Ako sme už prezradili, Jožko Banáš pripravuje v piešťanskom Dome spisovateľov novú knihu „Somár je Švajčiar“ s podtitulom „Návod na prežitie medzi ľuďmi“. 

Bude to knižka plná citátov, aforizmov, úvah, anekdot...a tiež ilustrácií Ivana Popoviča. Celú knižku graficky upraví a zalomí Dávid Popovič, takže sa máme na čo tešiť. Také inšpiratívne, zábavné a zaujímavé dielko...

A ako sme sľúbili, ponúkame exkluzívne úryvok z pripravovanej knihy – kapitolka sa volá Prečo nebojujem: 

 

Útočia na mňa a ja nereagujem. Pýtajú sa ma prečo nebojujem. Už som bojoval a jediné čo som dosiahol, že som sa znížil na úroveň útočníkov. Orol proti vrabcom nebojuje. Je mu ich nanajvýš ľúto.   Keby som bojoval,  zároveň by som súdil. Ale ja tu nie som na to, aby som človeka súdil, ale oslávil ho. Mojim slovom nechcem bojovať proti zlu, ale velebiť dobro, nesúdiť nenávisť, ale osláviť lásku. Vari nevedia, že kto súdi bude súdený? Vari nepočuli o tom, že čo zasejú to budú žať? Vari neznajú, že to, proti čomu bojujú posilňujú? Prečo sa mám nechať vtiahnuť do boja a nepokúsiť sa radšej o mier? Kristus hovorí - nechajte mŕtvych pochovávať svojich mŕtvych. Zároveň – poučený osobnou skúsenosťou dodáva – kto má uši nech počuje. Vie, že uši majú len na zlé. Vie však aj to, že zlo, ohováranie, krivé obviňovanie, podvod, pokrytectvo sú súčasťou reality a farizejov nielenže prijíma, ale sa ich snaží mať rád. V knihe Job sa hovorí: „Prišli synovia Boží, aby predstúpili pred Hospodina a prišiel s nimi aj Satan.“ Preto ani On, ktorý nám prišiel pomôcť tým, že nám ukazuje cestu, ktorej rozvášnený dav i tak nerozumie, nebojoval, ale bral zlo ako súčasť reaslity. V ďalekom Kašmíre mi Dalajláma na moju vetu: Musíme bojovať proti zlu, s úsmevom povedal: Nemá zmysel bojovať. Zmysel má porozumieť. Odvtedy sa snažím nebojovať. Nie vždy sa mi darí, ale snažím sa. Cesta je cieľ. Prečo by som sa mal znovu vracať z cesty, ktorou som prešiel pri hľadaní vnútorného pokoja, späť na začiatok a znovu brúsiť neustálym bojom s tupými otupené meče? Prečo by som sa mal zaoberať myšlienkami na zlo, ktoré nemôžu mať za následok nič iné len zlé skutky? Prečo by som sa mal snažiť zvíťaziť nad zlom a tým špirálu zla posunúť na vyššiu, agresívnejšiu úroveň? V románe Kód 7 píšem, že nad zlom sa zvíťaziť nedá tak, že ho porazíte. Môžete to síce dokázať a vo víťaznom ošiali sa vám dokonca bude zdať, že ste vydobyli pravdu, ale rýchlo sa ukáže, že porazenému ste jeho pravdu i tak nevzali a jediné čo ste dosiahli je, že celý život porazeného bude  o tom ako vám porážku vrátiť. Špirála nenávisti sa bude opäť roztáčať... Zvíťaziť nad zlom sa dá jediným spôsobom – získať ho na stranu dobra. Každému zlu ide o jediné – získať nad dobrom moc. Vo chvíli keď dobro rukavicu boja prijme, stáva sa otrokom zla. Zlo víťazí len vtedy ak sa dobro zníži na jeho úroveň. Preto nikdy nebojujem proti niečomu, ale vždy sa snažím byť za niečo. Matka Tereza povedala: Nevolajte ma na pochod proti vojne, zavolajte ma na pochod za mier. Viem, že podobné priťahuje podobné. Viem, to čo nám odkázal Kristus: Čo dám to sa mi vráti. Oko za oko, zub za zub. Preto Ho nenávideli aj vlastní, lebo nebojoval. A preto Ho aj ukrižovali.

Snažím sa nezaoberať sa zlom, nepripúšťať si ho, vytesniť ho z hlavy, nahradiť myšlienky o zle myšlienkami o dobre. Zlo je agresívne, dobro je pokorné. Ak vypustíte z hlavy jednu jedinú myšlienku na dobro, okamžite ju nahradí myšlienka na zlo.  Ale ak sa zameriate na dobro, zlo sa stratí. Zahynie, lebo ho nebudete kŕmiť bojom. Nebudete sa s ním, pretláčať a tým ho posilňovať.  Tí, ktorí bez dôvodov, dôkazov špinia iných ukazujú na seba. Nemám dôvod im pomáhať v ich neľahkej situácii keď zlu nielen veria, ale ho aj podporujú a šíria. Ak sa rozhodli žiť do smrti s traumou, že som zlý človek, neviem ako by som im v tom mohol pomôcť. Navyše, keď je mi ich názor na mňa úplne ľahostajný.

