Bývalý diplomat, politik a dnes spisovateľ. Jozef Banáš. O jeho najnovšom románe Kód 9 hovoril v rozhovore pre portál Webnoviny.sk.


Zdá sa, že tento rok máte úspešný. Vyšli vám štyri knihy, mali ste čítačky doma i za hranicami, zúčastnili ste sa viacerých literárnych festivalov, dostali ste výročnú cenu SC PEN za rok 2009 za román „Zastavte Dubčeka!“ Ste spokojný?

Iste. Vyšla mi kniha básní a epigramov „Deň do večnosti“, Ikar mi na jar vydal rozšírené vydanie dnes už legendárnych „Idiotov v politike“, na jeseň román „Kód 9“ a v Nemecku mi vyšiel preklad románu „Zóna nadšenia“ – Jubelzone s predslovom významného nemeckého novinára Petra Pragala. V Berlíne ho za účasti slovenského a českého veľvyslanca slávnostne uviedol do života posledný minister zahraničných vecí NDR a dlhoročný poslanec Spolkového snemu Markus Meckel.

Váš nový román „Kód 9“ je už takmer dva mesiace na trhu. Od svojho uvedenia sa hneď zaradil na popredné miesta v rebríčkoch predajnosti, dokonca na knižnom veľtrhu Bibliotéka bol najpredávanejšou knihou. Ako sa mu darí?

„Kód 9“ sa predáva štvornásobne viac ako moja doteraz komerčne najúspešnejšia kniha „Idioti v politike.“ Je vo všetkých relevantných TOP 10. Potešujúce je, že jej predajnosť sa nezastavila, ale stále stúpa. Zdá sa, že dosiahla ideálny stav, keď už nepotrebuje marketingovú podporu, ale ľudia si ju odporúčajú sami medzi sebou.

Aké máte ohlasy na knihu?


Úžasné. Vzhľadom na tému knihy som čakal búrlivé reakcie, ale to čo sa deje je doslova príval sympatií a súhlasu. Za necelé dva mesiace od vydania románu (27.9.) som mal stretnutia s čitateľmi v Bratislave, kde som počas štyroch dní Bibliotéky viedol prakticky nepretržitú debatu, ďalej v Košiciach, Trebišove, Vranove, Snine, Starej Ľubovni, Žiline, Martine, Novej Bani, Prievidzi, Dudinciach, Senci, Lučenci, Hnúšti, Rimavskej Sobote, Revúcej, Poltári, Fiľakove a v ďalších mestách a mestečkách.

Všade sa stretávam s povzbudivými slovami, ľudia vďaka mojej knihe dostávajú odvahu hovoriť. V Novej Bani som dostal symbolický honorár peceň chleba, pani Dolská z Bratislavy mi povedala, že táto kniha jej zmenila život, iná pani označila knihu za „Manifest slobodných ľudí.“ Čítajú ju aj kňazi a viem, že aj v jednom kláštore. Nepoviem ktorí kňazi a nepoviem v ktorom kláštore, aby nemali zbytočné nepríjemnosti. Ohlasov je veľmi veľa.

Sú aj negatívne?


Dostal som jeden výhražný mail a v istom konzervatívnom týždenníku sa chystali román rozniesť v zuboch no zatiaľ sa tak z neznámych dôvodov nestalo. Asi sa zľakli toho, že by mohli vyvolať to, čo chcú ľudia – širšiu diskusiu. A tej sa majitelia pravdy očividne boja.
Vzťah mužov a žien je mimoriadne nevyvážený a od čias Krista, ktorý bol miláčikom žien, sa tento vzťah dramaticky zhoršil.

Čo je témou románu?


Témy všetkých mojich kníh sa viac či menej zaoberajú tým istým – vzťahom mocných a bezmocných. V prípade Kódu 9 je to postavenie žien v jednotlivých spoločenských a náboženských formáciách od Kristových čias. Vzťah mužov a žien je mimoriadne nevyvážený a od čias Krista, ktorý bol miláčikom žien, sa tento vzťah dramaticky zhoršil. Napokon dejiny píšu víťazi a nie porazení, muži a nie ženy. Kým pyšní muži tiahli v celej histórii do boja s cieľom posúvať kolesá dejín, ženy v pokore a mlčky po nich tú spúšť, ktorú zanechali, upratovali. Ruiny vojnou zničeného Nemecka preniesli na rukách ženy, aby ho potom obnovené prevzali do svojich rúk muži a opäť začali pomaly rozkrúcať kolesá dejín. A tak to ide dokola. Čo muži ničia, to ženy naprávajú.

