Úžasná vec, o akej tajne snívajú a dúfajú mnohí spisovatelia. 
Keď sa recenzia na ich knihu objaví v prestížnom médiu, či už ide o periodikum, online portál alebo elektronické médium.
Jozef Banáš to práve zažil.
Recenziu uznávanej profesorky politickej teórie so zameraním na východnú Európu na Univerzite v Zürichu vo Švajčiarsku Josette Bearovej uverejnil prestížny dvojmesačník New Eastern Europe!

"Som z toho naozaj hotový," povedal v prvom momente Jozef Banáš. 
Recenziu v originálnej angličtine si môžete prečítať priamo na stránke New Eastern Europe.
My vám prinášame preklad recenzie do slovenčiny. Nižšie nájdete aj sken periodika v tlačenej podobe. 

 

ŽELEZNÁ VÔĽA

Prebijem sa! Štefánik. Muž železnej vôle.
Autor: Jozef Banáš.
Vydavateľstvo: Ikar, Bratislava, 2018.

„Zabili by sme ťa tým, keby  sme nemali dosť sily ísť po tvojej ceste pravdy, dobra a práce. Zabili by sme ťa, keby sme v sebaláske hľadali prospech svoj na škodu národa, keby sme hľadali zmysel života v bohatstve hmotnom, v peniazoch, v jedle, v surových pôžitkoch, ktoré zabíjajú ducha. Zabili by sme ťa, keby sme viac ľúbili lož ako pravdu, keby sme neočistili svoj život súkromný i verejný od podlosti a zlodejstva. Zabili by sme ťa keby sme stratili svoje národné povedomie a národnú hrdosť.“ 

To boli dojemné slová evanjelického biskupa Samuela Zocha na pohrebe Milana Rastislava Štefánika 11. mája 1919 na Bradle, v blízkosti generálovej rodnej obce Košariská na západnom Slovensku. Československá vláda na Slovensku - ktorá musela bojovať za svoje prežitie až kým Versaillská zmluva, neuznala nový štát a jeho južné hranice -  prejavila vďačnosť usporiadaním  štátneho pohrebu a vybudovaním krásnej mohyly, hodnej kráľa. 

Biskup Zoch vyjadril to, čo všetci smútiaci nad milovaným človekom, cítia na pohrebe: neodchádzaj, zostaň s nami. Ako pochopiť zmysel Zochových slov? Ako by mohol niekto zabiť osobu, ktorá je už mŕtva? Myslím si, že biskup Zoch mal na mysli, že môžeme zabiť milovanú osobu len tak, že vymažeme  spomienku na ňu, zničíme jej povesť a odhodíme spomienky na všetko dobré, čo tento človek urobil. Večný život existuje, ale len v metafyzickej sfére - človek žije v milujúcich spomienkach druhých. 

Štefánik bude žiť večne v srdciach a mysliach ľudí, ale len vtedy, ak pochopia, čo dosiahol, čo bolo jeho hlavnou inšpiráciou a prečo sa správal tak, ako sa správal. Slováci a Česi by preto mali rešpektovať Štefánikov život s jeho  zanietením pre nezávislosť a vybojovanie slobody v novom štáte; slobody, za ktorú dal generál svoj život. Štefánik tak bol vzorom pre občanov v jedinej demokracii v strednej Európe v medzivojnovom období.

 

POETICKÁ PREDSTAVIVOSŤ

Najnovší román Jozefa Banáša je svojským tour de force vo sfére historického výskumu - a rozprávanie o Štefánikovom živote a úspechoch nikdy nevyprchá, ani na sekundu. Kto bol Milan Rastislav Štefánik? Bol vlastencom národa, ktorému hrozilo vyhynutie; miloval vedu a výskum, bol sebavedomý, ale nie arogantný a prišiel s politickým plánom, ktorý sa  ukázal  ako úspešný: myšlienka, že armáda českých a slovenských vojakov bojujúcich na strane spojencov by vytvorila nezávislý štát Slovákov a Čechov, teda armáda štátu, ktorý ešte neexistuje, ale bojuje o budúci štát. 

Vďaka dobrému prepojeniu Štefánika s francúzskymi politickými a diplomatickými kruhmi dokázali Tomáš G. Masaryk a Edvard Beneš presvedčiť spojencov pred koncom prvej svetovej vojny, že Slováci a Česi si zaslúžia svoj vlastný štát rovnako ako Poliaci (nezávislý poľský národný štát bol jedným z cieľov slávneho vyhlásenia amerického prezidenta Woodrowa Wilsona (1856–1924) v jeho Štrnástich bodoch). 

Napísanie historického románu si vyžaduje poetickú predstavivosť a vynikajúce ovládanie historického materiálu. Banáš už dokázal svojim skorším románom o Alexandrovi Dubčekovi (Bratislava: IKAR, 2009), že tento komplexný žáner zvládol dokonale. Úlohou historika je interpretovať historickú situáciu podľa dokumentov, ktoré našiel v archívoch. Prirodzene, historici v skutočnosti presne nevedia, čo sa stalo, ale môžu svojim čitateľom podať, ako sa veci mohli stať na základe preštudovaných dokumentov , s racionálnym vysvetlením a interpretáciou zdrojového materiálu. Historik teda musí veľmi opatrne robiť závery. Neexistuje žiadny priestor na to, aby sa veci vymýšľali, a napokon na konci je len noc, tma nepoznania. Interpretácia historikov je ako svetelný lúč prenikajúci do tmy, a ak majú šťastie, zaoberajú sa udalosťami v živej pamäti; budú mať k dispozícii svedectvo očitých svedkov, ktorí poskytujú ich vlastné subjektívne spomienky na danú situáciu. 

