Výňatok z rozhovoru Mateja Sotníka s Jozefom Banášom

O vašej knihe Zóna nadšenia ste prehlásili, že je vašou biografiou... Pre mnohých to rieši istý konflikt. Konflikt názoru na vašu osobu a údajné spisy vo zväzkoch štátnej bezpečnosti. Svojho času to bolo ostro medializované. Verejne sa vás zastal aj Ľubomír Feldek. Ako to vnímate teraz?

•          Pozrite sa. Keby som si nestál za svojou pravdou, tak som ticho a nebojujem. Možno však aj to bola chyba, ktorú som vtedy spravil. Viete, ako sa hovorí, keď raz začnete šliapať po hovne, tak sa zasmradíte. No a téma ŠTB je takou témou. Je pravdou, že v Zóne nadšenia do veľkej miery popisujem moje skúsenosti s predvolávaním na ŠTB. Ja som to, že som tam bol predvolávaný na výpovede, ani nikdy netajil. Bol som vtedy v tlačovom stredisku pre zahraničných novinárov v Bratislave, kde chodili západní novinári. A každý, kto bol vtedy v styku s ľuďmi zo západu, bol predvolávaný na ŠTB. No a ja som sa dal do boja. Dokonca som zašiel tak ďaleko, že som dal v NRSR návrh na odvolanie Jána Langoša, predsedu správnej rady Ústavu pamäti národa. Chýbali tri hlasy. Keby som loboval, tak by bol odvolaný. Ja mám v podstate pána Langoša v úcte, no mrzí ma, že si napríklad mnohí mladí ľudia vytvoria svoju čiernobielu predstavu a tým je to pre nich vybavené. Ja som mal jedno šťastie, že som v tom mojom tenkom zväzku našiel papier, kde bol môj údajný podpis na jednom prevzatí, že som dostal od eštebákov nejakú finančnú odmenu. Nikdy v živote som im nič nepodpísal. Dokonca, ten môj podpis bol na prvý pohľad sfalšovaný.

Jozef Banáš odštartoval svoju politickú kariéru v roku 2001, kedy sa stal generálnym sekretárom Aliancie nového občana (ANO). O rok neskôr bol zvolený za poslanca Národnej rady SR za ANO, bol podpredsedom Výboru pre Európsku integráciu, členom výboru pre obranu a bezpečnosť a Stálej delegácie NR SR pri parlamentnom Zhromaždení Rady Európy a členom zahraničného výboru NR SR a vedúcim stálej delegácie NR SR pri Parlamentnom zhromaždení NATO.

V roku 2003 sa stal viceprezidentom parlamentného zhromaždenia rady Európy. 23. februára 2004 - po tom, ako sa nestal lídrom na kandidátke ANO do volieb do Európskeho parlamentu - oznámil, že vystupuje z ANO a bude pôsobiť v národnej rade ako nezávislý poslanec. V tom istom roku vstúpil do poslaneckého klubu Slovenskej demokratickej a kresťanskej únie (SDKÚ) a vzápätí do SDKÚ.

11. novembra 2004 ho zvolili v Benátkach ako prvého Slováka za viceprezidenta Parlamentného zhromaždenia NATO.

Jozef Banáš o Kóde 1, ktorý vyjde 9.septembra vo vydavateľstve Ikar

Priemerný vek ľudí sa síce zvyšuje, ale kvalita ich života a zdravia sa nezlepšuje. Hovoríme o takzvaných civilizačných chorobách, najmä rakovine, ktorú v „necivilizovaných“ oblastiach sveta takmer nepoznajú.

Za civilizovaný svet považujeme predovšetkým svet kresťanský. Dokonca sa hrdíme kresťanskou civilizáciou. Máme právo byť hrdí na civilizáciu, ktorá duchovne aj fyzicky čoraz viac upadá?
Škandály, ktoré sa takmer denne valia z prostredia katolíckej cirkvi to len dokazujú. Prečo je kresťanstvo choré?

Jozef Banáš románom Kód 9 a najmä románom Kód 1razantne vstúpil medzi hľadajúcich odpoveď na túto otázku. Pochopil to, čo pred ním hovorili mnohí a je ich stále viac. Kresťanov vnútorne zožiera pretvárka. Najmä katolíci cítia, že vysoký klérus sa stal pokryteckým, zneužil Kristovo učenie a prevrátil ho naruby.

Prípad Bezák to v slovenskom prostredí jasne dokazuje. Naoktrojovali kresťanom pocit viny, neustálych výčitiek svedomia, vymysleli kategóriu hriechu, dokonca hriechu dedičného či smrteľného, o ktorom Kristus nikdy nikde nehovoril. Vinu človeku môže prepáčiť v ponímaní cirkvi kňaz, ktorý sa arogantne vmontoval medzi človeka a Boha. A kresťan v dôsledku pocitu viny (Moja vina, moja preveľká vina; Odpusť nám naše hriechy; Nie som hodný; Oroduj za nás za hriešnych...) upadá do permanentného neurotického stavu, ktorý ho podvedome trápi a vnútorne zožiera.

A odtiaľ je už len krok k rakovine a iným chorobám.  

21. Jún 2013 / TASR

Pri príležitosti desiateho výročia vzniku Spoločnosti priateľstva Remscheid – Prešov sa v známom centre kultúry Porýnia – Vestfálska v Remscheide konal týždeň slovenskej kultúry. Záštitu nad podujatím prevzali vrchná starostka mesta Beate Wilding a veľvyslanec Slovenskej republiky v Nemecku Igor Slobodník.