Pred pár dňami som mal česť sprevádzať po strednom Slovensku vzácnu dámu – profesorku Josette Baer, ktorá prednáša na prestížnom seminári Hannah Arendt Filozofickej fakulty Univerzity v Zürichu politickú teóriu s dôrazom na východnú Európu.

Zaoberá sa slovenskými politickými mysliteľmi  v časoch národného obrodenia, napísala monografie o Palárikovi, Štefánikovi, Šrobárovi, zaujíma sa o slovenskú súčasnosť i históriu a navyše vynikajúco ovláda slovenčinu.

Práve ona ma po prečítaní románu Zóna nadšenia pozvala do Zürichu (jej krátku recenziu uvádzam nižšie pod fotografiami), aby som študentom Univerzity porozprával o sovietskej invázii, Dubčekovi a vôbec o živote v socializme.

Pani profesorka zavítala v týchto dňoch na Slovensko v súvislosti s pripravovanou monografiou o Vladimírovi Clementisovi. Bolo mi cťou, že som mohol „Josetku“ - ako ju priateľsky volám, vziať do rodiska Clementisa – Tisovca.
Cestou sme sa poklonili pamiatke obetí nemeckých a slovenských fašistov v Nemeckej, pamiatke Milana Rastislava Štefánika pri jeho pamätníku v Brezne a v múzeu prvého slovenského gymnázia v Revúcej sme si v školských laviciach odskúšali ako sa mohli cítiť Martin Kukučín, Miloslav Hodža, Vladimír Hurban a ďalší významní Slováci, ktorí tu študovali.

Bodaj by naša krajina mala viac takých priateľov ako je pani profesorka. Pokiaľ by pán prezident zvažoval komu z cudzincov udeliť štátne vyznamenanie za prínos k propagácii Slovenska vo svete, Prof. Josette Baer je horúci kandidát.

Jozef Banáš

Pri rodnom dome Clementisa v Tisovci

 

Pri Štefánikovej soche v Brezne

 

V školských laviciach v Revúcej

 

Pamätník Nemecká

 

RECENZIA knihy Zóna nadšenia

Prof. PhDr. Josette Baer Hill
Lektorka politickej teórie krajín východnej Európy
Katedra Filozofie, Univerzita Zürich, Zurichbergstrasse 43

Recenzia románu Jozefa Banáša, Zóna nadšenia (Jubelzone), Weltbuchverlag, 2010 Dresden, preklad: Lýdia Heinzl

„Nikto nie je zbabelý z princípu.“

Čo to značí? Od začiatku knihy musí čitateľ premýšľať. Banáš čitateľa vyzýva od prvých písmen. Čo tým má na mysli? V zmysle Jána Patočku, veľkého českého filozofa, dáva možnosť zvoliť si vlastnú existenciu, dokonca možnosť rozhodnúť sa vedome a racionálne práve pre tento a žiadny iný životný model. Tento potom, v priebehu ľudského života zdôvodňovať svojim konaním.

Čo znamená voľba v politickom systéme, ktorý žiadnu voľbu nepripúšťa? Čo môžem robiť ako indivíduum v politickom systéme, ktorý Rousseauovu výzvu k rovnosti a slobode marxisticko – leninsky pervertuje?

Keď človek dočíta Zónu nadšenia, chce vedieť o človeku, ktorý ju napísal, viac. Prečo? Pretože Banáš je absolútne čestný, hovorí od srdca. Nie je sentimentálny, ale faktograficky popisuje denný život na Slovensku počas Pražskej jari, v období normalizácie i Nežnej revolúcie 1989. Jeho osobná čestnosť vo mne okamžite evokovala texty Ivana Klímu. Banáš a a Klíma by sa mali čítať spoločne, pretože sú na rovnakej úrovni. Zatiaľ čo Klíma popisuje svoj život ako český disident, ktorý musel prijímať ponižujúce zamestnania, keďže mal zákaz publikovania, Banáš bol československý diplomat vo východnom Nemecku pred pádom múra. Jeho popisy politických tlakov na občana vo vysokej pozícii v štátnej administratíve sú nezabudnuteľné. 

Konečne tu máme autobiografiu, ktorá popri veľmi informatívnych, ale osobne zdržanlivých „Listoch z väzenia“ od Milana Šimečku, popisuje denný život na Slovensku. Banášova kniha by mala byť čítaná a diskutovaná v každej triede, ktorá sa zaoberá komunistickým systémom v bývalom Československu. Jeho odvaha a úprimnosť spôsobili, že kniha Zóna nadšenia sa stala na Slovensku knihou roka 2008.

Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript. ; Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript.