Neraz si kladieme otázku, ako je možné, že jednému sa darí všetko, na čo siahne a druhý prináša smolu sebe i svojmu okoliu. Vyčíta celému svetu, že ho nechápe, je na neho zlý, hromží, ťažká si, súdi. Sú ľudia, v ktorých prítomnosti sa cítime dobre, priamo ju vyhľadávame a sú takí, od ktorých bočíme. Tí prví nám energiu dávajú, tí druhí nám ju berú. Keď dávame zlú energiu, nemôžeme očakávať dobrú. Zaujímame k svojmu okoliu negatívny postoj a okolie sa k nám správa rovnako ako my k nemu. 

Podaktorí si navrávajú, akí sú šikovní, ako dokázali obabrať ostatných, keď sa na nich nikto nedíval. Zabúdajú však na Zákon, ktorý pôsobí vždy, všade, za každých okolností. I vtedy, keď sa nikto nedíva. Krádež ostáva krádežou aj vtedy, keď nás nikto nevidí. To, že mi krádež neodhalili, neznamená, že nie som zlodej. Je to také jednoduché... Odpoveď na všetky otázky nám dáva Zákon rovnováhy, ktorý je základným predpokladom existencie všetkého. Vyjadrený je v biblickom: „Čo dáš, to sa ti vráti“, „Čo zaseješ, to budeš žať.“

Nemôže zo semena buriny vzísť kvet. Ak budeme siať zlú náladu, nevraživosť, nenávisť, závisť, budeme žať to isté. Ešte sa nikomu nepodarilo stisnúť ruku, ktorá bola zovretá v päsť, či pohladiť niekoho, ak pred vami utiekol. Platí, že podobné priťahuje podobné, alebo, ako sa vraví – vrana k vrane sadá. Ufrfľaní, zamračení, otrávení ľudia budú k sebe priťahovať takých istých. Naopak, veselí, optimistickí, usmiati, budú priťahovať veselých a usmiatych.

Iste si nespomeniete na okamih, kedy ste sa usmiali na človeka idúceho oproti, keď sa na vás mračil. Ale asi ste sa už usmiali na toho, ktorý sa usmieval na vás. Čím viac dobra a lásky budeme rozdávať, tým viac sa nám ich bude vracať. Možno nie hneď, možno nie zajtra, možno nie v tomto živote. Ale určite sa nám raz dobro vráti. Rovnako ako zlo. Nemôže byť inak, lebo taký je Zákon. Pýtame sa – čím sa previnilo malé dieťa, keď zomrie. Nemohlo predsa vykonať nič zlého. Prečo ho Všemohúci potrestal? Potrestal Všemohúci dieťa, alebo potrestal jeho rodičov? V Jánovi (9) sa učeníci pýtajú Ježiša, keď videli človeka, ktorý bol od narodenia slepý: „Majstre, kto sa prehrešil? On sám, alebo jeho rodičia?“

Zákon Zákonov však je, že Zákon sa dodržiava. Dodrží ho každý, či chce, alebo nie. „Neodídeš odtiaľto, kým nezaplatíš do posledného haliera,“ hovorí Nový Zákon. Náhoda neexistuje. Náhoda je len napĺňanie Zákona. Láska, peniaze, šťastie, úspech, zdravie, neprichádzajú náhodou. Sú výsledkom všetkých našich skutkov, ktoré sme vykonali. Ak sme brali, bude nám vzaté, ak sme dávali, bude nám dané.  Pretože je povedané: „Klopte a bude vám otvorené.“ Jediný spôsob, ako sa dá klopať sú naše činy. Nie slová. Ak si na jednu stranu húpačky sadne tučný, namyslený a pyšný boháč a na druhú chudý, utiahnutý a skromný chudák, budú rozdiely medzi nimi na prvý pohľad jasné a tučný sa bude možno spokojne usmievať. Ibaže húpať sa nebudú... Húpať sa dá, len keď je rovnováha. Preto svet nefunguje, nemáme radosť z húpania sa, lebo jedni sú príliš hore, druhí príliš dole. Jedni berú, druhí dávajú.  

Ak vnímame život negatívne, strácame nad ním kontrolu. G. B. Shaw povedal:“ Väčšina ľudí sa díva na svet a pýta sa – prečo? Ja sa pýtam – prečo nie?“ Poznáte to. Vojdete do obchodu a pýtate sa: „Nemáte prosím vás to či ono? Nemohol by som dostať to či ono? Neviete mi povedať kedy to či ono dostanete?“ A čo keby sme sa skúsili pýtať: „Máte to či ono? Môžem to dostať? Viete mi povedať...“ Negatívne myšlienky priťahujú negatívne a nevpustia do mysle tie pozitívne. Stávame sa negatívnymi a taký si predstavujeme aj svet. Ak si predstavujete, že vás obchádzajú choroby, určite dajaká príde. Ak sa bojíte neúspechu, nešťastia, smrti, samoty, rozchodu, určite sa z toho niečo stane. Predstavu o svete si vytvárame my sami.

Z našich predstáv plynú naše očakávania. Budú presne také, aké sme si ich v hlave naprogramovali. Negatívne myšlienky v našej hlave svet nezlepšia. Zlepšia ho len myšlienky pozitívne. Preto jediná možnosť ako zmeniť svet, je – zmeniť seba. Je to žiaľ, alebo chvalabohu, jediná cesta. Cesta dávania. Dávajte a uvidíte, ako rýchlo sa zmeníte. Darca vždy získava viac ako príjemca. Príjemcu darom potešíte, ale seba meníte k dobrému. Stávate sa zdravšími, pozitívnymi, šťastnejšími.   

Starú Čínu dlhé roky ničili vojny. Starí i noví cisári prepadávali susedov a vraždili sa navzájom. Až prišiel na trón cisár mudrc a povedal – „vyhubím definitívne všetkých mojich nepriateľov.“ Dvorania sa pripravili na novú voju a aké bolo ich prekvapenie, keď po čase videli cisára, ako sa v záhradách cisárskeho paláca prechádza v družných debatách so svojimi nepriateľmi. „Veď si sľúbil, že svojich nepriateľov vyhubíš,“ vyčítal mu istý dvoran. „A vari som ich nevyhubil? Stali sa mojimi priateľmi.“ A v Číne zavládol mier.  

Ak neviete ako so svojou premenou začať, usmejte sa. Pozdravte cudzieho človeka a zaželajte mu pekný deň, uvoľnite miesto staršiemu v autobuse, dajte prednosť nešťastníkovi, ktorý sa z vedľajšej cesty nevie dostať na hlavnú, preveďte cez prechod slepca, pomôžte odniesť tašku starenke. Ak budete siať kvety, nebudete mať istotu, že vám v záhrade burina nevyrastie. Buďte si istí, že i bez vášho zlého semena bude buriny dosť. Je na vás, či strávite energiu a čas ničením buriny, alebo si ju obľúbite. Nie ste povinný ju ničiť. Jediné čo ste povinný je - nesiať ju.