V novembri vyjde nová knižka Jozefa Banáša, na ktorej pracuje už teraz. Veľmi usilovne a poctivo.
Ešte skôr vás prekvapí jeho vydavateľstvo jednou lahôdkou, ale zatiaľ neprezrádzajme:-)
V knižke s originálnym názvom Somár je Švajčiar a podtitulom „Návod na prežitie medzi ľuďmi“ nájdete viac ako päťsto citátov, epigramov, aforizmov, glos, úvah, príhovorov, listov, básní, anekdot, piesní.

A tiež toto trefné zamyslenie s názvom Vďaka za život v posilňovni. Prečítajte si ho exkluzívne iba tu:

Posilňovňa je priestor, kam chodíme posilňovať, zoceľovať svoje telo. Aby sme boli silní, nakladáme si na činky pokiaľ sa dá, čo najťažšie váhy. Nakladáme si ich sami, dobrovoľne. Nemá zmysel chodiť do posilňovne a vytláčať na lavičke čo možno najľahšie činky, alebo dokonca len vystierať a skŕčať ruky predstierajúc, že posilňujeme. Zvláštne.

Pokiaľ nám ide o silu tela, zaťažujeme naše svaly dobrovoľne, radi, z vlastnej vôle. Keď však ide o silu duchovnú a mentálnu, snažíme sa vyhýbať zložitým situáciám, doslova pred nimi unikáme, vyhľadávame situácie ľahké, bezproblémové, pohodlné, bojíme sa povedať nepríjemný názor, bojíme sa nepríjemný názor prijať.

A potom, keď príde prvá vážnejšia rana, zosypeme sa. Pýtame sa, kde je Boh, keď nám ťažko ochorie dieťa, umrie rodič, priateľ, postihne nás nešťastie, zrada, podraz, protivenstvo, pokušenie, keď na vás pľujú a vy sa nemôžete brániť, keď od vás žiadajú vysvetlenie skutkov, ktoré ste nespravili, keď na vás ukazujú prstom tí, ktorí ním ešte pred chvíľou počítali judášsky groš.

Vďačím osudu za každú ranu, ktorú mi uštedril, za každého neprajníka, ktorého mi poslal do cesty, za to, že mi vrazil do duše a srdca zopár úderov, nie fatálnych, ale dostatočných na to, aby ma posilnili.
Podaktorí prejdú životom poľahky, s protekciou, známosti a postavenie rodičov im otvárajú dvere a iní sa musia pasovať s osudom takmer na každom kroku.
Vari nie sú práve toto prejavy Boha, vari nie sú práve tieto na prvý pohľad zlovôle darom, ktorý nám naši nepriatelia dávajú?
Vari to nie sú práve nové závažia, ktoré slabého položia na kolená, ale silný si ich priloží na činku a posilňuje svoje dušu, silu odpustenia, pochopenia?

Takže, možno to bude znieť pokrytecky, ale chcem poďakovať všetkým mojim neprajníkom – vedomým aj nevedomým, neúspešným závistlivcom, úspešným ohováračom, zradcom včerajším aj budúcim, nactiutŕhačom, insinuantom, anonymným zbabelcom, ktorí si netrúfnu povedať mi svoj názor do očí, proste všetkým, ktorí po mne hádžu kamene, pretože by som si nemal čo prikladať na činku života.
Vďaka vám som silný, ba, zdá sa, čoraz silnejší. Žijem vo svojej osudom pridelenej posilňovni a som vám vďačný za to, že mi ju napĺňate kvalitným závažím.

Najskvelejšie veci človek vytvorí zvyčajne vtedy, keď je pod tlakom.
Dvíhať prázdne činky vyzerá nielen hlúpo, ale nemá žiadny zmysel.
Ďakujem vám.

Jozef Banáš