Už len 5 mesiacov!

No dobre, nie je to zasa až tak blízko, ako by sme si mnohí želali.
Ale musíme vydržať ešte do októbra, kým vyjde Kód 7. Aspoň však vidíte, ako dlho sa rodí knižka. Nie je to záležitosť mesiaca-dvoch...ak teda má byť urobená kvalitne, precízne a bezchybne. A Kód 7 Jozefa Banáša taký musí byť.
Preto už na rukopise usilovne pracujú vo vydavateľstve Ikar, spolu s autorom upravujú text, škrtajú, dopĺňajú. Zároveň sa uvažuje nad celkovým zalamovaním knihy, grafickou úpravou, obálkou...
Jozef  Banáš však vie, akí ste niektorí netrpezliví :-) a tak pre vás pripravil ďalší úryvok z knihy Kód 7.

V ukážke sú definované základné princípy „bhutánskej cesty šťastia.“ Od tejto kapitoly sa začína neľútostný boj dobra – reprezentovaný bhutánskym kráľom, bohyňou Kumari, Tomášom, Michalom Kráľom, dalajlámom a ich  novými – prekvapujúcimi spojencami, ktorí stelesňujú duchovnú cestu človeka  a na druhej strane silami neľútostných globalistov z celosvetovej organizácie Global Power, ktorí stelesňujú materiálnu cestu človeka.

Príjemné čítanie.

Kapitola 2
To musíme zastaviť!

