Politikov nemusím, prostredie, komunikácia, zdôvodňovanie ... v ich podaní, je to pre mňa nepodnetné prostredie. Kolegyňa mi priniesla knihu ,,Kód 9“ , pozrel som na autora – Jozef Banáš, trochu som zaváhal, "To ťa bude zaújmať", pokračovala. A aj zaujalo, veľmi. Takto som sa dostal k človeku, ktorého som si "zaškatulkoval" v priehradke politika a som rád, že som pomyselné hranice zrušil. Prinášam vám rozhovor z bratislavského Auparku reštaurácie kníhkupectva Panta Rhei.


Peter Ličko : Kniha kód 9 ma zaujala , lebo je o viere skutočnej , precítenej , nehranej . Je to to čím sme , bez očakávania a ukazovaniu sa okoliu.

Jozef Banáš : Politika a viera sú veľmi citlivé témy. Ak sa stanú nástrojmi moci a manipulácie, môžu ich ľudia ľahko zneužiť. Chcel som poukázať na pôvodný odkaz Ježiša, ktorý bol rokmi prekrútený a zneužitý . Použil som veľa faktických , historicky podložených údajov, aby sa ľudia nad mnohými vecami zamysleli , prehodnotili . Myslím si, že ľudia môžu a majú byť šťastní , spokojní práve teraz.Vyrastáme v rôznych kultúrach , rodinách , spoločnostiach, to všetko má na nás vplyv a keď niečo berieme ako jediné-dané v mnohých životných situáciách nám to pomáha ale na druhej strane nás to môže obmedzovať. Ja si nadovšetko cením slobodu .
Ježišov , Budhov , Mohamedov príklad je jednoznačný. Sú nám motiváciou k vnútornej premene seba samého. Najmä k tomu by mala cirkev viesť človeka.

Peter : Z knihy sa mi veľmi páčilo krátke zamyslenie , prečo ľudia pozerajú v televízii katastrofy, čo? kto? kde? komu? urobil a nie správy o dobrých skutkoch.

p.Banáš : Porovnávaním sa s horšími sa robíme lepší voči okoliu, prichádza uspokojenie bez zmien v našom živote, stagnujeme , nepolepšujeme sami seba a tým ani ľudstvo ako celok. U niekoho môže dokonca dobrý skutok vyvolať pocit viny že on tak nekoná.

Peter : Mali ste oponentov ku knihe Kód 9?

p.Banáš : Málo, omnoho menej ako som očakával. Zaujímavý oponent bol evanjelický kňaz z Modry. Ku každej kapitole mi poslal svoje nesúhlasné názory, avšak iba z teologického hľadiska. Myslím si však, že teológia je pre to ako mám na tomto svete cnostne žiť, nepodstatná. Keďže mojou odpoveďou by azda bola ďalšia kniha, navrhol som mu stretnutie. To napokon trvalo päť hodín, rozišli sme sa s rozdielnymi názormi, ale s rešpektom jeden voči druhému. Malo to ešte milé pokračovanie, pán farár si prečítal môj darček - knihu Idioti v politike, zatelefonoval mi a povedal: ,,Pán Banáš po prečítaní Idiotov v politike je vám všetko odpustené.“ Bolo to milé.

Peter : Je zaújmavé , že ste opustili pozíciu politika , pozíciu po ktorej mnohí túžia.

p.Banáš : Kniha Idioti v politike je o idealistoch, ktorí si myslia že spoločnosť zmenia, polepšia. Žiaľ, je to omyl. Alebo vás politika pohltí do svojich vírov, alebo ju opustíte.
Ďalšia podstatná vec - vždy som sa cítil ako spisovateľ. Ako dieťa som prečítal hory kníh , písal básne, príbehy. Po prednese mojej detskej prvotiny mi povedali :,,Z teba bude spisovateľ“, veľmi sa mi to páčilo, oslovilo ma to . V živote som prešiel viacerými zamestnaniami, ale potreba písania zostala, ba dá sa povedať že narastala. Potreboval som sa oslobodiť , byť sám sebou, preto odchod z politiky. Píšem veci prežité, do príbehu zakomponujem fakty, ktoré sú takto prístupnejšie.

Peter : Takže v detstve vás podporovali?

p.Banáš : Určite a som za to rodičom nesmierne vďačný. Každý máme v sebe vlastný kód, až keď ho dešifrujeme, ukážeme svetu pravú podstatu toho, čo v nás je. Prežívam šťastné a slobodné obdobie môjho života. Cítim sa ako mladý po zamilovaní, milujem život.

Peter : Presne k tomu vedú aj moje kurzy, byť sám sebou, pomôckou je nám naše telo.

p.Banáš : Áno ten pocit spokojnosti, ľahkosti cítite. Veľmi dôležité je okolie a rodina zvlášť. Podľa mňa je úlohou a poslaním rodiča, najmä matky, objaviť vnútro dieťaťa a pomôcť mu v jeho realizácii. U nás v tomto ohľade bola vnímavá a pozorná moja manželka. Našťastie je výtvarníčka a tak väčšinu času bola doma pri oboch dcérach. Podporovala to, čo u detí videla a cítila. Deti boli vypočuté , ich otázky sme nikdy nenechali nezodpovedané. Často sme obe dcéry pochválili. Pochvala a uznanie sú veľmi dôležité. Nesnažili sme sa vlastné ambície naprojektovať do detí, chceli sme, aby rozvíjali svoje. Myslím, že dnes sú Mária i Adelka veľmi spokojné.

