V decembri som absolvoval dve posledné besedy v tomto roku a musím povedať, že obe stáli za to.
V Čadci som bol milo prekvapený, že napriek nepríjemnej poľadovici prišlo do prekrásne vynovenej Kysuckej knižnice bezmála päť desiatok záujemkýň a záujemcov...
...a rovnako vo vínnom klube Kamenný dvor u Lenky a Mirka Miklovičovcov ľudia neodchádzali, naopak pribúdali, až sa minuli stoličky a viacerí stáli.

Ako v Čadci tak aj v Jure som zažil nielen skvelú atmosféru, ale i dva malé zázraky. 

V rámci diskusie sa v čadčianskej knižnici prihlásil pán Klieštik a začal spomínať na môjho otca – rodáka z čadčianskeho Podzávozu. Bol som dojatý krásnymi slovami, ktoré o mojom otcovi vravel. Pán Klieštik ešte raz – moja veľká vďaka.
Druhá nádherná udalosť sa stala v Jure. Neuveriteľné, ale šarmantná dáma, ktorá si priniesla podpísať knihu Zóna nadšenia sa milo usmiala a lakonicky povedala – a to malé dievča na vašej obálke som ja. A ten pán je môj otec. Takmer sa mi nohy podlomili. Pozrite si tú obálku.
Od roku 2008 som pátral spolu s fotografom Jankom Lörinczom po ľuďoch z obálky mojej knihy a v Jure sa to stalo. Ibaže som si v tom prívale emócií nevzal od dámy kontakt, ale sľúbila, že sa prihlási. Pevne verím, že sa tak stane.

Takže dve posledné tohoročné besedy mi priniesli dva skvelé zážitky plné emócií.
Chcem poďakovať všetkým pracovníčkam knižníc, klubov, kníhkupectiev, kultúrnych centier, hotelov, kúpeľov, škôl, domov kultúry a všetkých inštitúcií, ktoré moje besedy v roku 2014 organizovali. Máte moju vďaku a uznanie. Teším sa na nové besedy koncom januára a potom až do konca roku 2015.

Ešte k fotografiám - skúste uhádnuť, ktoré fotografie sú z knižnice a ktoré z vínneho klubu:-)
V Čadci i v Jure bolo výborne a rád sa opäť vrátim.

Jožo Banáš