Milé moje, milí moji, 

tak som sa vrátil z Košarísk, kde som dopísal a upravil štvrtú verziu románu o Štefánikovi.
Prichýlili ma moji priatelia Ingrid a Peter Polačkovci vo svojom penzióne Holotéch – Víška. Zrekonštruovaný pôvodný kopaničiarsky dom s vynikajúcou domácou kuchyňou, skvelým personálom a službami v doslova rodinnom prostredí mi dodal úžasnú energiu.

Z okna som mal výhľad rovno na masív Bradla a uznajte, aká už môže byť väčšia emócia ako písať román o Štefánikovi v jeho rodnej obci, medzi košarišskou farou – miestom jeho narodenia, a Bradlom, miestom jeho posledného odpočinku.

Chcem poďakovať aj pani farárke Zuzane Durcovej za čas, ktorý mi venovala, za pripomienky i za milé prekvapenie pri košarišsko – priepasňanskej zvonkohre. 

Rovnako ďakujem aj pani riaditeľke Ivici Gavlasovej za zapožičanie vzácnej kroniky i za milé privítanie na základnej škole v Brezovej pod Bradlom. Pred finálnou verziou však ešte na Košariská a Brezovú celkom iste zájdem.

Vzdelanostná atmosféra kopaníc, presýtená hrdou slovenskou históriou a vzdorom voči útlaku, sa na knihe určite prejaví. Mám silný pocit, že to bude najlepší text, aký som doposiaľ napísal.
Verím, že vás nesklamem.

Jožo Banáš

V okienku mojej „pracovne“ v penzióne

 

Takto vyzerala moja pracovňa zvnútra

 

Kostol s farou a lipami, ktoré sadil Štefánikov otec

 

Štefánikov cestovný kufor