Jedným z hlavných hrdinov knihy je Ježiš Kristus.


Táto kniha je o hľadaní toho, ako na tejto zemi dobre a statočne žiť. A pri tomto hľadaní, nazdávam sa, by Ježiš mal a mohol byť kresťanom oporou. Oporou v zmysle pozitívneho príkladu. Že aj jeden z nás, z obyčajných ľudí, ak chcete spomedzi detí človeka, dokázal žiť cnostným životom. Nebol dokonalý, ale snažil sa o to. Dotiahol to najďalej a stal sa božským. Ježiš bol jedným z nás. Jeden z najlepších. Rovnako ako Budha, Mohamed, Mojžiš, Šalamún, Konfúcius, Máhatma Gándhí, Dalajláma či Matka Tereza. Všetci sme také isté božie deti ako Ježiš. Ak by si ho Boh vyvolil za svojho protekčného syna, pôsobilo by to na ostatných demotivujúco. Napokon v knihe sa jasne píše, že Ježiš sa formálne stal božím synom hlasovaním na koncile v meste Nicea v roku 325 pod predsedníctvom svetského cisára Konštantína. Napokon v evanjeliách nie je nikde povedaný dôvod, prečo si Boh za svojho syna vybral práve jeho. Jedným z hlavných hrdinov knihy je Ježiš Kristus.

Vravíte, že sa zaoberáte témou nerovnováhy. V prípade vášho románu nerovnováhou medzi mužom a ženou?


Základom všetkého jestvovania je rovnováha. Ak sa systém dostane do nerovnováhy, má dve možnosti – alebo sa s pomocou zvonku dostane opäť do rovnováhy, alebo sa zosype, čo je katastrofa pre mocných aj pre bezmocných. Nerovnováha sa zväčšuje a svet sa nakláňa. Nie je predsa možné, aby priemerný Afričan musel vyžiť z jedného dolára denne a v tom istom čase je každá krava v Európskej únii dotovaná dva a pol dolármi. Každé tri roky zomrie na svet od hladu cez päťdesiat miliónov ľudí. To je toľko, koľko umrelo v druhej svetovej vojne. Golfista Tiger Woods zarobí priemerný mesačný plat Slováka za šesť sekúnd. V knihe poukazujem na otrasné skutočnosti, ktoré si už ani nevšímame. Román má dvoch hrdinov.

Michal putuje v súčasnosti z východu na západ a Ježiš Kristus putuje vo svojej dobe zo západu na východ. Už samotné takéto postavenie príbehu vyvoláva v niektorých kruhoch krútenie nosom. Michal sa počas svojho putovania ku svojej láske dostáva, Ježiš od nej odchádza. Veľa som cestoval a vo všetkých krajinách bez výnimky som sa stretol s nedôstojným postavením ženy v spoločnosti. A všetko sa to odvíja od náboženstiev, z ktorých každé ženu ponižuje a marginalizuje. Keďže žijeme v takzvanej kresťanskej civilizácii, venujem sa primárne kresťanstvu. Kristus si ženy hlboko vážil a ony jeho. Napokon, keď Krista križovali, boli pri ňom len ženy. Jeho mužskí učeníci pustili do gatí a zbabelo ušli.

Nedávne slová pápeža o tom, že vysvätiť ženu za kňaza by bol hriech, nepotrebujú komentár. Keď pápež Ján Pavol I. povedal, že „Boh sa vo svojej dobrote viac ponáša na matku ako na otca“, mal vo Vatikáne problémy. Od tohto patriarchálneho prístupu katolíckej cirkvi sa odvíja aj nelichotivé postavenie ženy v katolíckych krajinách. Žiaľ podobne je to aj v budhizme, islame či judaizme.

Muž sa odlišuje od ženy najmä fyzickou silou. Ak bude ľudstvo uprednostňovať fyzicky silnejších, bude na úrovni zvieracej ríše.

Presne tak. Muž má navrch akurát fyzickou silou. Intelektuálne žena nad mužom žiadny vrch nemá, skôr si myslím naopak. Žena je citlivejšia a vnímavejšia. Ale poznám aj tvory, ktoré sú fyzicky silnejšie ako muži. Napríklad hovädo či kôň.

Prečo sa román volá Kód 9?


Deviatka je najvyššie číslo číselnej sústavy. Symbolizuje dávanie, toleranciu, lásku, prinášanie nového života, ženu. Naopak jednotka je najnižšie číslo, symbolizuje egoizmus, moc, branie, trest, muža. Ľudia, ktorých dátum narodenia má tri deviatky, čiže ich súčet je takzvaná dokonalá deviatka, sa blížia najviac k ideálom humanity. Funguje to, skúste si to. Hlavný hrdina Michal skladá deväť symbolov do jedného, ktorý symbolizuje spojenie hlavných náboženstiev sveta. Keď sa mu to podarí, nastane opäť rovnováha medzi mužom a ženou, prestanú vojny. Bude jeden Boh. Ten je i tak len jeden, iba vedúci predstavitelia jednotlivých náboženstiev si Boha a cez neho ľudí rozparcelovali, aby ich mohli ovládať.

Hovoríte o poslaní knihy. Aký je jej príbeh?


Evka Černá povedala: „Je to famózny príbeh, ktorý otvára tajomné dvere mystiky.“ Hlavný hrdina Michal putuje zo starého čínskeho Sianu cez Tibet, Himaláje, Nepál, údolie Gangy, Jeruzalem do Vatikánu a pritom plní mysterióznu úlohu, ktorú mu dali sily dobra. Pomáha mu pritom jediná žijúca bohyňa na svete nepálska Kumari. Michal prežíva mnohé dramatické a hraničné situácie, v ktorých si uvedomí silu zla, ale najmä dobra.



Kto zvíťazí?


Láska.

O vašej knihe sa hovorí, že je kontroverzná.


Delím ľudí na dve skupiny. Na tých, ktorí pravdu hľadajú a tých, ktorí ju vlastnia. Pre majiteľov pravdy bude kontroverzné vždy a všetko čo sa od ich pravdy odlišuje. Pre katolícku cirkev, ktorej najvyšší predstaviteľ sa v istých veciach prehlásil za neomylného ( čo si nedovolil ani Kristus) je táto kniha samozrejme kontroverzná.

V knihe rozvíjate tézu, že Ježiš bol ženatý.

 
Nie som jediný, ktorý to hovorí. Bol žid a mal obrovskú autoritu. Slobodný muž v židovstve autoritu nemá. Napokon ak by sa dajakým nespochybniteľným dôkazom ukázalo, že Ježiš bol ženatý, klesla by vaša úcta a rešpekt k tomuto úžasnému mužovi? Myslím si, že práve naopak. Ježiš mal autoritu aj u ženatých a vydatých na rozdiel od dnešných katolíckych kňazov, ktorí radia ľuďom ako žiť v manželstve a pritom o manželstve nič nevedia. Ja, a najmä moja žena má po štyridsiatich rokoch manželstva omnoho väčšie právo radiť mladým, ako ktorýkoľvek katolícky kňaz. Dôkazov, že ženy mali Ježiša rady a v úcte máte v evanjeliách nadostač.
Veľa som cestoval a vo všetkých krajinách bez výnimky som sa stretol s nedôstojným postavením ženy v spoločnosti. A všetko sa to odvíja od náboženstiev, z ktorých každé ženu ponižuje a marginalizuje.

Z knihy sa dá vyčítať váš názor, že Boh nerozoznáva katolíkov, evanjelikov, moslimov, či budhistov, ale rozoznáva len dobrých a zlých ľudí.


