Američanov sme nepotešili, ale budú si nás vážiť.
Iní ich potešili, ale vážiť si ich nebudú.

Po dlhom čase som zažil maličký okamih nášho štátneho sebavedomia. Bolo to vo chvíli, keď poslanec Fico a predseda NR SR Danko v mene koaličnej rady oznámili, že sa k odvolávaniu ruských diplomatov nepridáme. Páni, tlieskam vám.

Mám pocit, že rozhodnutie odmietnuť pridať sa ku konšpirátorom, vojde do histórie. Ak vláda dokáže odolať tlaku vlastného prezidenta, bude to okamih, kedy si nás slušný svet a najmä slušní Američania konečne začnú vážiť.
Len ste to, páni, zle odôvodnili - vraj potrebujeme Rusko. Politicky to sedí, ale morálne nie. To, čo potrebujeme predovšetkým, a nielen my, je PRAVDA. Aby teda bolo jasné – neobhajujem Rusko, ale pravdu!

V prípade začatých pretekov vo  vyhosťovaní ruských diplomatov sa obnažil šokujúci fakt. Všetci pretekajúci na čele so štartérom súťaže – Veľkou Britániou, otvorene hovoria, že na zavraždenie bývalého ruského špióna Ruskom nie sú dôkazy, a napriek tomu vyhosťujú. Rovnako ako nie sú dôkazy na zastrelenie stovky ľudí na Majdane, a bez mihnutia oka tieto vraždy prisúdili promoskovskému Janukovičovi

A rovnako nie sú dôkazy, že malajzijské lietadlo zostrelilo v júli 2014 Rusko, a predsa pretekári v rusofóbii okamžite ukázali prst na Moskvu.

Príznačné je, že do prvých radov bojovníkov za konšpiráciu, pretože označenie Ruska ako vraha Skripaľa bez dôkazov, je konšpirácia ako vyšitá, sa stavajú naši úžasní „antikonšpirátori“. Konšpirácia je totiž tvrdenie bez dôkazov. Je to niečo čo slušný človek označí za PODVOD.
Stupňovanie protiruskej hystérie niektorými novinármi a politikmi má jasný cieľ – diskreditovať Rusko pred majstrovstvami sveta vo futbale, aby ich potom mohli v mene LŽI bojkotovať. Propagačný dosah MS vo futbale je mnohonásobne účinnejší ako olympijských hier. Mediálna a politická príprava v čase mieru, sa rovná príprave delostreleckej v čase vojny. Po nej už nasleduje ostrý útok hlavných síl. Bodaj by som sa mýlil...

 

Slováci sa nikdy nevzdávajú 

Sú to práve Američania, ktorí majú od čias Washingtona, Jeffersona, Madisona či neskôr Lincolna, averziu voči lži a voči tým, ktorí ju šíria.
A naopak, vážia si tých, ktorí proti lži bojujú. Majú v úcte tých, ktorí si trúfnu povedať svoj názor.
V Amerike si so sarkazmom rozprávajú vtip ako prezident Trump vraví svojim európskym partnerom: „Ak budem chcieť vedieť vašu mienku, tak vám ju poviem!“ (Obávam sa, že v podobnom postavení je však aj sám Trump voči svojim mienkotvorcom).

