Navleen Lakhi, Hindustan Times
Čandigar, 30. november 2012

„Keď sa ma pýtate, kto som, odpoviem dobrý kresťan, čo znamená, že som aj dobrý moslim, dobrý hind, dobrý žid...“ odmlčí sa, kým jeho oči nespočinú na mužovi s turbanom. „Som tiež dobrý Sikh,“ pokračuje zdôrazňujúc, že Bohu nezáleží na náboženstve, ale na tom, či je niekto dobrý alebo zlý. Stredňajší rozhovor s Jozefom Banášom, slovenským spisovateľom, novinárom, diplomatom a politikom, ktorý zavítal do mesta na predčítanie svojej knihy Jubelzone (Zóna nadšenia) a besedu vo francúzskom kultúrnom inštitúte Alliance Francais, Sektor 36 v Čandigare, priniesol viacero príjemných zvratov.

64-ročný spisovateľ, ktorý bol aktívnym politikom aj za komunistického Československa, aj na postkomunistickom Slovensku, začína slovami, „Odišiel som z politiky a začal som písať. Moja prvá kniha Idioti v politike (2007), politická satira, sa stala bestsellerom. V našej krajine, na Slovensku, kniha, ktorej sa predá viac ako 5.000 kusov, je bestsellerom a skoro všetky moje knihy sa predali v náklade viac než 25.000 kusov.“

Z Banášovho pera pochádzajú knihy Zóna nadšenia (2008), Zastavte Dubčeka (2009), Kód 9 (2010), Sezóna potkanov (2011) a Posledná nevera (2012).

Zóna nadšenia je podľa jeho slov „opäť politickým thrillerom odohrávajúcim sa na pozadí politických udalostí v Československu z obdobia jednotnej krajiny až do rozdelenia na dve krajiny, Českú republiku a Slovensko, v roku 1993. Je to viac-menej môj osobný príbeh. Je to dramatický príbeh o láske a priateľstve vsadený do rokov 1968 až 2008 a popisuje mimo iné aj reálne situácie, ktoré som si prepožičal z čias, keď som pracoval ako profesionálny diplomat.“

„V roku 1968, keď k nám na dva roky zavítala sloboda, som sa stretol s Thomasom Angermannom, ktorý prišiel s volejbalovým mužstvom zo Západného Nemecka. V auguste 1969 som ho šiel navštíviť a on sľúbil, že nasledujúci rok pricestuje za mnou. Medzitým sa však v roku 1970 opäť zatvorili hranice. Nemali sme žiadnu možnosť, ako spolu komunikovať. Vedel som o ňom iba tri údaje – meno, mesto, v ktorom vyrastal, a rok narodenia. Niekedy v roku 2005 sa moja dcéra pokúsila nájsť informácie o každom Thomasovi v Západnom Nemecku, ktorý sa narodil v roku 1948. Zoznam obsahoval samozrejme tisícky mien a tu dopomohlo šťastie, keďže Thomas, ktorému volala, bol ten Thomas, ktorého sme hľadali.“

„Thomas navrhol, aby som o našom stretnutí napísal knihu. V nej píšem aj ako som sa zamiloval do ukrajinskej ženy. Pripomína nám časy, kedy sloboda nebola samozrejmosťou. Politické pozadie knihy dokresľuje osobné skúsenosti ľudí.“

Kniha bola podľa jeho slov písaná objektívne a  komunistický režim neočierňuje.

Problémy ako nezamestnanosť a kriminalita počas komunistickej vlády nikto nepoznal, píše v knihe. „Moje knihy sú vo všeobecnosti o politike, ľuďoch žijúcich v rôznych politických podmienkach a ľuďoch hľadajúcich Ježiša,“ hovorí spisovateľ, ktorý za svoj román Zóna nadšenia dostal ďakovací list od nemeckej kanclérky Angely Merkel.

O svojom najnovšom projekte Kód 1 hovorí, „Je to pokračovanie Kódu 9. Spracúva vážnu tému odohrávajúcu sa v Kašmíre, Izraeli, vo Vatikáne a na Slovensku. Hlavný hrdina hľadá Ježišove stopy v Indii.“