Avšak  pre autorov historických románov to nie je celkom tak: on alebo ona majú omnoho viac slobody vymýšľať detaily, aby vysvetlil situáciu s predstavami o niekom, kto je zapojený do historického kontextu. To je základný kameň Banášovho talentu. Vkladá sa do mysle Štefánika, vysvetľujúc čitateľovi, čo si astronóm mohol myslieť, počas mnohých zložitých situácií, ktorým v živote čelil.

 

VÄČŠÍ AKO ŽIVOT

Román približuje Štefánikovu výchovu v dome svojho otca, evanjelického farára a slovenského vlastenca. Rodina patrila do prvej generácie slovenských vlastencov, generácie Ľudovíta Štúra, Jozefa Hurbana a Michala Hodžu. Pri násilnej maďarizácii nemaďarských národov v Uhorskom kráľovstve, ktorá vyvrcholila po Rakúsko - uhorskom vyrovnaní z roku 1867, Slováci mohli dosiahnuť vysokoškolské vzdelanie dvoma spôsobmi: buď štúdiom na Budapeštianskej univerzite alebo maturitou na Moravskom gymnáziu a potom štúdiom v Prahe.

Ako mládenec z Felvidéku (Horného Uhorska) bol Štefánik tvrdo pracujúcim študentom, ktorý venoval svoj voľný čas písaniu pre Hlas - časopisu akademicky vyškolenej, osvietenej a nezávislej mladej slovenskej inteligencie - inšpirovanej Masarykom, profesorom filozofie v Prahe. Štefánik navštívil na začiatku dvadsiatych rokov obdivovaného Masaryka a vyjadril vďačnosť za Masarykov záujem o Slovensko. Banáš krásne opisuje ich vzťah ako vzťah otca a syna - čo dáva dokonalý zmysel vzhľadom na to, že Milanov otec vôbec nepodporoval jeho plány študovať astronómiu. Aj vo filme Stefanik, l'incroyable destin (Štefánik neuveriteľný osud) je vidieť, ako mal Masaryk rád mladého a energického Slováka. Je počuť Masarykov smutný hlas: „Milan est mort.“ 

Čitateľ sa dozvie, ako Štefánik trpel bolesťami žalúdka, niekedy tak ťažkými, že nemohol vyjsť z postele, jedol len sušienky a pil čaj. Pri výstupe na Mont Blanc so skupinou francúzskych astronómov sa dostal až na hranicu svojich fyzických možností. Napriek svojmu zlému zdravotnému stavu cestoval tiež na Tahiti, do Spojených štátov a neskôr na Sibír, aby motivoval Československé légie v boji s Trockého Červenou armádou. 

Hoci to nebol vysoký muž, Štefánik bol veľkou osobnosťou a jeho charizma a duševná sila zapôsobila na každého, kto sa s ním stretol. Politici, vedci a diplomati ho obdivovali a rešpektovali, a mladé dámy parížskych a rímskych salónov, všetky z vplyvných rodín, boli okúzlené jeho slušnosťou, úctou a humorným šarmom. Rešpektoval ženy a bral ich vážne, pričom im vysvetľoval žalostnú situáciu jeho krajanov Slovákov, ktorí museli žiť pod maďarským útlakom.

 

ODVAHA POD PAĽBOU

Vychovávaný v evanjelickom morálnom kódexe, Štefánik rešpektoval ženy a vždy sa k nim správal s dokonalou zdvorilosťou, a pritom bol pravdivý k sebe samému. Keď sa zamiloval do talianskej grófky Giuliany Benzoni, bol si istý svojimi pocitmi a požiadal ju o ruku. Termín svadby si stanovili krátko predtým, ako si určil let do Bratislavy, pretože jeho starý priateľ a minister s plnou mocou pre správu Slovenska, Vavro Šrobár (1867–1950) - bývalý šéfredaktor Hlasu, lekár z Ružomberka a stúpenec Masaryka - ho požiadal o pomoc. 

Astronóm, generál francúzskej armády a slovenský patriot zomrel takým  spôsobom, akým žil - so železnou disciplínou a odvahou aj pod paľbou. Trval na tom, že poletí do Bratislavy, aj keď mu talianski dôstojníci radili cestu vlakom. Milan sa chcel dostať na Slovensko čo najrýchlejšie, aby videl svoju rodinu a bojoval za československú vec na Slovensku. 

Jeho lietadlo sa zrútilo krátko pred pristátím vo Vajnoroch, pri Bratislave. Dodnes existujú „otvorené tajomstvá“ a sprisahanecké teórie a Banáš ich sumarizuje vo svojom epilógu. Štefánik zomrel v dôsledku počasia a zlyhania lietadla. Zahynuli s ním  traja dôstojníci  talianskej armády. Bola to nehoda.

Ale s ním nezomreli nádeje Slovákov na lepší život. Verím, že anglický preklad tohto nádherného a dojemného románu bude čoskoro k dispozícii.

Josette Baer

 

Josette Baer je profesorkou politickej teórie so zameraním na východnú Európu na Univerzite v Zürichu vo Švajčiarsku.