Milé moje, milí moji, 

absolvoval som už hádam aj do troch stoviek besied doma i za hranicami, a každá z nich bola svojská a pozoruhodná. Mám rád stretnutia s čitateľkami a s čitateľmi, vzájomne sa obohacujeme a povzbudzujeme. Pochvalné i kritické slová sú pre každého autora životodarné.

Na niektoré besedy najmä tie dávnejšie som už pozabudol, viaceré mi však ostali v pamäti. Tá štvrtková – v posledný marcový deň v záhorskej Senici mi v pamäti ostane nepochybne.
Bola to celkom iste jedna z mojich doposiaľ najlepšie navštívených a propagovaných besied.

Úlohy moderátora sa profesionálne zhostil novinár Milan Soukup, ktorý pohodovo zladil otázky svoje s tými, ktoré prišli z viac ako dvestočlenného publika. Otázok a komentárov bolo ešte veľa, ale museli sme prerušiť, pretože nás čakala autogramiáda. Tá trvala ďalších jeden a pol hodiny. Pokiaľ sa dalo snažil som sa s každým prehodiť slovko – dve a pri fotografovaní som sa cítil pomaly ako Adela Banášová.

Samotná beseda trvala cez dve hodiny vrátane spoločného spevu. Bol som dojatý, keď sme si všetci spolu zaspievali jednu z najkrajších slovenských piesní – s textom senického rodáka Pavla Braxatorisa – Rodný môj kraj.

Potešil som sa, že prišli aj priatelia – Barborka Drobná s mamou z Prašníka, Vratko Studenič s manželkou zo Skalice, niekdajšia parlamentná kolegyňa Dagmara Bollová,  aj Pali Nemec Lelín – prezident ZSSR – Záhoráckej Sebjestační Svojpomocné Republiky - z Gbelú.

Dokonca niektorí čitatelia prišli z Bratislavy. Milo ma prekvapili Ladislav Tóth a Ján Drinka, ktorí sebou priniesli na podpis kompletné kolekcie mojich kníh!

Jozef Banáš a Ján Drinka

 

Jozef Banáš a Ladislav Tóth

Chcem z duše poďakovať za bezchybnú prípravu a skvelú atmosféru všetkým, ktorí ma svojou prítomnosťou na besede poctili, osobitne riaditeľovi Domu kultúry Františkovi Harnúškovi, riaditeľke knižnice Kataríne Soukupovej, moderátorovi večera Milanovi Soukupovi, režisérovi Ivanovi Fodorovi a všetkým dámam a pánom, ktorí poskytli potrebný technický servis.

Sľúbil som, že po vyjdení románu Kód 7 na jeseň do Senice zavítam opäť, takže už teraz sa na Záhoráčky a Záhorákov teším.

S úctou a vďakou Jozef Banáš

 

Jozef Banáš a moderátor Milan Soukup

 

Diváci na besede v Senici.

 

Pri speve jednej z najkrajších slovenských piesní – s textom senického rodáka Pavla Braxatorisa – Rodný môj kraj.

 

Autogramiáda nemala konca kraja...