Predslov: Zóna nadšenia
Peter Pragal

Diplomati majú často tendenciu po odchode do dôchodku svoje skúsenosti a zážitky spísať do knihy a publikovať. Podaktorí popisujú dejiny a občanov krajín, v ktorých pôsobili. Iní analyzujú politické dianie. A ďalší zas stavajú seba do stredu pozornosti a obsiahlo rozprávajú o svojom pracovnom živote. Jozef Banáš nezvolil ani jednu zo spomínaných publicistických foriem. Napísal dokumentárny román, v ktorom precízne spája dejiny s osudmi čiastočne vymyslených a čiastočne autentických postáv.

Dramaticky vyostrené životné príbehy hlavných protagonistov zakomponované do novodobých dejín strednej a východnej Európy umožňujú predovšetkým mladším čitateľom racionálne uchopiť a emocionálne precítiť to, čo sa udialo od konca 60tych rokov až po pád železnej opony medzi Moskvou, Kyjevom, Bratislavou, Prahou a Berlínom, a do akých konfliktov sa dostávali ľudia, ktorí museli žiť v podmienkach komunistických diktatúr. Ako sa museli ohýbať a vykrúcať a napriek tomu sa neustále snažili udržať si vlastnú sebaúctu.

Hlavnými postavami tohto politického thrilleru sú Ukrajinka Alexandra Josifovna, prezývaná Saša, západný Nemec Thomas a jeho slovenský kamarát Jozef Baláž, ktorý výrazne pripomína samotného autora. Ich životné príbehy často skúšané osudom odzrkadľujú skúsenosti mnohých z tejto generácie či už pred alebo za železnou oponou: čachre s politickým extrémizmom na západe, boje o moc, oportunizmus a porušenie vernosti na východe. Avšak aj príklady nezištného konania a doživotných priateľstiev, ktoré prekračujú hranice.

S Jozefom Banášom som sa zoznámil v 80. rokoch vo Východnom Berlíne. Vtedy som pracoval ako korešpondent v NDR pre hamburgský časopis Stern. Zároveň som bol akreditovaný v Prahe a ďalších hlavných mestách Východného bloku. Na veľvyslanectve vtedajšieho Československa som dostával víza pre moje výjazdy k Vltave. Tu som mal príležitosť pravidelne sa rozprávať s tlačovým atašé. Jozef Banáš bol iný ako funkcionári na Ministerstve zahraničných vecí v NDR: uvoľnený a otvorený. Svoje kritické názory neskrýval za frázy. Neskôr sa z pracovných kontaktov vyvinuli aj súkromné.

Mladý a chytrý diplomat, ktorý aparátnikov zo srdca nenávidel, sa ako správny novinár, ktorým aj bol, v hosťovskej krajine poriadne rozhliadal. Popis každoročného prvomájového sprievodu, podľa ktorého je nazvaná kniha, je pretkaný uštipačnou iróniou. Čitateľovi je predkladaná lož celého zinscenovaného divadla, počas ktorého mocní na tribúne blahosklonne mávali svojim poddaným, a tí zas diktovanými heslami vyvolávali svojim vodcom na slávu. Sotva však nadšený dav zmizol z dohľadu televíznych kamier, zmizol aj zápal pre reálny socializmus. Nakoniec transparenty vhodili do vopred pripravených kontajnerov, ktoré boli hneď po skončení sprievodu odvezené na skládku.

Skvelo som sa pobavil aj pri čítaní, ako Baláž alias Banáš so sklonom k malým provokáciám privádzal ľudových policajtov do rozpakov. Zrejme ako jediný pracovník veľvyslanectva jazdil vo Východnom Berlíne s trabantom s dvojtaktovým motorom z Zwickau s červenou diplomatickou poznávacou značkou. Mal očividné potešenia z toho, keď ho pri dopravných priestupkoch uniformovaní zastavili a v domnienke, že sa jedná o občana NDR, sa naňho osopili. Sotva však zarazeným strážcom poriadku ukázal svoj diplomatický preukaz, zamrmlali ospravedlnenia a vytratili sa preč.

Mnohé časti „Zóny nadšenia“ pripomínajú učebnicu dejepisu. Autor v krátkych scénach necháva prehovoriť politikov, vyšších dôstojníkov a agentov tajnej služby, ako pripravujú a prijímajú rozhodnutia s ďalekosiahlymi historickými následkami. Začína to v moskovskom Kremli pri zvažovaní pre a proti vstupu vojsk Varšavskej zmluvy v roku 1968 do Československa a končí zbavením moci Michaila Gorbačova a rozpadom Sovietskeho zväzu. Dialógy, ktoré sa odohrávajú v čase „Pražskej jari“, sú dobre rešeršované a pôsobia autenticky. Iné sú zas fiktívne, majú však veľmi blízko k historickej realite. Kniha taktiež upúta príhodami z bežného života diplomatov, ako ich môže popísať len niekto, kto bol pri tom.

Hlavní hrdinovia knihy sú prepojení udalosťami, ktoré kedysi ľudí burcovali, držali ich v napätí alebo vyvolávali nesúhlas. Študentské nepokoje v Západnom Berlíne, teror skupiny RAF v Západnom Nemecku, pokľaknutie Willyho Brandta vo Varšave sa v knihe vyskytujú rovnako ako stiahnutie Červenej armády z Afganistanu, Gorbačovova reforma, mierová revolúcia v NDR, Nežná revolúcia v Československu a pád Berlínskeho múra.

Jozef a Saša nie sú žiadne hrdinské postavy. Prežívajú bezmocnosť človeka v totalitnej spoločnosti. Znášajú korupciu, zlé hospodárenie a neschopnosť funkcionárov. Robia omyly a potrebujú dlho, kým prehliadnu lži a propagandu. Sú vystavení pokušeniu nechať sa lapiť do sietí tajnej služby a zradiť svojich spoluobčanov. A cítia sa ponížení, keď kvôli pár výhodám pristúpia na kompromisy. Nikdy však nestratili vôľu ostať slušnými a nenapodobovať oportunistov, ktorí po prevrate v bývalých socialistických krajinách otočili kabáty a bezohľadne pracovali na svojich kariérach.

Záverečná scéna, keď sa Jozef a Saša, niekdajší milenci a už dlho vo vzťahu s iným partnerom, opäť stretnú v jednej ukrajinskej dedine, je popísaná s nehou, ktorá chytá za srdce.
„Rozprávame sa teraz už dva dni,“ nechá autor prehovoriť svoju románovú postavu Jozefa k priateľovi Thomasovi. V dôsledku rozdelenia Európy sa nevideli desaťročia. „Ale ako sa máme prepracovať dejinami strednej Európy za dva dni.“ To čo jeho druhé ja v knihe považuje za nemožné, sa autorovi podarilo na 470 stránkach, ktoré stojí za to si prečítať.

Peter Pragal, nemecký novinár a publicista, 71, narodený v meste Vroclav, v časoch kedy autor pôsobil ako diplomat v bývalej NDR, zastával Peter Pragal post korešpondenta pre časopis Stern v NDR a v Československu.