Je symbolické, že prvá prezidentka Slovenskej republiky bola do úradu uvedená v bratislavskom Dóme Svätého Martina, v istom zmysle podobne ako jej dávna predchodkyňa Mária Terézia.
Patrí sa novej hlave štátu zablahoželať, zaželať úspech a šťastie. Robím tak, aj keď som ju nevolil (dal som prednosť skúsenostiam celoživotného diplomata).

Keď som tento fakt zverejnil na mojich besedách súčasne so žiadosťou o jej podporu, viacerí mi to vytýkali ako zradu. Nazdávam sa, že moja podpora novej prezidentke je aj prejav rešpektu voči výsledkom demokratickej voľby. Vraj sa na jej inaugurácii nezúčastnili niektorí politici, ktorí jedným dychom volajú po rešpektovaní výsledkov volieb parlamentných, druhým dychom však urazene odmietajú rešpektovať výsledok volieb prezidentských.

Takže môj odkaz našej novej prezidentke:

Tak som to v zdraví absolvoval. 
Rovných deväťdesiat besied a prednášok s románom „Prebijem sa! Štefánik“ som začal na druhý deň po bratislavskom uvedení románu na trh rovno v Štefánikovom rodisku na Košariskách 3. októbra 2018.
Prečítajte si pár postrehov, moje poďakovanie a najmä - pozrite si nižšie fotografie z mnohých miest, kde som bol a cítil som sa s vami úžasne.

Takže začali to Košariská – dve besedy, Bratislava – tam bolo sedem besied, ďalej Partizánske, Senec, Horná Potôň, Sliač, Kežmarok, Spišská Nová Ves - dve besedy, Poprad – dve besedy, Poniky, Banská Bystrica, Dolný Kubín, Nižná na Orave, Piešťany, Liptovský Mikuláš, Michalovce - tri besedy, Bajany, Pinkovce, Dudince, Šahy, Brezová pod Bradlom, Trenčín – tri besedy...

...a to sa ešte nekončí výpočet :-)

Ak by ste ma vyzvali, aby som charakterizoval Štefánika jedným slovom, tak bez váhania poviem – viera!
Áno, hoci ho aj otec označil za neznaboha, Milan bol mužom hlbokej viery. Prirodzene nie v teologickom zmysle, ale proste viery v splnenie svojich snov a vízií. Dokázať sa prebiť z košarištianskeho lazu, z národa, o ktorom nikto v Európe nepočul, zo štátu, ktorý nejestvoval ani len v názve, až do najvyšších poschodí svetovej politiky, je skutok ďaleko presahujúci význam nášho národa.

Mal dva sny – stať sa hvezdárom a ten druhý sa pridal po vypuknutí vojny, keď sa chopil príležitosti splniť svoj druhý sen – oslobodiť svoj národ.
Keď ho otec presviedčal, aby prestal s blúznením o kariére astronóma, argumentoval synovi aj tým, že v celom Uhorsku nie je hvezdáreň. Milan však verný svojej tvrdej kopaničiarskej náture odvetil, že on nechce byť hvezdárom v Uhorsku, ale rovno v Paríži u najväčšieho astronóma vtedajších čias profesora Janssena.

Milé priateľky, priatelia,
tak sme absolvovali jedno z najemotívnejších vydaní talkšou „Na kus reči“.
Spomínali sme na malého – veľkého muža nášho Karla Kryla, na udalosti z auguta 1968, na Karlove disidentstvo predprevratové aj poprevratové. Bol disidentom totality aj demokracie z prostého dôvodu – bojoval proti lži, korupcii, proti politickému esteblišmentu.
I z toho dôvodu zakázali krst knihy Pavla Foltána – „Karel mezi námi“ pred pár týždňami v Krylovom rodnom Kroměříži. Ctí ma, že som bol krstným otcom tejto knihy v Prahe.