Nie je jednoduché sa s vami stretnúť. Stále ste niekde na cestách. Kašmír, Dillí, Belehrad, Ukrajina, Paríž, Kodaň, Zürich, Frankfurt. Zbierate azda materiál na cestopis?
Mám tvorivý rytmus: leto – jeseň zbieranie materiálov, zima – jar: písanie. Po úspechu románu Kód 9 som sa rozhodol napísať jeho pokračovanie. Hrdinovia Kumari a Michal tentoraz nebudú putovať Tibetom, ale Kašmírom. Mal som šťastie a získal som tam mimoriadne zaujímavé informácie o kresťanoch, židoch a najmä o Kristovi.

Prezradíte aké?
Niečo budem publikovať časopisecky, ale čitateľ sa všetko dozvie v novom románe s názvom Kód 1.  Bude to o tých častiach Ježišovho života, o ktorých evanjeliá mlčia.

Ako  sa má spisovateľ, ktorého knižky patria na Slovensku k najpredávanejším?
Teším sa z toho, pretože  kniha je napísaná len vtedy keď je prečítaná. Ešte väčšiu  radosť mám z toho,  že moje knihy sa už dostávajú aj k zahraničnému čitateľovi. Na druhej strane mám toľko pozvánok doma i za hranice, že pomaly nestačím písať.

Tlačou prebehla nedávno správa o úspechu románu Zóna nadšenia v Nemecku.
Dostal som sa medzi záverečných osem kandidátov na medzinárodnú literárnu cenu „Johanna Gottfrieda Seuma“. Som prvý Slovák, ktorý postúpil tak ďaleko.  

Váš nový román sa volá dosť záhadne a zvláštne Sezóna potkanov. Prečo? Čo má politika spoločné s hlodavcami?
Pažravosť, bezohľadnosť, mocenskú hierarchiu, vychytralosť, pretvárku, nedôveru. Potkany tiež nemajú radi, keď si na nich niekto posvieti... Samozrejme nehádžem všetkých politikov do jedného vreca, ale politika je ako vír, sťahuje vás ku dnu a vy si to nechcete pripustiť. Až keď jedného dňa zistíte, že kamaráti od vás bočia.

Prečo máte potrebu sa vracať do minulosti?
Pretože o nej píšu tí, ktorí ju nezažili. Čím sme ďalej od povstania, tým je viac partizánov, čím sme ďalej od Novembra 1989 tým je viac disidentov, ktorým sa oficiálne životopisy začínajú rokom 1990. Títo ľudia podvádzajú a málokto si trúfne sa im postaviť, lebo ho hneď osočia. Nastúpila nová generácia novinárov, ktorí za socializmu nežili, a preto ani nevedia na túto tému klásť kvalifikované otázky. Tak im niekdajší neslušní nahovoria, že boli slušní a oni im to „zožerú“, pretože slušní mlčia. Nie som slušný, a preto nemlčím.

Myslíte si, že práve vy ste ten, ktorý má právo súdiť? Nebojíte sa, že budú súdiť aj vás?
Nemám právo súdiť, ale ako spisovateľ mám povinnosť hovoriť pravdu. Drvivá väčšina z nás za starého režimu kľučkovala tak, aby sme sa mohli pozrieť sebe a svojim deťom do očí.  Nebol som žiadny hrdina, tak ako nimi neboli ani tí, o ktorých píšem, ibaže oni sa dnes tvária, že nimi boli. Od mojej prvej knihy Idioti v politike až po Kód 9 ma vždy niekto súdi. Len by už bolo načase, keby moji sudcovia vystúpili z bezpečia anonymných internetových úkrytov. Oproti tým desiatkam tisícov, ktorí  mi rozumejú sú však moji sudcovia bezvýznamnou menšinou. Skúsenosť mi však hovorí, že tí, ktorých sa moje romány týkajú, mlčia, aby zbytočne na seba neupozorňovali.

Spisovateľ Ľuboš Jurík sa vyjadril, že v Sezóne  potkanov ide o šokujúce odhalenie špinavostí nielen v politike...
Ľuboš sa pohyboval podobne ako ja v najvyššej slovenskej politike a rovnako ako ja z nej bol odídený. Asi  vie o čom hovorí...

Šušká sa, že v knihe sa môžu celkom pokojne nájsť známi ľudia. Herci, politici... Nejde teda o románovú fikciu?
Je to románová fikcia s dokumentárnymi prvkami, vystupujú tam  aj reálne postavy, takže znalý a pozorný čitateľ v románových postavách odhalí zopár verejne známych postáv a situácií.

Podľa vyjadrení niektorých ľudí vraj neseriete a tnete do živého. Aspoň to tvrdí  básnik a textár Juraj Soviar, ktorý na margo Sezóny potkanov napísal, že po jej prečítaní bude zopár ľudí ťažko spávať. Vy naozaj chcete spôsobovať ľuďom nespavosť?

Juraj napísal, že možno budem ťažko spávať aj ja... Ľubo Feldek sa ma po vyjdení knihy Idioti v politike spýtal koľkých som tou knihou nahneval. „Asi nikoho“ odvetil som. „Tak načo si to potom písal?“ dodal. Doposiaľ som každou mojou knihou vzbudil viac či menej prudké debaty a verím, že tomu bude tak aj v prípade Sezóny potkanov. Inak nemalo zmysel ju písať.

Rozprávala sa: Mária Lešková