Kniha Dementi nám kriticky nastavuje zrkadlo a nabáda, aby sme sa nad sebou zamysleli. Autor vo svojom počine nechce zhadzovať Slovensko, ale chce nás vyburcovať k aktivite a tým aj ku zmene našich pomerov. Vieme, že štát si vytvárame sami – my, občania. Ale pomôže jedna kniha, aby sme sa zbavili správania, ktoré máme vo svojich žilách už roky?

--- pýta sa vo svojej recenzii blogerka Natalie a pokračuje:

Spisovateľ si berie na mušku odvetvia verejného života (vedu, kultúru, politiku...), ale taktiež sa venuje mentalite Slovákov. Banáš v diele výborne spracoval históriu slovenského národa (zveličenie sa mu dá odpustiť – aj tak sa to číta jedna radosť) a zaujímavé sú aj kapitoly, kde ilustruje povahu slovenského ľudu pomocou príbehov, ktoré zažil.

Kniha ma zaujala názvom – Dement je podľa mňa hanlivé pomenovanie osoby, ktoré by sa dalo vyjadriť inakšie, takže hneď som ju svojimi radarmi zachytila a nedočkavo som čakala na dátum vydania. Po prečítaní všetkého, o čo sa s nami autor chcel podeliť, môžem potvrdiť, že ofenzíva bola z jeho strany mierna a skôr poučná, ako znevažujúca. Prekvapilo ma to, pretože som si myslela, že keď si človek vyberie ako názov svojho titulu urážlivé slovo, obsah bude ešte tvrdší. Áno, spisovateľ vystupuje ostro proti niektorým veciam, no v rámci slušnosti – aj keď toto je relatívne - a s nadhľadom sebe vlastným. Ale mám také tušenie, že Dementi rozdelia čitateľov a kritikov na dva tábory a dielo vyvolá ešte veľa rozruchu. 

Banáš je rozhľadený muž s úžasnou slovnou zásobou a humorom, ktorý vás priklincuje ku knihe a prečítate ju jedným nádychom. Jeho satira na účet našej spoločnosti vám vyčarí úsmev na tvári a zamyslíte sa, či sa takto naozaj správame. (Zamyslenie prichádza na scénu kvôli tomu, že na Slovensku žijeme už od narodenia a niektoré veci sa nám zdajú normálne, aj keď pre iné národy nie sú.) Klamala by som, ak by som prehlásila, že som s ním súhlasila vo všetkom, čo položil na papier. V určitých častiach som nezastávala jeho názor a zdalo sa mi, že niečo až priveľmi nafukuje.

Pri Dementoch sa z chuti zasmejete a nájdete sa v tom asi všetci. Tento počin môže však aj urážať – ten, ktorý nedokáže brať život s nadhľadom a nedokáže si urobiť srandu sám zo seba, by sa k tomuto nemal ani približovať, pretože by sa pravdepodobne rozčuľoval na každej stránke a načo si kaziť zdravie. Ak si chcete dielo prečítať iba kvôli tomu, aby ste ho následne skritizovali, nerobte to. Kritika (ale aj pochvala – ako som si sama na vlastnej koži vyskúšala) sa na túto novinku píše veľmi ťažko, lebo by ste toho toľko chceli napísať, no na to by ste museli použiť príklady a skončilo by to tým, že by ste sa „upísali“ až k smrti. Každá kapitola je výnimočná a niečím špecifická, takže ak by ste vo svojej recenzii chceli použiť ukážky, nevedeli by ste ktorú máte použiť ako prvú. Sformulovať názor je v tomto prípade neskutočne zložité, takže vám odporúčam, pre vlastné dobro, otočte svoju nenávisť na inú knihu.

V diele sú pasáže, kde autor používa na podčiarknutie svojich slov trefné fotografie. Ich použitie potvrdzuje Banášov zmysel pre humor a kreativitu. Veď kto iný by pri slovách „Nad Tatrou sa blýska...“ uverejnil Tatru – auto – nad ktorou je blesk? Spisovateľ sa vyhral s detailmi, čo bolo cítiť na každej stránke. Do knihy umiestnil aj rozličné vtipné nápisy, ktoré sprevádzali text a čitateľ nadobudol dojem, že nejaké veci, o ktorých si myslel, že sú pritiahnuté za vlasy, vonkoncom nie sú. Ako som už spomenula, všetko nabáda toho, kto počin číta, na zamyslenie, na utvorenie vlastného názoru o našom štáte – o ľuďoch v ňom.

Zo všetkých kapitol a podkapitol, ktoré Dementi mali, sa mi asi najviac páčila kapitola s názvom „Slovenské tradície“, ktorá sa venuje taktiež Jánošíkovi, ale autor si pod týmto pojmom predstavuje aj niečo iné a je zaujímavé, akým smerom sa budú jeho myšlienky ďalej uberať. Vyrazí vám dych, ako dobre sa vie Banáš hrať so slovíčkami (ak ste od neho už niečo čítali, tak vás to veľmi neudiví). Dementov vrelo odporúčam. Nemusíte súhlasiť so všetkým, čo sa v diele objaví, ale aj tak je hodné prečítania.

Tieto slová pozliepala Natalie Nathaly