Po rokoch sme dostali s manželkou od Adelky pozvanie na tanečnú šou Markízy Let´s dance a musím povedať, že sme si večer plný tanca, radosti, mladosti, hudby a najmä krásnych tanečníc a tanečníkov skvelo užili. 
Napokon sedieť vedľa takých televíznych osobností, akými sú Adela Straková a Nora Beňačková z jednej, a Peter Varinský z druhej strany, bolo pre nás ďalším obohatením večera.

Pozorovať príjemné predštartovné vzrušenie súťažiacich v zákulisí bolo tiež zaujímavé a zábavné. Mňa osobne potešilo, že som celý večer vydržal sledovať program bez použitia očných kvapiek, ktoré ešte stále používam v rámci rekonvalescencie:-)

A možno si tie očné kvapky žiadajú moje oči kvôli čomusi celkom inému – reklame. S pani Adelou Strakovou sme sa zhodli, že priamo v sále sme mali pocit, akoby tam čas bežal rýchlejšie. Vysvetlili sme si to tým, že v sále sme neboli rušení nekonečnými reklamami. Úprimne povedané nerozumiem takzvaným zadávateľom reklamy.

Mám nedobrý dojem, že ak vám film v napínavom okamihu, alebo tanečnú šou tesne pred vyhlasovaním  výsledkov preruší reklama na kosačku Husquarna, zubnú pastu Senzodyn, výhodnú pôžičku Prima Banky, či Volkswagen das Auto, tak výsledok takejto reklamy je ten, že nadosmrti znenávidíte kosačku Husquarna, zubnú pastu Senzodyn, Prima Banku či Volkswagen.

Pri sledovaní nielen Let´s dance - ale prakticky všetkých programov na komerčných televíznych staniciach - mám nástojčivý pocit, že filmy, šou a iné programy sú len doplnkom čoraz agresívnejšej televíznej reklamy.
Istá pani na jednej z mojich besied sarkasticky poznamenala: „To je škandál, tak ja si zapnem televízor, aby som si pozrela reklamy a oni mi do toho napchajú dajaké filmy!“
Tak toho som bol v nedeľný večer v hale Incheby ušetrený – namiesto reklamných prestávok sme si podebatovali s príjemnými ľuďmi. A možno mi nebudete veriť, ale reklamy mi vôbec nechýbali. Skôr naopak.

Na tieto dve ženy som celkom pyšný:-)