My Slováci nie sme práve tým národom, ktorý by sa mohol popýšiť výraznejšou plejádou vynikajúcich osobností, ktoré prekročili náš národný rámec. Jednou z nich je nesporne Milan Rastislav Štefánik, ktorého 95. výročie tragického skonu sme si pripomenuli včera, 4. mája.
Žiaľ, podobne ako v prípade Štúra, Dubčeka, Hurbana, Hodžu, Kollára, či mladšieho Clementisa aj v prípade Štefánika platí Nietzscheho myšlienka o tom, že veľkosť národa sa nemeria podľa toho, koľko má významných osobností, ale podľa toho, ako sa k nim správa.
Koľko rokov trvalo, kým sa v Bratislave po Žiline, Predmieri, Turzovke, Brezne, Humennom, Myjave, francúzskom Paulhane či dokonca americkom Clevelande i vďaka súkromným sponzorom postavila dôstojná Štefánikova socha? Chvalabohu, dnes je pýchou celého Slovenska.