V roku 2000 mi vyšla prvá kniha s názvom: „Lepší ako včera.“ Napísal som v nej aj takúto úvahu:

„Slovenský kameň“

            Ježiš sa z doteraz nezistených príčin zjavil na Slovensku. Potuloval sa krajinou, utešoval chorých, biednych, chudobných, hlúpych, bezmocných, mocných aj inak postihnutých. Prišiel i do Bratislavy, kde sa ocitol v blízkosti rozzúreného davu. Podišiel bližšie a zbadal zavalitého chlapíka s husárskymi bajúzmi, ktorého sa dav práve chystal kameňovať. Ľudia ho častovali hanlivými nadávkami ako zlodej, hráč, podvodník a niektorí sa nerozpakovali použiť ani výrazy najhanlivejšie - minister, či politik.

Ježiš tušil, že môže dôjsť k najhoršiemu, no našťastie si spomenul na prípad spred dvoch tisíc rokov, keď sa v podobnej kaši ocitla Mária Magdaléna. Tak aj teraz mohutným hlasom zvolal: „Stoj! Hoď po ňom kameňom, kto si bez viny!“ Sotva to však dopovedal, vzal nohy na plecia, pretože vzduchom začali lietať kamene, mačacie hlavy, ba dokonca jeden, akiste najnevinnejší, nechal odkiaľsi doviezť fúru štrku.

            Ježiš sa po chvíli zastavil a prudko dýchajúc, nevychádzal z nadšenia. Po toľkých rokoch hľadania, keď už nadobro stratil nádej, konečne našiel národ nevinných. Nestretol sa s jediným hlasom, jediným človekom, ktorý by nebol hodil skalu. Putoval ďalej podtatranskou krajinou a situácia sa neuveriteľným spôsobom opakovala. Všade, kam prišiel, povstali proti jedinému vinnému tisíce nevinných. Tak sa mu tento národ zapáčil, že ho už ani nevyzýval, aby hádzal kameňom, kto je bez viny, lebo ľudia z vlastnej iniciatívy kameňovali všade, kde sa objavil.

V krajine sa rozmáhala ťažba kamenia, otvárali sa nové kameňolomy a firma Kameňolomy a štrkopiesky sa stala najlukratívnejšou slovenskou firmou. V jednom mestečku kdesi na Záhorí zbadal dokonca svoju matku, ako veselo s davom hádže kamene po dajakom vinníkovi. Matka Božia odôvodnila toto svoje nadšenie pre spravodlivosť tým, že spolu so Slovenkami a Slovákmi je aj ona dokázateľne nevinná. Okrem toho na zvedavú otázku televízie, ktorá voľakedy s odhaľovaním vinníkov začala, odvetila: „Tento národ vedel, prečo si ma vyvolil za patrónku. Je nevinný ako ja“.

Ježiš pochopil, že nie Izrael, ale Slovensko je tou zemou vyvolenou, Kanáánom, v ktorom sa usadili najspravodlivejší zo spravodlivých

            Raz, keď opätovne zvolal obligátne: „Hoď po ňom kameňom...“, nikto nič nehodil. Prizrel sa lepšie a videl, že ľudia majú holé ruky. Podaktorí aj chceli dajakú skalu šmariť, ale na uliciach, lúkach či námestiach už nebolo ani kamienka. Krajina sa zmenila na rovinu, hory zmizli. Spočiatku nechápal, no ktorýsi z apoštolov ministerstva vnútra ho diskrétne upozornil, aby sa poriadne poobzeral.

Ježiš zodvihol zrak a všimol si prečudesnú vec. Krajina bola posiata väčšími či menšími , luxusnejšími i menej luxusnými domami či vilami. Všetky boli postavené z kameňa, ktorý bol pôvodne určený na súdenie vinníkov. Ježišova misia sa naplnila. Pohľadom sa naposledy rozlúčil so zdevastovanou  krajinou nevinných a rozhodol sa vrátiť. Vstúpil na nebesia a chcel si sadnúť na svoje zvyčajné miesto po pravici Otca, no nedalo sa. Jeho miesto nielen po pravici, ale aj po ľavici zaujali Slováci. Ježiš si skromne sadol na koniec lavice a bol šťastný. Jeho radosť umocňoval rachot buldozéra, ktorý sa rozliehal po okolí. Firma Slovkameň (predtým kameňolomy a štrkopiesky) práve začínala svoju spravodlivú nebeskú misiu.

Jozef Banáš