Politik, diplomat a spisovateľ Jozef Banáš si vzal na plecia sizyfovskú úlohu – napísať román, ktorý opisuje oblúk (česko)slovenských dejín od povestného augusta 1968 až po súčasnosť.

Jeho kniha Zóna nadšenia na jednej strane s dokumentaristickou presnosťou prináša fakty z tohto obdobia, na druhej strane stojí na intímnom príbehu hlavného hrdinu.

Jozef Baláž (a nielen podobnosť mien prezrádza, do akej miery je táto postava autobiografická) prežíva prvú lásku ako študent počas pobytu v bývalom Sovietskom zväze, ale aj kamarátsky vzťah so "západným" Nemcom Thomasom, aby sa ich osudy opäť stretli po necelých štyroch desaťročiach. V dobe, keď okupácia sovietskymi tankami a Európa rozdelená na dva nezmieriteľné tábory predstavujú len hmlistú spomienku na časy dávno minulé.

Banáš ich pripomína takmer didakticky presne. Veď kto by si dnes - keď sa hypermarkety predbiehajú v hypervýhodných akciách - pripomenul, že socialistický človek musel vyvinúť nadľudské úsilie, aby zohnal cibuľu alebo toaletný papier? A hoci je v súčasnosti pre priemerného Slováka dostupná dovolenka v Taliansku či Grécku, ešte nedávno boli aj vyvolení obchodní cestujúci na Západe len chudobnými príbuznými, ktorí sa v hotelovej izbe kŕmili sardinkami s cibuľou, aby ušetrili zo skromných diét. "Stáli na balkóne v červených trenírkach a bielych tielkach ako poslovia československej spartakiády. Našťastie boli dostatočne vysoko a nikomu z miliónov Talianov pod nimi nespôsobili šok."

Práve v týchto zdanlivých banalitách je Banášov text silný a vtipný, hoci sa snaží rovnako autenticky dokumentovať aj závažné historické chvíle, napríklad vpád sovietskych vojsk na územie Československa alebo študentské nepokoje v Nemecku.

Práve v kontrapunkte medzi osobným rozprávaním a opisom historických udalostí (svojou dôslednosťou prezrádzajúcim svedomité štúdium archívnych materiálov) spočívajú silné, ale aj zraniteľné miesta Banášovho diela. Vyžaduje si totiž nadľudské – či skôr opäť sizyfovské – úsilie zjednotiť slovník postáv tak, aby rovnako dôveryhodne vyznievali dialógy hlavného hrdinu Baláža, ale aj rozhovory sovietskeho pohlavára Brežneva s Alexandrom Dubčekom. Ak by však kniha bola čisto faktografická, nemala by šancu zaujať čitateľa príbehom. A ak by zasa bola výlučne beletristická, pripravila by sa o možnosť odovzdať pútavou formou cenné posolstvo predovšetkým mladej generácii, ktorá roky normalizácie neprežila.

Oba aspekty Banášovej knihy sa navzájom potrebujú a tým ju robia neopakovateľnou. Tak ako je neopakovateľný príbeh Nemca, ktorý si rezervoval izbu v hoteli „NECH ZIJE KSC“. Prečo? To nech radšej prezradí autor...


Márius Kopcsay
16.9.2008
Zdroj: Koktail.pravda.sk