Žltým salónom rozsiahleho komplexu administratívnych budov centra najmocnejšej svetovej organizácie Global Power (GP) na bruselskom námestí Petit Sablon sa plynulo rozlievali zvuky Chopinových klavírnych sonát. Najvyšší šéf GP, ktorého pravé meno nikto nepozal, ale jeho vystrašení podriadení ho v zbožnej pokore volali Admirál sa prechádzal po obvode obrovskej miestnosti. V rukách mal na tvrdom podklade posolstvo Bhutánskeho kráľa Jigme Khesar Wangchuka k národom sveta. Spočiatku pasáže, ktoré ho dráždili najviac zaškrtával, ale potom prestal, pretože v texte nebolo vlastne jediné slovo, ktoré by mu nedvíhalo adrenalín. Ani Chopin, ktorého mal v podobných situáciách odskúšaného, nedokázal jeho stupňujúcu sa zúrivosť utlmiť. Škrípajúc zubami čítal:   „Cieľom vlády Bhutánu je všemožne pomáhať človeku v jeho odvekom cieli – naplniť svoju túžbu po šťastí. A nielen človeku, ale každému živému tvorovi. Bhutánska národná politika je postavená na štyroch pilieroch: spravodlivá správa vecí verejných, spravodlivá distribúcia blahobytu, zvyšovanie hmotného blahobytu pri rešpektovaní kultúrnych a náboženských tradícií a zachovávanie prírodného prostredia. Využívame výdobytky súčasných technológií a vedy, ale nie za cenu potláčania našej národnej identity. Pokiaľ nastane nevyhnutnosť voľby medzi materiálnym progresom, alebo narušením našich tradičných hodnôt, budeme podporovať národné hodnoty. Máme ambíciu dosiahnuť rovnováhu medzi materiálnymi a duchovnými potrebami človeka. Chceme to dosiahnuť v prostredí zdravého a udržateľného životného prostredia a dobrej a spravodlivej správy vecí verejných. Na základe skúmania všetkých krajín, ktoré majú ako kľúčové kritérium napĺňanie Hrubého národného produktu sme dospeli k záveru, že toto kritérium ľudí k šťastiu nevedie. Hrubý národný produkt Spojených štátov sa od roku 1960 strojnásobil, ale index pocitu šťastia ostal nezmenený. Slepá snaha napĺňať výlučne materiálne túžby človeka stroskotáva. Svetoví ekonomickí a politickí lídri sa točia v začarovanom kruhu zabezpečovania šťastia materiálnymi prostriedkami čo sa ukázalo ako neúčinné. Neustále napĺňanie rastových kritérií nevedie k naplneniu zmyslu života jednotlivca. Štatistiky jednoznačne dokazujú, že materiálne bohatstvo nie je v korelácii s pocitom šťastia. Podľa prieskumu Univerzity v Leicesteri sa medzi najšťastnejšími krajinami umiestnili na prvých troch miestach Dánsko, Švajčiarsko a Rakúsko, teda krajiny, ktoré patria v ukazovateli Hrubého (domáceho) národného produktu na hlavu medzi dvadsať najbohatších krajín sveta. Na ôsmom mieste sa však umiestnil Bhután, ktorý je podľa kritéria HDP až na stodvadsiatom mieste a napriek tomu  sa stal suverénne najšťastnejšou krajinou Ázie. Omnoho bohatšie Japonsko, ktoré je v Ázii na treťom mieste v ukazovateli HDP sa v ukazovateli Hrubého národného šťastia umiestnilo až na deväťdesiatom mieste, čo dokazuje, že naša cesta je správna. Preto máme ambíciu presadiť prostredníctvom OSN, aby sa kritérium šťastia jednotlivca stalo kľúčovým kritériom pre každú členskú krajinu tejto svetovej organizácie. Kritérium neustáleho rastu HDP nás núti súťažiť, čo vedie do deštrukcie, depresie a narúšania základných hodnôt humanity. Bhután nebude súťažiť s inými v naháňaní sa za tvorbou zisku na splácanie úrokov cudzím bankám. Ostane verný sám sebe. Produkt je indikátor časový, šťastie je indikátor nadčasový. Klameme ľudí, keď im nahovárame, že dobré ekonomické výsledky znamenajú automaticky aj dobrý a plnohodnotný život. Preto musí byť prvoradou úlohou svetových lídrov preorientovať a zmeniť kritériá zo zisku na šťastie. Kritérium šťastia sa  musí stať základnou svetovou dogmou. Dosiahnuť sa môže len zmenou myslenia náboženských a politických lídrov, ktorí povedú človeka k osobnej zodpovednosti za svoj život. Je povinnosťou politikov vytvoriť človeku k tomu tie najlepšie podmienky. Musíme prekonať historické, politické, ideologické a náboženské rozdiely, ktoré náš svet vedú nás do skazy. Upevňovanie a posilňovanie národných kultúr a tradícií je najväčšia výzva globalizácii. Túto výzvu dokážu naplniť iba lídri, ktorí spĺňajú skutočné duchovné kritériá vodcu. Sú to – vedomosti, súcit a rozhodnosť. Tieto tri vlastnosti musia byť v rovnováhe a ani jedna nesmie prevyšovať inú. Iba vedomosti v zmysle informácií a sily sú nebezpečné. Silu chápeme ako vôľu k odstráneniu utrpenia či už mentálneho alebo fyzického a prejav súcitu k blížnemu. Skutočný vodca musí dôverovať ľuďom, ale najmä sebe, musí veriť v to, že predpoklady na takúto kolosálnu zmenu sú v každom z nás. Skutočný vodca musí mať odvahu na prekonanie doposiaľ zaužívaných konvenčných spôsobov vedenia založených na rigidných praktikách politického manažmentu. Presadiť koncept Hrubého národného šťastia môže len líder, ktorého prvoradým a jediným cieľom je spokojnosť a šťastie nielen obyvateľov krajiny, ktorej vládne ale aj spokojnosť obyvateľov planéty. Do centra pozornosti svetových lídrov sa musí dostať starostlivosť o chudobných, chorých, starých a bezmocných. Musíme sa zbaviť pocitu, že prví sú tí, ktorí sú mocní. Nemôžeme si osvojovať filozofiu, že túto starosť prenecháme štátu. O týchto ľudí sa musí postarať predovšetkým ich rodina a štát musí k tomu vytvoriť optimálne podmienky. Široká, trojgeneračná rodina musí byť pilierom našej spoločnosti. Mnohí sa vyhovárajú, že modernizácia, urbanizácia, migrácia a mobilný spôsob života rodinu rozdeľujú. My v Bhutáne máme skúsenosť s tým, že aj nové bytovky staviame tak, aby v nich mohla slušne bývať aj viacgeneračná rodina.  Každý psychológ potvrdí, že pocit blízkych vzťahov s okolím, komunikácia so spoločenstvom a účasť na jeho živote sú kľúčovým predpokladom k šťastiu jednotlivca. Najväčším nešťastím starých ľudí je ich samota. Náš nesúcitný prístup k starším je prejavom materializmu. Nevážime si duchovnosť a skúsenosť starších, z našich životov sa vytráca rovnováha medzi silou tela mladých a silou ducha starších. Ďalšou kľúčovou úlohou lídrov je udržiavať kvalitu životného prostredia. Bohovia majú radi čistotu a preto špinenie riek, prírody, alebo ulíc a dvorov protirečí našej viere. Odmietame nekontrolované ničenie prírody, staviame sa proti nezmyselnej ťažbe nerastov s jediným cieľom – zvyšovať zisky, ktoré maskujeme údajnou snahou o zlepšovanie života človeka. Flóra a fauna sú rovnakou súčasťou biodiverzity akou je človek. Skleníkové plyny, ničenie lesov, extenzívny rybolov, monokultúrne pestovanie poľnohospodárskych plodín, ich genetická manipulácia, znečisťovanie vzduchu a vody sú zlá, ktorým vláda Bhutánu bude klásť odpor. Lídri si musia byť vedomí, že všetky formy života sú spojené, na sebe závislé a preto rovnocenné. Myslia tí najbohatší pri nesmiernom ničení životného prostredia na to kde a v čom budú žiť ich deti, vnuci, pravnuci? Ničíme celé obrovské oblasti zemegule najmä v Afrike a médiá a lídri o tom mlčia. Je to hanebná absencia súcitu. Pritom na zastavenie znečisťovania životného prostredia by stačilo, keby svet investoval do technológií jedno percento HDP. Musíme zmeniť naše návyky orientované na konzum. Namiesto toho, aby svetoví lídri a médiá viedli ľudí k skromnosti a triezvosti vedú ich prostredníctvom masového vplyvu reklám k stále väčšej spotrebe. Bhután nedovolí na svojom území žiadnu reklamu znečisťujúcu vnútorné i vonkajšie prostredie človeka. Pri zavádzaní nových informačných technológií budeme zvažovať, či tieto technológie prispejú k väčšiemu poznaniu a múdrosti, či urobia náš ľud šťastnejším, alebo nešťastnejším. Nedovolíme, aby boli nové technológie využívané len s cieľom zvyšovania ziskov. Naša krajina nie je sklad materiálu a náhradných súčiastok.