Svet bojuje proti terorizmu a terorizmu je stále viac, bojujeme proti násiliu a je ho viac, bojujeme proti chorobám a je ich viac, bojujeme proti vojnám a je ich viac, bojujeme proti hladu a je ho viac, bojujeme proti znečisťovaniu životného prostredia a je stále špinavšie, bojujeme proti korupcii a je jej stále viac. Lebo boj rozdeľuje! A ja chcem spájať. Vždy keď sa delí je zle, keď sa zjednocuje je dobre. Ja chcem byť v jednote. Dokonca aj s tými, ktorí na mňa útočia, lebo aj oni sú súčasťou môjho života. (Kód 1 – UNUM, ale len pre tých, ktorí majú uši). V časoch kedy zlo víťazí na celej čiare (od rána až do chvíle kým nezaspíte sa na vás z médií valí zlo) je  veľmi ťažké získať ho láskou, nenásilím, úsmevom, pochopením.  Iná cesta však nie je. Máhátma Gándhí to dokázal.  Položil na kolená najväčšiu ríšu na svete nebojovaním - filozofiou nenásilia. Britskí vojaci spočiatku Indov masovo zabíjali, ale potom sa ich srdcia zlomili a po zuby ozbrojená armáda nezvíťazila, lebo ani srdce vojaka nie je z ocele. Aj vojak má dušu na čo mocní tohto sveta zabúdajú. Život je o prekonávaní prekážok. Čím viac zla sa na človeka valí, tým musí byť silnejší. Ako? Je to jednoduché. Ak do pohára nalejete čistú, krištáľovú vodu pravdy, špinavá voda lži sa vám tam už nevojde. Preto sa snažím mať pohár mojej mysle plný pozitívnych myšlienok. Je to ťažké v časoch keď zlí majitelia pravdy víťazia nad dobrými hľadačmi pravdy. Je to ťažké keď slabosi neschopní viesť svoje životy cestou cnosti v dôsledku svojich každodenných zlyhaní kompenzujú svoju slabosť súdením iných. Je to ťažké keď vyzývajú nevinného: dokáž svoju nevinu, namiesto toho, aby mu oni dokázali vinu. Snažia sa ukradnúť energiu dobra a privlastniť si ju, pretože krádež je cesta ľahšia ako statočná práca. Sú otrokmi hmoty a myslia si, že sú určujúci. Netušia, že človek je to aké má myšlienky. Netušia to a nikdy sa to nedozvedia, lebo míňajú krátky čas života na ukazovanie prstom na iných namiesto toho, aby sa pozreli na seba. Poznajú zákon o brvne v oku vlastnom a nerešpektujú ho. Ten, kto zákon nepozná a preto ho nerešpektuje je úbožiak, ale ten, kto ho pozná a nerešpektuje ho je zlosyn. Nemajú silu na to, aby polepšovali sami seba a jediné čo dokážu je relativizovať svoje slabosti poukazovaním na iných. Ale to je cesta na cintorín na ktorom mŕtvi pochovávajú svojich mŕtvych. Nemienim sa podriaďovať diktatúre mŕtvych. Zlo sa neštíti ničoho, jeho zbraňou je agresia, osočovanie, útok, boj. Ešte aj v nemocniciach s chorobami bojujeme namiesto toho, aby sme im boli vďační za to, že nám naznačujú, že čosi s nami nie je v poriadku. Namiesto toho, aby sme sa pýtali prečo má človek nádor, tak ho vyrežeme a klameme chorého, že sme ho uzdravili. Vyrezávame signálne svetielka ukazujúce, že naša duša – áno, duša, lebo v nej všetko začína – trpí. A trpí preto, lebo stále ju zlo núti do boja. Prinajmenej sebaobranného. Kričia na mňa – žiadame vysvetlenie! Dokáž, že si zlé skutky nevykonal! Ako sa dá dokázať niečo, čo človek nevykonal? Ak tvrdíte, že som zlý tak mi moje zlé skutky dokážte. Len mám malú prosbu – najprv sa pozrite na tie svoje. Ja nijaký bojový kontraukazovák dvíhať nechcem a nebudem. Nemám na koho okrem seba. A vysvetľovať nemám čo. A najmä komu. Priateľ ma pozná, a vysvetlenie nepotrebuje, a neprajník svoj názor na mňa i tak nezmení.  Žehnám dobru a zlom sa nezaoberám.

Bojíme sa smrti, vraj je to najhoršia vec, ktorá nás môže postihnúť. Navrávajú nám to tí, ktorí sa boja. Báť sa, má základ v slove boj. Nebojujem - preto sa nebojím, nebojím sa – lebo nebojujem. Boja sa tí, ktorí po celý život súťažili, bojovali, honobili, hanobili. Tí, ktorí si privlastnili pravdu a boja sa odhalenia, že ich pravda je lžou. Najhoršie čo sa človeku môže prihodiť je strata lásky. Stáva sa to vtedy keď sa dostane do moci nenávisti. Človek, ktorý nemiluje je mŕtvy aj keby bol najbohatším a najmocnejším človekom zemegule. Zvolil si sám svojou slobodnou voľbou cestu zla a ja ju nechcem a nebudem nasledovať. Nechcem sa vydať na cestu smrti  už za života. Nemám v úmysle stráviť svoj život bojom s inými, každodenným kŕmením svojej aj ich pýchy. Pýcha pichá. Takže odkazujem všetkým, ktorí na mňa ukazujú – pokojne ukazujte, osočujte, bojujte. Ale bezo mňa. Nemienim svoj život odkladať na zajtra. Boj prenechávam slabým. Silný súpera nepotrebuje - vystačí si sám. Mám dosť práce sám so sebou.

Úryvok z pripravovanej knihy Jozefa Banáša „Somár je Švajčiar“ s podtitulom „Návod na prežitie medzi ľuďmi“.