Peter : Čo je ešte dôležité?

p.Banáš : Deti potrebujú aj pocit zodpovednosti voči kolektívu. Sám som aktívne hrával volejbal. Šport a najmä kolektívny, vám dáva iný pohľad, možnosti porovnávania, vzory, pestuje vôľu, výdrž, človek bojuje s inými a najmä sám so sebou. Šport je pre deti mimoriadne dôležitý. Nedávno som čítal, že v Bratislave bolo v uplynulej zime k dispozícii ,,až“ 6 ľadových plôch. Za mojich chlapčenských čias bola ľadová plocha na každom dvore. Kde bola hadica, deti si spravili klzisko. Dnes je to samozrejme iné a preto je nutné dbať na vytváranie nových možností pre športovanie deti, aby netrávili čas len pri počítačoch a nedajbože sa utiekali k drogám.

Peter : Čo si predstavujete pod rovnováhou života?

p.Banáš : Najmä spojenie materiálna a duchovna. Vždy keď preváži jedna časť, je ohrozený celý systém. Skôr alebo neskôr sa to ukáže na zdraví, postoji a k chuti životu, plánoch.

Peter : Je vám blízka životospráva?

p.Banáš : Áno, u nás sme vždy dbali na zdravú životosprávu. Ráno vypijem vodu s citrónom a dopoludnia asi 1liter výlučne zeleného čaju. Kávu, mlieko, tvrdý alkohol nepijem vôbec , občas si dám víno. Z mäsa jem len rybu . Uprednostňujeme konzumáciu sóje na rozličné spôsoby. Domáca zelenina a ovocie majú u nás prednosť , v zime žiadne tropické ovocie .Na večeru nie misku ale lavór zeleniny s olivovým olejom z Toskánska. Pokiaľ je to možné, sprchujem sa ráno v ľadovej vode na záhrade, inak vo vnútri. Pravidelne cvičím osem cvikov z jógy a pozdrav slnku. Väčší výdaj energie, intenzívnejší šport – beh, plávanie, posilňovňa každý druhý deň. Lieky v rodine – musím zaklopať - nepoznáme. Večer si prejdem v mysli deň a zaspávam s dobrým pocitom.

Peter : Dokonalá psychohygiena.

p.Banáš : Neviem či dokonalá , ale každé ráno vstávam o piatej svieži a do ôsmej píšem. Potom vybavujem poštu, porobím okolo domu, v záhrade a podvečer píšem opäť. Každý rok napíšem jednu knihu. Pracujem šesť dní v týždni , nedeľu si vyhradzujem na oddych a relax.

Peter : Mne sa páči že chodíte medzi ľudí , študentov.

p.Banáš : Pre mňa je to inšpirujúce, taktiež dostávam spätnú väzbu. Keď som bol na jednom gymnáziu, vyučujúci mi vraveli, ich študenti nemajú záujem o našu históriu. Ukázalo sa, že nevedeli, kto je Alexander Dubček. Boli to, prosím, maturanti. Tak som sa ich spýtal, čo vedia aké číslo dresu a aké iniciálky má na prilbe najlepší hokejista na svete Jaromír Jágr. Nevedeli, že číslo 68 má na pamiatku udalostí roku 1968 a iniciálky má A.D. z úcty k Alexandrovi Dubčekovi. Cez hokej sa študenti začali o históriu zaujímať, dokonca usporiadali na základe mojej knihy Zóna nadšenia olympiádu v dejepise.
Nedávno som jednej mladej mamičke, ktorá má mimoriadne ťažký osud povedal, aby brala život ako fitnesscentrum. Pán Boh jej nakladá mimoriadne ťažké činky, ale o to bude silnejšia ako tí, ktorí cvičia s ľahkými. Myslím, že som ju povzbudil.

Peter : Som rád , že som stretol človeka z ktorého cítiť spokojnosť, radosť a vie kam patrí. Môžeme čerpať z toho všetci.

 

Jozef Jozef Banáš / prevzaté z internetu,
pracoval v Chirane, na ministerstve zahraničných vecí, na veľvyslanectve v NDR ako tlačový atašé a po revolúcii vo Viedni ako vyslanec. Bol poslancom za ANO a SDKÚ. Je doteraz historicky najvyššie zvoleným Slovákom v medzinárodných inštitúciách, keď bol viceprezidentom Parlamentného zhromaždenia NATO. Je podpredsedom SC PEN. Hrával na vrcholovej úrovni volejbal, absolvoval Vysokú školu ekonomickú. Na Slovensku vydal: Lepší ako včera, Politicum tremens, Idioti v politike, Zóna nadšenia, Deň do večnosti, Zastavte Dubčeka!, Kód 9. V Čechách mu vyšli dve knihy, v Nemecku jedna. Jeho najznámejšia divadelná hra No Comment sa hrávala niekoľko sezón.

Peter Ličko, Golden Business