Knihu "Sezóna potkanov" od Jozefa Banáša som konfrontoval s vlastnými skúsenosťami, lebo som tiež "aktívne" prežil rovnaké obdobie, aké je opisované v tejto knihe. K potkanom sa ale nehlásim, taký osud ma nestretol. Viem však, že takí ľudia boli a ešte určite aj sú. A ktovie, možno aj budú, lebo sú asi nezničiteľní a existujú, aby sme vedeli, čo je dobro a čo zlo.

Čo sa týka obdobia od roku 1948 až po 1989, môžem dosvedčiť, že asi tak to u nás naozaj chodilo. Po "nežnej" by sa dal vývoj charakterizovať skoro ako obrátený chod ľudských vzťahov. Pri štrnganí kľúčmi sme boli na bode nula, čistí ako ľalie poľné, mali sme len "holé ruce" a nádej. Takú fiktívnu rovnakú štartovaciu čiaru. Ako sa ukázalo tá čiara nebola až tak rovnaká pre všetkých, ako sa nám vtedy zdalo.

Takí sme boli my, obyčajní ľudia a tak sa tvárili aj aktivisti, ktorí sa chystali zaujať miesta na výslní moci a bohatstva. Tí boli o krok pred národom, vedeli viac a rozbiehal sa nový mocenský boj. Celkom pochopiteľnú výhodu mali tí, ktorí boli informovanejší ako bežný občan. Všetko sa zmenilo a pomiešalo, dobré sa stalo zlým a zlé dobrým. Rušili sme poľnohospodárske družstvá, dokonca aj materské školy, školstvo sme uvoľnili a už s prekvapením zisťujeme, že to boli chyby. Stali sme sa niečím, čo sme vtedy možno ani nechceli. Taký je život blízko k prírode, kde silnejší vyhráva a morálka sa prispôsobuje. Proste - sloboda - bez príkras...

Aj v princípe vládnutia sa prejavila sloboda. Sloboda, že všetko je možné, začali sa v spoločnosti uplatňovať praveké prírodné zákony a po pár rokoch sa o našej súčasnosti začalo hovoriť ako o praveku kapitalizmu. Pochopiteľne, aj v ekonomickom zmysle sme začínali spoločensky od nuly, teda "privatizáciou" dovtedy spoločného majetku. Všetko podľa zákona. Prvotné však boli zmeny a prispôsobenia zákonov. Ale dosť bolo mojich úvah vyvolaných knihou, ktorá je úžasnou sondou, takmer cynickou analýzou a syntézou vtedajších čias až po súčasnosť. Aj keď sú ľudské osudy rozličné a generalizovať sa nedajú, tá vzorka spoločnosti, v knihe opisovaná, vyznieva veľmi prirodzene a tobôž pravdivo.

Rozprávačský štýl autora je, ako vždy, perfektný. To sa od neho už očakáva ako samozrejmosť a očakáva sa aj hlboká znalosť problematiky, o ktorej píše. Pozastavil som sa nad niektorými historickými udalosťami, niektoré som zažil takrečeno na vlastnej koži. Napríklad návštevu Nikitu Chruščova v Bratislave 31. mája 1961. Pancierový kabriolet "Čajka" a mávajúci chlap v slamenom klobúku.

Sloboda, to tak často skloňované slovo, malo vtedy celkom inú, exotickú príchuť ako má dnes. Kto vtedy chcel silou mocou slobodu nadovšetko, odišiel do vysnívaného raja. Dnes v ňom žijeme a nemáme kam ujsť. V bohatstve sme rozkročení na spôsob široko otvorených nožníc. Boh vraj presne vie, kto je dobrý a kto zlý. Bohatstvo je len podstavec, na ktorom stojí stále len človek so svojim charakterom a morálkou. Sezóna potkanov je úžasná kniha pre pamätníkov, ale aj pre tých, čo sa už narodili do "slobody". Nie je to história od A do Zet, ale je to príbeh ľudí z oboch strán, zasadený do pravdivo zobrazenej reality.

_________________________________
Jozef Javurek, waboviny