publikujem ju až v tejto knihe, pokračujúc poviedkami Mimoriadny rýchlik, Busta, Zájdeme spolu na Podzávoz, Posledná nevera, Dávno som sa tak nezasmial a Srdce v podmienke.
Tieto dielka zahŕňala moja prvá kniha Lepší ako včera, vyšla však v neveľkom náklade. Rozhodol som sa preto znovu vydať najlepšie zo starších poviedok a doplniť ich novými, ktoré som napísal v posledných rokoch. Väčšinu príbehov som zažil alebo mi ich prerozprávali.
Ten, ktorý mi rozprávala moja dcéra Adela, som si netrúfol napísať. Bol príliš smutný. Odohrával sa na detskej onkológii, kde sa strieborná niť spájajúca dvanásťročnú Adelku so životom postupne stenčovala. Dievčatko bolo skvelou tanečníčkou, a keby nie zákernej choroby, nepochybne by z nej vyrástla tanečná jednotka. Sily jej ubúdali, svoju obľúbenú reláciu Let´s Dance sledovala z nemocničného lôžka. Moderátorka tohto programu, tiež Adela, chodievala pravidelne na detskú onkológiu podeliť sa s deťmi o radosť i nádej. Snom chorého dievčatka bolo mať aspoň raz na sebe také krásne šaty, aké pre moderátorku navrhoval známy módny návrhár. Adela teda poprosila Ferka Mikloška a ten navrhol malej Adelke najkrajší model, aký dovtedy vyšiel z jeho dielne. „Vyzeráš ako anjel,“ povedal Ferko, keď hľadel na vychudnutú postavičku v nádhernej róbe. „Ujo, môžem si ich nechať dozajtra?“ poprosilo dievčatko. „Príde ma pozrieť mama, rada by som sa jej v nich ukázala.“ Keď ráno mama pricestovala, Adelka meravo, ticho ležala. Zaspala vo svojich vysnívaných šatách naveky.
Rád by som jej túto knihu venoval. Aj tej druhej Adelke. Za jej srdiečko otvorené chorým, starým, biednym... ba aj bezmocným zvieratkám.