Milé moje, milí moji,
napísal som vám pred pár dňami novoročný vinš len akoby úchytkom, stroho na to, ako vás mám rád a ako si vás vážim.
Nebolo to však preto, že som bujaro oslavoval prichádzajúci rok, práve naopak. Napriek odhodlaniu začať hneď na nový rok naplno, Všemohúci rozhodol nariadiť mi odpočinok.

Zapálil som si trapézový sval, pretože moja pýcha ma hnala k prehnanému otužovaniu a tak som zaľahol. (prečítajte si, ako správne otužovať :-))
A je to dobre.

Mám čas čítať Slobodove spomienky na seba samého, či spomienky Anny Dostojevskej na svojho manžela.  

A medzi hľadaním si čo najmenej bolestivej polohy na ohrievači a ihličkovom koberčeku, premýšľam nad tými, ktorí stáli nielen v roku uplynulom pri mne a ktorým sa patrí poďakovať.

Premýšľam nad šťastím, ktoré ma stretáva odvtedy ako píšem. To šťastie ste vy – úžasní ľudia, ktorých som stretol vďaka mojim knihám. Čitateľky a čitatelia, ktorí ste sa mi ohlasovali so svojimi pozdravmi, pochvalami i kritikami, vy, ktorí prichádzate na moje besedy, vy, ktoré/ktorí ich organizujete, vy ktorí o mojich knihách píšete.

Rád by som vám poďakoval za to, že ma na mojej ceste sprevádzate. Možno na niekoho zabudnem, keďže tých, ktorým som vďačný, je ozaj veľa, takže ak niekoho opomeniem, prosím o prepáčenie.

 

ĎAKUJEM

mojej skvelej manželke Márii a mojej rodine.
Ďakujem tým, ktorí mi podávali a podávajú pomocnú ruku, ďakujem vám: Gabika Belopotocká, Valika Malíková, Táňa Ušalová, Milan Buno, Andrejka Coddington, Marika Lešková, Peter Kačmár, Denisa Doričová, Miško Synak, Janka Bányiová, Miriam Bzdilíková, Emka Homolová, Alan Dolog, Peter Škerlík, Tonka Bisková, Táňa Kršková, Táňa Jaglová, Mirko Soukup, Marika Demianová,  Vratko Studenič, Dano Forgács, Anka Brozová, Saška Kováčová, Marika Studeničová, Majka Priečinská, Janko Cíger, Janko Kulich, Matúš Holečka, Števo Hlôška, Maro Vojtko, Monika a Jožko Andriskinovci, Katka Dobrovodská, Emil Babín, Stanko Becík, Juraj Vrábeľ, Andrejka Kráľovičová, Igor Chlebík, Lenka Záhorská, Anka Zacková, Vierka Lukáčková, Štefan Gregor, Anka Olvecká, Ivan Štefan, Monika Jakubeczová, Peter Sasín, Ivetka Klimeková, Barborka Drobná, Mirko Fabrický, Šaňo Halvoník, Renátka Herčíková, Peter Martinák, Ivetka Hažíková, Ingrid a Peter Poláčikovci, Janka Turanská, Paľo Vigľaš, Štefan Orság, Imrich Belluš, Bronek Ondraszek, Irenka Fuchsová, Dušan Pető, Boris Lettrich, Majo Tománek, Mišo Bukviš, Rado Pažej, Stano Vandlík, Silvia Holopová, Igor Cvacho, Ivan Kováč, Miška Pribylincová, Ivetka Ceferová, Roman Turcel, Štefan Kurušta, Viktor Mydlo, Peter Migaš a mnohí ďalší a mnohé ďalšie.

Ďakujem pracovníčkam a pracovníkom knižníc od Rakovca nad Ondavou cez Košice, Michalovce, Prešov, Lipany, Sabinov, Stará Ľubovňa, Poprad, Kežmarok, Banská Bystrica, Zvolen, Žiar nad Hronom, Žarnovica, Banská Štiavnica, Pečenice, Rimavská Sobota, Rožňava, Revúca, Kokava nad Rimavicou, Hnúšťa, Lučenec, Fiľakovo, Ponická Lehôtka, Brusno, Nová Baňa, Turzovka, Čadca, Žilina, Ilava, Dubnica, Trenčín, Trenčianske Teplice, Vrútky, Ružomberok, Lúčky, Dolný Kubín, Prievidza, Zemianske Kostoľany, Vráble, Dudince, Šahy, Štúrovo, Senica, Skalica, Bernolákovo, Senec, Sereď, Galanta, Trnava, Svätý Jur až po Bratislavu, ktoré, ktorí ste v roku 2016 organizovali moje besedy.

Patrí sa vám v tomto zádumčivom a stíšenom čase na začiatku nového „jedničkového“ roku poďakovať a poželať lásku, zdravie, pokoj v duši, šťastie, otvorenú dlaň, ktorá vám bude podaná i tú, ktorú budete podávať vy.
Ste mojimi priateľkami a priateľmi všetky a všetci – tí, ktorí ma chválite i kritizujete, oslavujete i haníte. Jedni i druhí prispievate k tomu, čo v Indii nazývajú sthia – buddhi: vyrovnanosť mysle.
Najcnostnejší je ten, kto prijíma dobro s rovnakou vďakou ako zlo, na hrudu zlata hľadí rovnako ako na hrudu kameňa, ten, ktorému je pocta opovrhnutím a opovrhnutie poctou, kto v nepriateľovi vidí potenciálneho priateľa.

Chcem poďakovať vám - priaznivcom, ktorí mi pomáhate niesť nad hlavou činku života, i vám – nepriaznivcom, ktorí mi pomáhate životnú činku zaťažovať. Bez vás by som nebol silný nedokázal odolávať tlakom. Nie, nemám v úmysle činku zľahčovať, naopak, ponesiem ju naďalej aj vďaka vám a kvôli vám, ktorí mi v jej nesení pomáhate.

Neprajníkov nehodlám presviedčať, pretože ich o svojej pravde nepresvedčím, ale hodlám ich rešpektovať a mať rád. Budem sa snažiť žiť naďalej tak, ako žije kvet lotosu: na hladine, ale nenamočí sa, hoci voda sa oň usiluje v každej sekunde jeho života. Aj keď neraz chodníčkom  riskantným, kráča sa mi ľahšie, keď viem, že vás mám.
Tých, ktorí mi činku niesť pomáhate i tých, ktorí mi ju priťažujete. Nemám právo jedných za to chváliť ani druhých odsudzovať. Jediné právo, ba povinnosť, ktorú mám je mať vás rád a byť vám vďačný.

Tak ako  mi to povedal dalajláma: „Svet nezachráni boj, ale porozumenie. Ste spisovateľ, toto šírte“.

Takže aké predsavzatie som si dal do nového roku? Hľadať naďalej pravdu a porozumenie. Ako mojimi knihami, tak najmä mojimi skutkami. Ak ste si dali podobné predsavzatie aj vy, rád sa k vám pridám.

S láskou a vďakou Jozef Banáš

Foto: Po čase sme sa na Vianoce zišli všetci, okrem zaťa Paľa, ktorý nemohol prísť.
Zľava: Ja, Adelka, Mini, Mária, Natali, manželka a za objektívom Viktor.