S neskrývaným záujmom sledujem raz viac, inokedy menej prudšie debaty na úrovni národnej i medzinárodnej, k téme korupcia. Výborná téma, pre politikov bojujúcich uvzato o občana ako stvorená. A pre politika ako ja, o ktorého sa údajní „korupéri“, ktorí sa vraj túlajú parlamentom a ja, pako, som na nich ešte nenarazil, téma dupľovane zaujímavá. Preto sa urputne zamýšľam nad tým, ako všetkým, ktorým leží boj s korupciou na srdci(a je ich veľa, mám pocit, že všetkých 5,4 milióna) pomôcť.

Spomenul so m si na myšlienku, ktorú kedysi vyslovil dnes už parlamentný kolega Robert Fico:“ Ak si niekto myslí, že na Slovensku môže bojovať s korupciou štandardnými vyšetrovacími metódami, v žiadnom prípade nemôže uspieť.“ Privítal som preto schválenie zákona o špeciálnom prokurátorovi, špeciálnych súdoch. špeciálnych svedkoch a verím, že pomôžu. Stále sa mi však akosi máli a tak chcem svojou hrivnou do boja prispieť i ja. Môj návrh síce nie je nový, ale osvedčil sa. Vymyslel ho na sklonku svojej vlády Ľudovít XVI, keď jeho neurodzené stavy začali  poukazovať na skorumpovanosť štátneho aparátu.

Rozhodol vyhlásiť program boja s korupciou a nazval ho nezvyčajne objavne – „Čisté ruky“.(podľa historických prameňov ho sponzorovala firma „Royal cosmetics“) Aby sa neurodzené stavy presvedčili, že program sa úspešne realizuje, pozval si kráľ ich zástupcu – občana – do Versailles. Kráľ mu vraví: “Rád ťa presvedčím, že my tu máme čisté ruky. Najprv však musíš odpovedať na otázku. Na správnu odpoveď máš tri pokusy. Otázka znie: Dvaja ministri prehadzovali kopu uhlia. Ktorý z nich si šiel po práci umyť ruky? Ten, ktorý ich mal špinavé, či ten s čistými?“ Občan zdanlivo logicky odvetil: “Ten so špinavými“. „Nie“, odvetil kráľ. „Keď dokončili prácu, pozreli sa vzájomne na svoje ruky. Ten s čistými zbadal kolegove špinavé a pomyslel si: “Bože, ale som sa zašpinil“ a šiel sa umyť. “Nevadí, druhý pokus“ – potešil kráľ občana a zopakoval otázku. „To je ten istý problém“ namietal občan. „Nie je“ , nesúhlasil kráľ. „Nuž dobre“ strácal občan guráž. „Teda ten s čistými“. „Nie!!“ strácal pomaly nervy aj kráľ. “Je predsa nelogické, aby si ruky zašpinil iba jeden! Máš posledný pokus. Ak na správnu odpoveď neprídeš, nikdy sa nedozvieš, ako sa plní náš program. “Kráľ zopakoval problém aj otázku. Občan sa mračí, parí sa mu z kečky ako pred volebným bilboardom až vypáli: “Obaja, pretože nie je logické, aby si zašpinil ruky iba...“ „Dosť! Si hlupák“ zvrieskol kráľ. „Nikdy nič  nepochopíš. Je predsa totálna volovina, aby ministri prehadzovali uhlie. Ťahaj domov a buď rád, že sa vrátiš aj s hlavou!“   

Ibaže občan reprezentoval nas..tú väčšinu, čo kráľovi ušlo a trval na vysvetlení. Občanovi, zasa ušlo, že kráľ mal ešte stále poruke stráže, katov i neštandardný technický prostriedok – gilotínu. Bol absolutizmus a tak ho bez súdu rovno na ňu šupli. Kati však práve oslavovali, a tak občana priviazali na gilotínu opačne. Logicky mu teda odfrngli nohy. Kráľ sa najprv rozčúlil, ale potom mu zišla na um myšlienka, pretože, hoci málokedy, ale aj to sa kráľom stáva. Predniesol na dvore návrh zrušiť program „Čisté ruky“ a navrhol zaviesť inovovaný program „Čisté nohy“. Zdôvodnil ho tým, že je humánnejší, lebo človeka nezabije a dáva mu šancu zamyslieť sa nad sebou a polepšiť sa. Okrem toho už bolo v tom čase vo Francúzsku viac gilotín ako umývadiel, pretože, ako sa neskôr ukázalo, firma „Gilotina et fréres“ mala veľmi blízko k budúcim organizátorom revolúcie. Tak sa začal najväčší boj proti korupcii, ktorý vošiel do dejín pod názvom Veľká francúzska buržoázna revolúcia.   

Všetko by bolo bývalo v relatívnom poriadku. Keby kati neboli vytriezveli a nezačali občanov, šľachticov (urodzených i neurodzených, skorumpovaných i neskorumpovaných) ukladať na gilotínu správne. V rámci úspešného plnenia programu napokon uložili začiatkom roku 1793 na tento efektný nástroj aj kráľa. Odvtedy to žiadny politik na svete nemyslel s bojom s korupciou vážne. Ale všetko chce čas a verím, že táto vcelku vydarená akcia zmysel mala. Aspoň si ľudia umývajú nohy. Aj smradu je menej.


Jozef Banáš, publicista