Prečo som presvedčený, že si nás Američania budú po tomto rozhodnutí vážiť? Mám s nimi osobnú skúsenosť. V rozhodujúcom okamihu ma podržali, keď som sa na jeseň 2004 stal viceprezidentom Parlamentného zhromaždenia NATO. (Postupne, najmä od odhalenia lži o zbraniach hromadného ničenia v Iraku som názor na túto organizáciu zmenil a ako jediný z vtedajších slovenských poslancov som sa za inváziu do Iraku ospravedlnil.)
Po tom, ako ma skupina poslancov PZ NATO navrhla za kandidáta na funkciu viceprezidenta, prešiel som previerkovými pohovormi a stal som sa finalistom na tajnú voľbu spolu s britským lordom P.V. 
V očakávaní jasného víťazstva v súboji so slovenským „niktošom“ si tento muž priviezol do Benátok, kde sa voľba konala, aj manželku. Večer - deň pred voľbou začal tušiť, že to nebude mať ľahké a tak na recepcii prišiel za mnou a rázne ma vyzval: „Jozef, you should give up!“ (Jozef, vzdaj to!) 
Na jeho smolu boli svedkami tejto neokrôchanej výzvy dvaja americkí kongresmani. Vážili si ma, patril som spolu s Francúzmi Pierrom Lelloucheom (neskôr minister zahraničného obchodu), Loicom Bouvardom (bývalý prezident PZ NATO), Holanďanom Bertom Koendersom (neskôr minister zahraničných vecí), Nemcom Markusom Meckelom (šéf zahraničného výboru Bundestagu) k tým niekoľkým, ktorí si dovolili občas povedať svoj názor.
Keď ma lord P.V. hrubo vyzval, vošiel do mňa vzdor mojich kysuckých predkov a tvrdo som mu odvetil: „Slovaks never give up!“ (Slováci sa nikdy nevzdávajú) Američania sa s prekvapením na neho pozreli a zodvihli smerom ku mne palce. Potom odišli. Na druhý deň predpoludním som sa dozvedel, že lord si zbalil veci a z Benátok po pohovore s Američanmi odletel. Táto informácia sa rozšírila a tak som večer narýchlo vytiahnutého rumunského protikandidáta v tajnej voľbe doslova rozdrvil.

 

Slušní Američania majú radi sebavedomých ľudí

Niekdajší senátor Nebrasky a prezident PZ NATO Douglas Bereuther odsúdil americkú vojnu v Iraku napriek nevôli svojich kolegov. Dôvod mal prostý – americká vojna v Iraku bola založená na konšpirácii.

To, čo v súvislosti s vyhosťovaním ruských diplomatov vyvádzajú niektorí konšpirátori im síce politicky vyhovuje, ale ľudsky nimi pohŕdajú. Dôkazom toho, že ani zvyčajným európskym poskokom sa do britsko - americkej neslušnej hry veľmi nechce, sú počty vyhostených diplomatov. V diplomacii je totiž niekedy viac zaujímavé to, čo sa nekoná, ako to, čo sa koná. Nezvyčajne nízke počty vyhostených Rusov v jednotlivých krajinách (okrem prihorlivých USA, Británie a Ukrajiny) sú jasným dôkazom nevôle európskych lídrov.

Pokiaľ Nemecko, kde sú stovky ruských diplomatov, vyhostilo iba štyroch, je to prejav vzdoru. Podľa nemeckého „kľúča“, keď osemdesiattri miliónová krajina vyhostila štyroch, päť celých tri miliónové Slovensko by malo vyhostiť 0,255 diplomata.
0,255 sa zaokrúhľuje k nule, takže sme dodržali nemecký kľúč!

Čo je na odpore proti rozhodnutiu nevyhosťovať najúžasnejšie, je odhalenie pravej tváre slovenských „antikonšpirátorov“. Pokiaľ im ide o presadenie ich záujmov, hodí sa im aj jasná lož a konšpirácia, pretože šírenie nepotvrdených informácií typu že Rusi manipulovali voľby v Taliansku, či referendum v Katalánsku sú jasnými konšpiráciami.

Je škandalózne, že sa u nás nájdu ľudia vyzývajú k solidarite s klamármi. Pokiaľ si dobre pamätám, v novembri 1989 sme na námestiach štrngali za slobodu a nie za výmenu diktátu sovietskeho diktátom americko – nemecko - bruselským.
Je dobré, že si november 1989 a jeho zmysel trvalo pripomíname.
Je dobre, že si prezident pripomenul sviečkovú manifestáciu, ktorá bola bojom za pravdu. Držím prezidentovi palce v jeho boji za pravdu a chcem veriť, že rozozná rozdiel medzi pravdou a konšpiráciou.
Rovnako si vrúcne želám, aby bol predseda Smeru nekompromisný voči lži a podvodu nielen smerom k Bruselu, ale aj k vlastným. Lož je najhoršia pracovná metóda v politike, ktorá je, žiaľ, súčasťou života. Vždy sa jej iniciátorom vráti. 
Základný zákon našej existencie: „Čo zaseješ – to budeš žať!“ platí bezpodmienečne pre všetkých. Tento zákon sa, na rozdiel od tých pozemských, obísť nedá.
Písmo hovorí jasne: „Neodídeš odtiaľto, kým nezaplatíš do posledného haliera!“
Kto má uši, nech počuje, pretože som za slušné Slovensko.

Jozef Banáš