Tak som sa konečne s vervou a elánom pustil do písania mojej životnej knihy – románu o Milanovi Rastislavovi Štefánikovi. 

Po rokoch zhromažďovania a triedenia materiálov som sa pustil do náročnej práce. Náročnej preto lebo viem, že Štefánika bude každý hodnotiť podľa svojho uhla pohľadu.

Keďže knihu píšem k stému výročiu vzniku Republiky Česko – Slovenskej a k stému výročiu tragického skonu hrdinu Slovákov i Čechov, je jasné, že knihou chcem vzájomnosť česko – slovenskú podporiť a nie znehodnocovať.

V súvislosti s písaním sa chodím tak trochu inšpirovať a povzbudzovať na Bradlo i do Ivanky. O mojich rozpačitých dojmoch z návštevy na Bradle (niet tam WC, „búdka“ so suvenírmi atď.) som už písal. 

Žiaľ, o starostlivosti o Štefánikovu mohylu, ktorá je na mieste pádu jeho lietadla v Ivanke pri Dunaji, nemôžem písať lepšie ako o Bradle. K parkovisku v dezolátnom stave (chodia tam prezident, ministri, veľvyslanci) vedie nielen cesta, ale i nová cyklotrasa. Je krásna, akiste niečo stála a zrejme už neostalo päťdesiat eur na tabuľu, ktorá by vás k mohyle nasmerovala.
Všimol som si, že popri hlavných cestách po celom Slovensku sú rozmiestnené tabule upozorňujúce na významné miesta. Pri hlavnej ceste z Bratislavy do Trnavy je pred Ivankou tabuľa, ktorá vás upozorní na Metro...

Oslovil som cyklistov, ktorí zastali na cyklotrase a boli prekvapení, že mohyla Štefánika je od nich doslova zopár metrov. Istá pani mi prekvapená povedala: „Štefánikova mohyla tu? Ten predsa havaroval na Bradle...“

Takže je mi jasné, že napísanie knihy o Štefánikovi bude mať zmysel aspoň pre tú pani. A možno aj pre tých, ktorí si ešte významné osobnosti našich dejín vážia. Chcem veriť, že do stého výročia úmrtia generála Štefánika budú ako Bradlo, tak aj mohyla pri Ivanke vítať návštevníkov dôstojnejšie. 

Jozef Banáš

 

Pri mohyle v Ivanke a na Bradle sa dobíjam energiou.

 

Dobre utajená Štefánikova mohyla v Ivanke pri Dunaji.

 

Parkovisko, kam chodia prezidenti, ministri, veľvyslanci...