Nekydajme hanebne na svoju vlasť!
Tieto dni mám hektické - sotva som sa vrátil z Turecka, idem do Indie.
Ale hektické dni prežíva celé Slovensko. Máme problémy, ktoré si musíme vyriešiť sami a chcem veriť, že to dokážeme.
Po celý môj profesionálny život - viac ako štyridsať rokov, som bol v zamestnaniach, kde som bol konfrontovaný s cudzincami. Či už ako pracovník zahraničného obchodu, neskôr diplomat, riaditeľ rakúsko – slovenskej firmy, ako riaditeľ priemyselnej politiky slovensko – nemeckej firmy, poslanec, alebo teraz ako najprekladanejší slovenský spisovateľ.
A vždy, aj v časoch socializmu, som sa snažil prispieť svojou troškou k tomu, aby moja vlasť v zahraniční vyzerala dobre.
Áno, doma sme škrípali zubami, ale nikdy som sa neznížil k tomu, aby som na svoju vlasť brýzgal. Mnohí zahraniční novinári, diplomati a politici, ktorých som v živote stretol, mi jasne dávali najavo svoje opovrhnutie ľuďmi, ktorí sa znížili k nadávaniu na svoju vlasť, nech mala akékoľvek problémy a nech to bola ktorákoľvek vlasť. Ak totiž voláme na pomoc cudzinu, svedčí to o jedinom – že nie sme schopní si problémy riešiť sami.
Aj teraz som v styku s priateľmi za hranicami a nad tými, ktorí natešení vykrikujú do sveta o tom, akých máme neschopných a skorumpovaných politikov, nechápavo krútia hlavami.
Mám nedobrý pocit, že aj naši europoslanci namiesto toho, aby pokojne vysvetľovali o čo ide, štrébersky „hecujú“ proti Slovensku. Keď som videl niektorých z vás – chlapci a dievčatá, ako sa predbiehate v hanobení svojej krajiny, tak som sa za vás prudko hanbil!
Ak si myslíte, že si vás za to budú vaši kolegovia v Štrasburgu vážiť, ste na veľkom omyle. Zažil som takých situácií v Parlamentnom zhromaždení rady Európy niekoľko. Na oficiálnom fóre vás pochvália, dokonca aj v bufete si s vami pripijú, ale čo si o vás myslia skutočne vám nepovedia, pretože v politike sa úprimnosť nenosí.
Skorumpovaných a neschopných politikov a úradníkov majú všade, Európsky parlament nevynímajúc, ale nespokojní politici, novinári a občania, ktorí majú k svojej vlasti zodpovedný vzťah, riešia problémy vo svojej kuchyni. Ešte aj namiesto hesla: „Všetci za Jána“ bojujete pre istotu za pravdu pod anglickým heslom „All for Jan“.
Spomínam si, ako vlani v lete demonštrovali slovenské učiteľky za zvýšenie platov pod anglickými heslami...
Napriek všetkej tragike zavraždenia dvoch mladých ľudí si nemyslím, že Slovensko je katastrofálna krajina, kde vládne mafia a korupcia. Myslím si, že stojí za to, napriek problémom (ale kto ich nemá) snažiť sa prezentovať Slovensko za hranicami ako krajinu kultúry, kultivovanosti, moderny, dynamického rozvoja a slušnosti.
Boj o moc a umenie sú večné, ibaže na rozdiel od politikov umelci pretrvávajú. O Lorenzovi Medicejskom – neoficiálnom vládcovi Florencie, dnes vie málokto, ale o Michelangelovi a Leonardovi, ktorí žili a tvorili pod jeho vládou a robili svojej vlasti skvelé meno, vie celý svet.
Snažím sa aj ja svojou tvorbou, komunikačnými a jazykovými schopnosťami, prezentovať Slovensko za hranicami v dobrom svetle.
Vrátil som sa nedávno z Turecka, kde som mal dve prednášky na univerzitách v Istanbule a v Ankare. Dnes som dostal mail od tureckého čitateľa, ktorý píše:
„I have read your book (Behind the curtain) and you are one of my favourite writers now. I will continue to read you and your books will be inherited by my children and students in future. (Čítal som Vašu knihu (Za oponou – Zóna nadšenia) a odteraz ste mojim obľúbeným spisovateľom. Budem Vaše knihy čítať naďalej a stanú sa v budúcnosti dedičstvom mojich detí a mojich študentov.
Best wishes, P. Urundul"
V nedeľu odlietam do Indie, kde uvedieme román „Kód 1“ v jazyku hindi pod názvom „Z Jeruzalema do Kašmíru“. (Myslím, že obálka je celkom vydarená)
Budem mať opäť prednášky v Dillí na Indrapasthe College a v Jaipúre na Bansthali University.
Urobím všetko preto, aby tie/tí, ktoré/í si ma vypočujú, odchádzali s pocitom, že to malé, pre nich neznáme Slovensko je krajina slušných a kultúrnych ľudí. Ubezpečujem vás, že ak dostanem otázky na situáciu u nás, vysvetlím im ju, ale s istotou viem, že na moju vlasť kydať nebudem.
Držte mi palce. S úctou Jožo Banáš