Skončilo sa leto 2012. Asi by sa o ňom dalo rozprávať a písať v rôznych kontextoch. Kauza Bezák, znovuzrodenie osobnej tragédie Hedvigy Malinovej, búrlivá diskusia o hrozbách chovu psích bojových plemien, Ficove dôchodky a rôzne iné politické techtle mechtle, no mňa najviac zaujal pohľad na literatúru. Nechcem recenzovať ani vás oboznamovať s novinkami, koniec koncov prestížna súťaž Anasoft Litera a jej finalisti už pomaly miznú z výkladov kníhkupectiev a knižný trh nás zavaľuje novými dielami.

Čakatelia na najočakávanejšiu knihu roka sa dočkali. Po všetkých prekážkach, ktoré bránili vydaniu knihy Toma Nicholsona si už dnes každý môže zakúpiť 191 stranový, veľmi stručný, no trefný náhľad do sveta špinavých politických machinácií, a teda získať vedomosť, ako to v slovenskej politike skutočne funguje. Áno, mám na mysli knihu Gorila, ktorá má okrem účelu oboznámiť aj nežiadaný účinok rozhnevať, či priviesť do beznádeje každého slušného čitateľa. V žiadnom prípade nechcem nijakým spôsobom ohovárať túto knihu, či spisovateľa. Opak je pravdou. Na mieste je veľká vďaka, ktorá autorovi právom patrí, no na celej tejto záležitosti je znepokojujúci jeden dôležitý fakt.

 

Skutočne je správne, že najočakávanejšia kniha roka je práve tá, ktorá popisuje stoku slovenskej politiky, ktorá síce objasňuje mnohé, čo sme si nechceli pripustiť, no zároveň tých uvedomelejších privádza do ľahkej depresie, či averzie čítať noviny? Slováci veľmi jednoznačne určili, čo ich skutočne baví čítať, a čo je jednoducho žiadané. Nie je to podľa vás smutná skutočnosť, smutná realita? Samozrejme, že smutnou realitou je aj samotný proces, ktorý predchádzal vydaniu knihu a veľmi malá pravdepodobnosť, že je kniha neautentická. Je jasné, že toto všetko jej dáva jedno veľké komerčné plus, ktoré by však potrebovali aj iné dobré knihy. Čo je dobré, bolo aj bude veľmi subjektívne, no aj tak mi to nedá znova nepoložiť tú základnú otázku. Naozaj je dobré, že je Gorila najočakávanejšou knihou roka? Rok sa síce neskončil ani zďaleka, no bohužiaľ verím, že nič očakávanejšie tu už tento rok ani nebude. Snáď Dominik Dán, či nás možno znova poteší nejakou knižkou Jozef Banáš?

 

A meno, ktoré som spomenul v poslednom odstavci je práve to, o ktorom chcem hovoriť v tomto, čím myslím privediem tento svoj skromný komentár do pozitívnejšej roviny. Jozef Banáš je pozoruhodný človek minimálne kvôli dvom veciam. Veľmi presvedčivo si vyskúšal úlohu politika a bol asi prvý, ktorý nebol zo svojho odchodu sklamaný. Svedčí o tom práve knižka Idioti v politike, ktorá je úžasnou satirou a výsmechom na veci, ktoré nás vedia vytočiť. Táto kniha má, čo dočinenia s politikou, no nerozhnevá vás ani vás nebude deprimovať, naopak, rozosmeje vás a pobaví. Niekto by si myslel, že týmto dielom Banáš skončí svoju spisovateľskú kariéru, no tento mimoriadne trefný spisovateľ, ktorý skutočne zatína do živého nás doteraz obklopuje skvelými knihami, ktoré sa právom označujú ako bestsellery. Či už to boli jeho romány Zóna nadšenia, Zastavte Dubčeka, Kód 9, ktorými pokračoval alebo nedávna Sezóna potkanov, vždy nám ponúkol úžasnú spisovateľskú jedinečnosť. Jeho najnovšia kniha nesie podtitul Poviedky pre milujúcich. Je to zbierka poviedok z názvom Posledná nevera. Toto bola jedna z kníh, ktorá prišla v malom predstihu pred Gorilou. Neviem, či bola tak očakávaná, no rozhodne potešila nadšencov literatúry Jozefa Banáša a tých milujúcich vie priviesť ku úžasnému čitateľskému zážitku plného emócií.

 

Matej Sotník

Zdroj: sotnik.blog.sme.sk