Je to logické. Hádam len niekto neverí tomu, že tá dokonalá a univerzálna veličina, nazvime ju Boh, ktorá riadi a organizuje nekonečný vesmír si z tých miliárd planét, ktoré pripomínajú pieskové zrniečka na nekonečnej pláži, vybrala akurát zrniečko zvané zemeguľa a z nej akurát kresťanov a z nej akurát katolíkov. Alebo moslimov. V takýto nezmysel môžu veriť len náboženskí fanatici. Nie veriaci, ale fanatici sú pre ľudstvo nebezpeční.

Nemáte pocit, že sa náboženstvá zmaterializovali?


Len ich horné poschodia. Otec Srholec a jemu podobní sa nezmaterializovali. Kresťania lamentujú, že ich valcuje islam a prognostici počítajú, kedy bude v niektorých európskych krajinách moslimov väčšina. Dôvod je jasný a zreteľný. Áno, kresťanstvo sa zmaterializovalo. Čím ste bohatší, tým máte menej detí, aby ste majetky nemuseli deliť. Katolícki kňazi práve z tohto dôvodu nemajú žiadne deti, keďže, ako je známe nesmú sa ženiť. Ako však chcú presvedčiť ľudí, že pre kresťana má byť ideálom manželstvo, keď pre nich je ideálom nemanželstvo? Veď to je pokrytectvo samé od začiatku.

Svojho času, keď sme v NR SR debatovali o možnom vstupe Turecka do EÚ, som sa Ferka Mikloška spýtal prečo sa nemôžem ísť počas dňa upokojiť a popremýšľať do katolíckeho kostola, keďže je zatvorený. Odpoveď bola, že kostoly sú zatvorené, lebo sa v nich kradne. Nuž nepredpokladám, že v nich kradnú moslimovia, ale kresťania. Na rozdiel od kresťanských kostolov sú islamské mešity otvorené neustále. Z prostého dôvodu. Nekradne sa tam, pretože tam nie je čo kradnúť. A prečo sa potrebujú kresťanské kostoly predvádzať bohatstvom? Prečo je chrám Svätého Petra najpyšnejším chrámom na svete? Prečo máte v tomto chráme sochy a obrazy pápežov, kardinálov či biskupov v životných a nadživotných veľkostiach, dokonca tam máte aj sochy niektorých pápežských konkubín, ale Ježiša tam máte len na jednom malom obrázku v bočnej lodi? Samozrejme ak nerátam Michelangelovu Pietu.

Aký chcete ešte lepší dôkaz kam odišla katolícka cirkev od Ježiša? Ukrývajú sa za chrbty statočných kňazov a radových sestier a bratov, ktorí sú skutočne ochrancami chudobných, ale vrchné poschodia katolíckej cirkvi sú ochrancami bohatých. Či Ježiš nepovedal: „Očisťujete čaše a misy zvonku, ale vaše vnútro je plné hrabivosti a špatnosti. Či nepovedal: „Rozdajte majetok chudobným a nasledujte ma!“ Čo robí cirkev. Zhrabúva majetky a kšeftuje s mocnými. Či Ježiš nekritizoval keď povedal: “S obľubou sedávate v prvých radách v synagógach?“ Všetci politici sa zásadne pchajú do prvých radov, aby ich snímali televízne kamery. Či Ježiš nepovedal: „Nestavajte chrámy, vašim chrámom nech je vaše vnútro?“ Či nepovedal, že nemôžete slúžiť Bohu aj majetku?“ Vari sú pyšné kresťanské chrámy plné bohatstva tým pravým miestom? Ako majú ľudia veriť vysokým cirkevným hodnostárom, keď vidia ten eklatantný rozdiel medzi ich slovami a skutkami?

Čo je podľa vás viera?


