V Budapešti sa zišli spisovatelia zo stredoeurópskych krajín vrátane Slovenska, ktoré zastupoval Jozef Banáš. 
Jeho úvodné vystúpenie "Môj európsky sen" si môžete prečítať nižšie.

Prestížnu diskusiu zorganizovalo maďarské PEN Centrum. Konala sa v historických priestoroch Petöfiho literárneho múzea a prišli aj spisovatelia z Maďarska, Česka, Poľska, či Rumunska. Moderátorom bol komentátor BBC z Londýna Mátyás Sárközy.
Na záver spisovatelia prijali vyhlásenie adresované občanom Európskej únie, v ktorom sa o.i. hovorí:
„Musíme povedať jasné NIE každému pokusu o odstránenie, alebo transformovanie európskych hodnôt. Sme presvedčení, že Európa vzíde zo súčasnej krízy posilnená.“
Zároveň účastníci konferencie vyzvali svojich kolegov – spisovateľov z oblasti Blízkeho východu na dialóg o budúcnosti oboch civilizácií.

Viac o prestížnej konferencii si môžete prečítať v článku Jozef Banáš v Budapešti o migračnej kríze. 

 Jozef Banáš: Môj európsky sen

V týchto dňoch píšem knihu o najšťastnejšej krajine na svete – o himalájskom kráľovstve Bhután, ktoré som mal česť prednedávnom navštíviť. Odvtedy píšem a snívam.

Tak ako kedysi sníval Martin Luther King svoj americký sen, ja snívam svoj bhutánsko -  európsky.

Snívam o Európe šťastných ľudí, ktorým záleží na plných srdciach viac ako na plných dlaniach, ktorí sa snažia milovať svojho blížneho viac ako seba samého, ktorí bezpodmienečne rešpektujú Boží zákon: Čo dáš – to sa ti vráti.

Snívam o Európe, v ktorej sa nebudeme naháňať za nekončiacim rastom Hrubého národného produktu len preto, aby sme mohli splácať úroky nenanžratým bankám, kvôli ktorým nemilosrdne ničíme prírodu a budúcnosť našich detí.

Snívam o Európe, kde bude práca pre ľudí radostnou aktivitou a nie každodenným plahočením sa za chlebom, kde budeme tvoriť spoločenstvo slobodných a rovnoprávnych ľudí a nie zmanipulovanú a zglajchšaltovanú masu, ktorej jedinou úlohou je konzumovať a robiť, a plodiť nových konzumentov a robotníkov.

Snívam o Európe, ktorú nevalcuje konzum, kde bude v televízii dvojhodinový film trvať dve hodiny a nie štyri, pretože je len doplnkom čoraz agresívnejšej reklamy, kde ľudia zájdu po práci do svojej krčmičky, vypijú si vínko a spolu si zaspievajú.

Snívam o Európe, v ktorej budeme jesť vajíčka od sliepok, ktoré behajú po tráve a nie umierajú v klietkach, kde mlieko na druhý deň nesplesnivie, ale ako kedysi - skysne.

Snívam o Európe, ktorej národy sa budú vzájomne obohacovať plodmi svojej kultúry a vzdelanosti a nie sa homogenizovať do jednotnej šedej, mŕtvej, zglobalizovanej masy, kde kultúra nebude považovaná za tovar podliehajúci pravidlám voľného obchodu a kde si v kine budem môcť pozrieť nielen hollywoodskú produkciu, ale aj Wajdu, Tarkowskeho, Bergmanna, Fassbindera,  Jancsóa, Menzela, Szabóa či Nemesza, kde si národy budeme vážiť podľa sily ich ducha a nie podľa sily ich kanónov.

Snívam o Európe, kde ešte máme roľníka a nie farmárov, kde v televízii sú správy a nie headliny, kde si uctievame národné tradície a nie tradície halovínov a Valentínov, kde sa ľudia vo vlaku rozprávajú a nečumia na seba so slúchadlami na ušiach, kde sedíme v kaviarni preto, aby sme prežili príjemné chvíle s priateľmi prítomnými a nie esemeskovaním s priateľmi neprítomnými, kde sa susedia poznajú a dokonca sa zdravia, kde sú ľudia solidárni a pomáhajú si, kde vítame cudzinca s otvorenou náručou, lebo sme ho pozvali a nie kde sa cudzinec dobýja do nášho domu a nárokuje si našu posteľ.

Snívam o Európe, v ktorej nás mocní nestrašia terorom, aby nás  mohli „ochraňovať“ a sledovať, ktorej politici nájdu odvahu a budú sa nahlas pýtať kto a prečo bombarduje domovy miliónom nešťastníkov, ktorí musia opúšťať svoju vlasť, ktorí sa nebudú zaoberať tým, ako rozdelia vodu tečúcu z vane, ale tým, aby nám niekto vaňu stále nederavil.

Snívam o Európe, ktorú povedú skutoční lídri a nie úradníčkovia ochotní za teplé miesto stráviť svoj život v predklone, kde slovo novinár a politik vzbudzuje úctu a nie opovrhnutie, snívam o médiách, ktoré nás budú informovať a nie manipulovať a budú s nami - občanmi spoločne hľadať pravdu a nie lož.

Snívam o Európe, v ktorej sa Francúz bude držať za ruku s Angličanom, Angličan s Nemcom a Nemec s Rusom v záujme stability, prosperity a mieru. Verím, že európske krajiny nájdu odvahu, ktorú nám ukazuje Bhután a do svojich ústav namiesto ukazovateľa Hrubého národného produktu natrvalo zakotvia ukazovateľ Hrubého národného šťastia.

Verím v Európu, kde ryba od hlavy vonia a nie smrdí, kde politické elity budú svojim národom morálnymi príkladmi.

Snívam o odvážnych Európankách a Európanoch, ktorí tak, ako našli odvahu a poslali do zabudnutia fosílie moskovské, pošlú do zabudnutia aj fosílie bruselské. Ten, kto seje búrku, bude ju aj žať, lebo taký je Boží zákon. Zákonom pozemským sa dá uniknúť, Božím nie.

Snívam o Európe kde jediným kritériom rozvoja každého jednotlivca nebude snaha byť lepší ako tí druhí, ale každý z nás sa bude snažiť byť dnes lepší ako bol včera, snívam o tom, že prestaneme hľadať smietku v oko svojho blížneho a budeme vyťahovať brvno z oka vlastného.

Jozef Banáš