Jozef Banáš je úspešný slovenský prozaik, dramatik, diplomat a politik, autor niekoľkých televíznych scenárov, divadelných komédií a úšpešných kníh, ako napríklad Idioti v politike, Zóna nadšenia či najnovšie Kód 9, ktorá sa stretla s nevídaným úspechom.
O jeho najnovšej knihe, inšpiráciách i o tajomnom náleze obrovských kamenných gúľ na Kysuciach sa dozviete v našom rozhovore s pánom Jozefom Banášom.
   
Vo svojej najnovšej knihe Kód 9 ste vyslali hlavného hrdinu Michala do Tibetu, Nepálu a priľahlých krajín. Kam najradšej cestujete vy?

Cestovanie považujem za jeden z kľúčových faktorov rastu a rozvoja každého z nás. Dnes má možnosť cestovať doslova každý. Aj finančne slabší cestovateľ si môže na cestu zarobiť cez agentúry, ktoré organizujú takéto aktivity. Mňa vždy lákal blízky a ďaleký východ. Verím, že sa mi v najbližšom čase podarí navštíviť Libanon, Sýriu a Jordánsko.

Na Slovensku máme množstvo významných osobností, ktoré svojimi skutkami alebo dielami inšpirujú mnohých z nás. Kto alebo čo pri písaní najviac inšpiruje Vás?

Pri písaní ma najviac inšpiruje život, ktorý píše tie najlepšie príbehy. Treba len chodiť s otvorenými očami a ušami. Význam osobností je pre mňa najmä motivačný. Zo slovenských osobností mám rád ľudí, ktorí sa dokázali presadiť v konfrontácii s cudzincami. Napríklad Banič, Murgaš, Štefánik, Bel, Kukučín, Hviezdoslav, Lucia Poppová a ďalší.

Koho považujete Vy osobne za najväčšiu osobnosť Slovenska a prečo?

Za najväčšiu osobnosť Slovenska považujem bezpochyby Milana Rastislava Štefánika. Dokázal za svoj krátky život napriek zdravotným problémom viac ako celé plejády Slovákov dohromady. Prebil sa, lebo sa prebiť chcel.

Vo Vašej knihe Zastavte Dubčeka ste vyzdvihli unikátnosť významnej slovenskej osobnosti, ktorá je v zahraničí známa možno viac ako na Slovensku. Prečo si myslíte, že je tomu tak? Čím Vás Alexander Dubček oslovil, že ste sa rozhodli napísať o ňom knihu?

Alexander Dubček je pre mňa druhým najvýznamnejším Slovákom. Máte pravdu, v zahraničí je známejší ako doma. Je to tým, že v zahraničí ľudí hodnotia podľa ich prínosu do veľkého náručia človečenstva a nie podľa ich straníckej či náboženskej príslušnosti. Dubček ma oslovil najmä tým, že bol prvým politikom s ľudskou tvárou. Bol to priamy človek, ktorý nekľučkoval, nešpekuloval. Ak by sa bol jeho model socializmu presadil, bol by dnes svet iný, lepší.

Pán Banáš, o Vás je známe, že ste ako diplomat pôsobili v Prahe, Berlíne či Viedni. Nechýbalo Vám vtedy Slovensko? A vôbec – kde sa cítite skutočne doma?

Strávil som s rodinou i bez nej veľa času v cudzine a vždy sa mi srdce rozbúchalo, keď som sa vracal domov. Nevedel by som žiť mimo Slovenska. To bol aj hlavný dôvod, prečo som v lete 1969 neostal vo vtedajšom západnom Nemecku, hoci mi núkali omnoho lepšie podmienky ako mnohým, ktorí vtedy Československo opúšťali. Doma som všade na Slovensku, a z toho najviac doma na Kysuciach – v Čadci na Podzávoze, kde som strávil najkrajšiu časť detstva.

Vašu knihu Kód 9 som čítala na dovolenke. Ako zvyknete Vy tráviť svoju dolenku? Kde najradšej?

Pre mňa nie je ani tak dôležité kde dovolenku trávim, ale s kým. Preto mám rád dovolenku s rodinou a s vnučkou či už u nás na záhrade, alebo v Častej Papierničke pri Modre. Nerád trávim dovolenky vylihovaním niekde pri mori, je to pre mňa zabíjanie času. Ak cestujem, tak chcem poznávať.

Myslíte si, že sa naša krajina dostatočne propaguje v zahraničí?

Naša krajina sa v zahraničí propaguje tak žalostne, že o nej vlastne ani poriadne nevedia. Slabú a nekvalifikovanú propagáciu Slovenska považujem za jeden z najslabších článkov zahranično – propagačných aktivít štátneho i súkromného sektora. Súvisí to však aj s ľuďmi, ktorí Slovensko reprezentujú v zahraničí. Ich profesionálne a jazykové znalosti sú neraz na zaplakanie. Dostali sa na veľvyslanectvá či do našich informačných centier z protekcie tej či onej vlády a tak to aj vyzerá.

A posledná otázka – čo zo Slovenska by ste Vy osobne ukázali zahraničnej návšteve, ktorú časť Slovenska by si zahraničná návšteva podľa Vás rozhodne nemala nechať ujst?

Máme svetové atrakcie o ktorých ani sami dobre nevieme. Uvedomujeme si, že napríklad Bratislava je jediné hlavné mesto na svete, ktoré leží nielen na rozhraní troch štátov, ale troch kultúr? Vieme aký poklad sa skrýva v našich kúpeľoch a minerálnych prameňoch? Koľkí Slováci vedia o svetovom tajomnom náleze obrovských kamenných gúľ na Kysuciach v Milošovej – Megankách? Neuveriteľne krásne gotické pamiatky a mestá na Spiši, náš unikátny ľudový folklór. Na druhej strane v Bratislave by ste márne hľadali pamätnú tabuľu na dome, kde žil najznámejší Slovák vo svete – Alexander Dubček, rovnako Štúrov hrob v Modre je v žalostnom stave. Postavíme v prekrásnej Eurovei sochu Štefánika, ale zabudneme na ňu napísať kedy žil. Postavíme na bratislavskom hrade sochu Svätopluka, aby sme sa kvôli nej v sebazničujúcom úsilí pohádali. Ale hádam sa poučíme a polepšíme.

Rozprávala sa: Autorka: Veronika Shaughnessy
Zdroj: Tricio.sk