Mal som v sobotu skvelý, priam úžasný zážitok.
Navštívil som Deň kroja v rámci Radvanského jarmoku v Banskej Bystrici. Bolo mi cťou, že som bol tak trochu i ja súčasťou tejto skvelej akcie – mojou spomienkovou prednáškou o Milanovi Rastislavovi Štefánikovi v Stredoslovenskom múzeu v Thurzovom dome.

Eufória, ktorá vládla napriek upršanému počasiu na celom bystrickom námestí Slovenského národného povstania, bola neopísateľná. Nádhera krojov, farieb, speváčok, spevákov, tanečníčok, tanečníkov, remeselníkov, hudobníkov, či prostých žien a mužov, ktorí sa odeli do odevov svojich otcov a matiek, ľudí, ktorí Bystricu doslova obsadili a spievali a tancovali spontánne na chodníkoch aj medzi stánkami, bola neskutočne emotívna.

Prirodzene hlavným ťahúňom boli vystúpenia na hlavnej tribúne, ale pre mňa sa to podstatné dialo dolu medzi ľuďmi. Takmer sa človeku nechce veriť, že v čase „konzumizmu“, ktorý, žiaľ, stále viac ľudí prežíva ťukaním do mobilov a počítačov, sa nájdu nadšenci, ktorí sa spontánne družia, objímajú, tancujú a spievajú.
Sila ľudového umenia je nielen v tom, že vychádza z tradícií uchovaných v našich srdciach, ale najmä v tom, že ľudí spája. Banská Bystrica toho bola svedkom.

Prešiel som námestia od Hradu až po Dolnú ulicu a nechcel som veriť vlastným očiam – nevidel som jediného samotára sediaceho za stolom ťukajúcim do mobilu supersúrnu esemesku. Tu sa ľudia zhovárali z očí do očí a nie z mobilu do mobilu. Tu boli ľudia spolu, tu voňalo celé námestie človečinou.
Bezmála štyri tisícky ľudí zo všetkých kútov našej vlasti - prišli Slováci, Česi, Moravania, Maďari, Rusíni, Poliaci, Rómovia, Ukrajinci a všetci boli SPOLU.

Bol som dojatý, keď i moju besedu o Štefánikovi skrášlili krojované dievčatá z myjavských kopaníc a detvianskeho Podpoľania. Náš Milan mal mnoho nádherných myšlienok, ktoré zachytávam v knihe „Prebijem sa! Štefánik“. Azda jedna z jeho najkrajších:

„Nemôžeme milovať a mať v úcte iné národy skôr,
kým nemilujeme a nemáme v úcte svoj vlastný.“

Slová na dnešnú „globalizačnoglajchšaltovaciu“ dobu ako šité. 

Bol som dojatý a šťastný, že som sa na tejto nádhernej akcii mohol zúčastniť.
Ďakujem všetkým krásnym ľuďom z mnohých slovenských obcí, s ktorými som hovoril, zaspieval si, nech už boli z Važca či z folklórneho súboru Jarina z Úporu v Zemlínskej Novej Vsi, s ktorými sme sa vzájomne povzbudili a uvedomili si spolupatričnosť všetkých dobrých a láskyplných ľudí milujúcich svoju vlasť.
Už teraz sa teším na budúcoročný Radvanský jarmok a Deň kroja.

S vďakou a úctou všetkým, Jozef Banáš