Viera a láska nie sú slová, ale činy. V mojej knihe hovorím: Slobodní sme len vtedy, keď poznáme pravdu. A poznáme ju len vtedy, keď rozmýšľame. Načo by nám inak Boh dal rozum? Ten, kto nástojí na dogmách a nerozmýšľa, či ešte horšie – bráni rozmýšľať iným, je proti Bohu a teda neverí. Viera bez rozmýšľania nie je vierou, ale podrobením sa násiliu.“ Keď sa spýtate babičiek, ktoré sa vytrvalo chodia do kostolov modliť litánie, čo je podľa nich kráľovstvo božie, nevedia vám dať odpoveď. A to sú, ako ony hovoria, celý život kresťanky. Ak sa kresťanstvo nevráti na Ježišovu cestu, je otázkou krátkeho času, kedy získa islam, budhizmus či iné vierovyznania v kresťanskom svete prevahu. A to sa už v Európe deje. Kresťanstvo sa dnes drží v chudobných oblastiach sveta, práve vďaka tým úžasným kňazom a misionárom, ktorí tým ubiedeným ozaj pomáhajú a dávajú nádej. Možno je šťastím tých ubiedených, že nikdy nevideli bohatstvo chrámu svätého Petra a Vatikánu, lebo by prestali veriť.

Sú hlasy, že vaša kniha je proticirkevná a proti Ježišovi.


To hovoria dogmatici, teda nerozmýšľajúci majitelia pravdy. Z toho čo som povedal, je jasné aká je. Vôbec nie je proticirkevná a už vôbec nie proti Ježišovi. Naopak. Vari Ježiš nepovedal: „Dom stavajte na skale a nie na piesku, pretože keď príde prvá búrka, dom sa zosype?!“ A či sa to už nedeje? Postaviť pevný dom znamená vybudovať pevnú cirkev z ľudí, ktorí do nej vstúpia na základe svojho slobodného rozhodnutia. Teda na základe rozmýšľania. Teda nie na základe krstu novorodencov, ktorí samozrejme nevedia rozmýšľať. Či Ježiš nepovedal :“Zháňajte mi nasledovníkov a na znak toho, že sa rozhodli ísť mojou cestou nech sa nechajú pokrstiť?“ Ukážte mi jediné miesto v Biblii, kde Ježiš hovorí o krste novorodencov.

Krst novorodencov znamená vytváranie masovej organizácie na piesku. Katolícka cirkev sa mení na formálnu masovú organizáciu ako kedysi Revolučné odborové hnutie, ale z toho ste aspoň mohli vystúpiť. Dostávajú síce od štátu najviac peňazí, ale dom postavený na piesku sa rúca. Nuž ale majú to, čo chceli. Ale keď niekto uprednostňuje bohatstvo a moc pred správnym životom, nech neočakáva, že ho budú ľudia nasledovať. Dnes by Kristus s jeho názormi nemohol byť v hierarchickej štruktúre katolíckej cirkvi ani kostolníkom. Viete si predstaviť aká silné by boli katolícka či evanjelická cirkev, keby do nich ľudia vstupovali na základe slobodného rozhodnutia? Táto kniha nie je ani proti Mohamedovi či Budhovi. Oslavuje týchto mužov a vyslovujem v nej ľútosť, že dnešná realita v kresťanských, islamských či budhistických krajinách sa od pôvodných učení týchto úžasných mužov osudovo vzdialila.


Ste veriaci?


Som pokrstený katolík bez môjho súhlasu. Ale stal som sa veriacim premýšľaním a hľadaním. 



V čo veríte?


V každé vierovyznanie, ktoré lásku k blížnemu nielen hlása, ale aj praktizuje.



Chodíte do kostola?


Áno, ale nie na omše. Chodenie do kostola nemá s vierou nič spoločné.



Čo ste napísaním knihy sledovali?


Moja kniha chce prispieť k náprave cirkvi.
Viera a láska nie sú slová, ale činy. V mojej knihe hovorím: Slobodní sme len vtedy, keď poznáme pravdu. A poznáme ju len vtedy, keď rozmýšľame. Načo by nám inak Boh dal rozum?

Myslíte si, že práve vy máte právo otvárať tieto morálne témy?


A kto má to právo? Kto si môže dovoliť hodiť kameňom?

Aké sú podľa vás východiská?


Je to jednoduché – dodržiavať Desatoro. Nie je dôležité, aby ste boli lepší ako iní, dôležité je, aby ste boli každý deň lepší, ako ste boli včera. Ak sa každý z nás bude starať o svoju spásu, spasí aj svet. Svet nespasí spasiteľ, ale iba my sami. Sapienti sat est – múdry pochopí.


Autor: SITA, , Rado Pavlík
22. novembra 2010