Je symbolické, že prvá prezidentka Slovenskej republiky bola do úradu uvedená v bratislavskom Dóme Svätého Martina, v istom zmysle podobne ako jej dávna predchodkyňa Mária Terézia.
Patrí sa novej hlave štátu zablahoželať, zaželať úspech a šťastie. Robím tak, aj keď som ju nevolil (dal som prednosť skúsenostiam celoživotného diplomata).

Keď som tento fakt zverejnil na mojich besedách súčasne so žiadosťou o jej podporu, viacerí mi to vytýkali ako zradu. Nazdávam sa, že moja podpora novej prezidentke je aj prejav rešpektu voči výsledkom demokratickej voľby. Vraj sa na jej inaugurácii nezúčastnili niektorí politici, ktorí jedným dychom volajú po rešpektovaní výsledkov volieb parlamentných, druhým dychom však urazene odmietajú rešpektovať výsledok volieb prezidentských.

Takže môj odkaz našej novej prezidentke:

„Milá pani Zuzka.
Prepáčte to oslovenie, ale ste rovnako mladá ako moja staršia dcéra Mária. Predstavujem si ju na Vašom mieste a považoval by som sa za zlého otca, keby som za ňou nestál. Stojím za Vami najmä po tom, keď som si prečítal Vaše zaujímavé a na pragmatickú hlavu štátu nezvyčajné odpovede na otázky, ktoré Vám kládla moja mladšia dcéra Adela v najnovšom vydaní mesačníka Vogue.

Hovoríte v ňom o legitímnom priestore na hľadanie pravdy, na diskusiu. Je mi sympatické, že ste odsúdili aj militantnosť časti vašich vlastných voličov.
Rád uvádzam niekoľko citátov z Vašich odpovedí:

„Akákoľvek militantnosť je škodlivá...
Mali by sme viac načúvať, pozorovať... hľadať to, čo nás spája...
Venujem sa zenovej meditácii, ktorá je pre mňa zdrojom poznania, sebapoznania, vyvažuje racionálne šumy v hlave...
Ja som ty, ty si ja, bez ohľadu na to, aký človek to je...
Som zrnkom piesku, ale aj celou púšťou...
Cieľ je cesta (Budha aj Kristus)...
Inšpirujú ma ľudia otvorení a načúvajúci...“

To čo hovoríte je veľmi nádejné, nepočul som také čosi od žiadnej doterajšej hlavy štátu a nielen toho nášho. Verím, že Vaše slová a činy budú v súlade predovšetkým s princípom hľadania pravdy a nie jej vlastnenia.

Na ceste Vám želám, aby tak ako doposiaľ, bola Vašim cieľom. Kiež by ste svojim príkladom priniesli našej vlasti zmier, porozumenie, vzájomnú úctu, lásku a prinavrátili nám medzi prstami sa strácajúci pocit šťastia. Nenechajte sa znechutiť ani svojimi nepriateľmi, ani svojimi priateľmi. Politika je boj o moc, najprv s cudzími, potom s vlastnými a s tými ešte viac, lebo si viac nárokujú.

Verím, že nepodľahnete lichoteniu Vášho okolia a ako žena budete počúvať viac hlas srdca, ktoré patrí Bohu a menej hlas rozumu, ktorý patrí človeku.
A verte, že nakoniec sa všetko na dobré obráti. Ak sa neobráti, ešte nie je koniec!“

So želaním všetkého najlepšieho, Jozef Banáš

Foto: Ivan Pinkava, Vogue