            Snahou tých, ktorým je ľudské šťastie ľahostajné je urobiť človeka nevzdelaným, chorým, zadĺženým a teda ovládateľným. Namiesto presadzovania skutočne zdravého a plnohodnotného životného spôsobu, médiá prezentujú alkohol, drogy, rôzne nezmyselné séra a liečivá a ich reprezentanti dokonca presadzujú u vlád a politikov povinné používanie týchto liekov len v záujme zvyšovania svojich ziskov. Vláda Bhutánu ide cestou poskytovania zdravotníckej starostlivosti a vzdelania každému občanovi zadarmo. Maximálne podporujeme tradičné domáce prírodné liečiteľstvo. Robíme všetko preto, aby sa kruh narodenia – života – starnutia - umierania premenil na radosť a nie na utrpenie. Kvalita života záleží prirodzene od individuálnych podmienok, ale rovnako od štrukturálnych podmienok, ktoré jednotlivcovi vytvára štát. Byť šťastným znamená vykonávať zmysluplnú prácu a nielen pracovať preto, aby si človek mohol dovoliť konzumovať. Snažíme sa nezmyselne o skracovanie pracovného času, ale každý, kto chodí do práce s radosťou potvrdí, že ak mu je práca radosťou, ak ju nevníma len ako prostriedok na zabezpečenie životných potrieb, je šťastnejší. My v Bhutáne považujeme prácu za aktivitu, ktorá má človeka napĺňať. Kým v Európe hľadia nevraživo na matku, ktorá ostane doma s chorým dieťaťom, lebo ju podozrievajú, že sa ulieva, u nás hľadíme nevraživo na matku, ktorá má choré dieťa a príde do práce. Také čosi je spoločensky neakceptovateľné.

Musíme redefinovať zmysel života človeka berúc do úvahy náš rešpekt a úctu ku všetkým bytostiam a predovšetkým k našej matke Zemi. Naša planéta, láskyplne nazývaná Gaia, je našou žijúcou matkou. Materiál je od slova matéria. V každom jazyku matéria znamená matka. Mutter, mother, mater. Kto si neváži svoju matku nie je hodný lásky. Uvedomme si, že sme všetci Jedno. Patríme k sebe, musíme žiť jeden pre druhého a nie jeden proti druhému. Bhután vyzýva všetky krajiny a ich vlády, aby sa k našej snahe o naplnenie ľudského šťastia pripojili.“

Admirál podišiel k stolíku, položil naň papier a ťažko si sadol do hlbokého kresla. Líca mu máličko šklbali. Pohľadom ešte raz prebehol text, nadvihol ho a aj s podložkou treskol späť. Prižmúril oči a cez vyšpúlené pery zlovôľne zašepkal: „Toto musíme zastaviť. Za každú cenu!“