Umrel kamarát, vzácny človek, dobrák od kosti, vždy veselý s úprimným smiechom, ktorým dokonale nakazil svoje okolie.

Štefan Pipa, ozajstná hviezda a legenda.

V československej volejbalovej reprezentácii odohral v rokoch 1971 - 1980 vyše 220 zápasov. Štartoval na dvoch olympijských hrách – v Mníchove 1972 prispel k 6. miestu, v Montreale 1976 k 5. miestu. 

Zahral si aj na majstrovstvách sveta 1974 v Mexiku, kde družstvo ČSSR skončilo piate a na troch európskych šampionátoch, pričom z ME 1971 v Miláne si ako 21-ročný nováčik priniesol striebornú medailu.
Štartoval aj na ME 1975 v Belehrade (6. miesto) a na ME 1977 v Helsinkách (6. miesto). 

Som rád, že som bol tak trochu pri jeho športovom zrode. Pišta spomína:
„Som Bratislavčan a prvé roky som pôsobil v doraste Slovane. Odtiaľ som narukoval na vojnu, kde si ma vybrala ČH. V nej som absolvoval vojenčinu. V tom období sa tu aj začala vytvárať dobrá partia. Prichádzali mladí hráči, každý rok aspoň jeden a tí najlepší potom zostávali, oficiálne ako športoví inštruktori,“ spomína Štefan Pipa.

Volejbal mu učaroval ešte ako mladému chlapcovi, v tom čase chodieval na Palisády obzerať Labudu či Goliana...
„Hrávalo sa vonku, na antuke. Koketoval som vtedy so všetkými športmi, ktoré sme robili v základnej škole, ale nakoniec vyhral volejbal. Hoci až v neskoršom veku, pretože aktívne som s ním začal ako druhák na gymnáziu. Mal som necelých sedemnásť a pod sieť ma stiahol Jožo Banáš, neskorší poslanec a spisovateľ. Hral za susedný Slovan a on ma presvedčil, aby som to predsa len skúsil.“

Skončilo Ti trápenie Pišta náš, vrátil si sa domov.
Tak to tam zatiaľ naantukuj, čochvíľa hráme ďalej... 
Jožo