Ako viete, Jozef Banáš už usilovne pracuje na novej knihe Kód 7, ktorý by mal vyjsť v októbri tohto roku vo vydavateľstve Ikar. Na klasickom boji dobra a zla rieši spolu s Budhom problém ako byť šťastný...

„Bude to triler napínavejší ako Kód 9 a príbeh myšlienkovo bohatší ako Kód 1,“ prezradil Jožko a tak sme ho prehovorili, aby vám dal menšiu ochutnávku.

Iba vy, jeho verní fanúšikovia si môžete prečítať 9.kapitolu z knihy Kód 7.
Ak ste čítali Kód 1, z ukážky zistíte, že v príbehu o šťastí Kód 7 sa opäť "vyskytnú" obávaný Sir, či zmiznutý agent Malý. Ale aj hrdinovia z Kódu Kód 9 - bohyňa Kumari, dalajláma či Michal Kráľ.

Vychutnajte si ju. 

 

Kapitola 9

Kompendium

Sir Anthony Andersson sedel vo svojom pohodlnom kresle a čítal situačnú správu, ktorú mu poslal z Bhutánu Malý. Čím viac sa dostával do obrazu, tým mal nástojčivejší pocit, že tá malá krajina v nedostupných himalájskych horách a dolinách mu dáva dávno zabudnutý zmysel, čosi, o čom si myslel, že na to už dávno zabudol. Nikdy predtým o tomto kráľovstve nepočul, bolo také bezvýznamné, že v Global Power ho nezaradili ani do zoznamu najmenej perspektívnych hrozieb. 

Keď sa prvý raz o Bhutáne dopočul, myslel si, že sa nachádza niekde v strednej Afrike. S kamarátmi žartoval, že je to jedna z častí federácie Propan – Butan. Po tom, keď mu všemocný Admirál zo Sivého domu odkázal, aby začali Bhután pozornejšie sledovať, začal sa o krajinu zaujímať. Bol zodpovedný za kontrolu a elimináciu všetkých potenciálnych hrozieb pre ľudí a inštitúcie združené v GP. Nechápal ako im mohlo ujsť to, čo sa deje v tomto kráľovstve. Akiste mu nevenovali pozornosť preto, lebo tá bezmocná krajina nemá prakticky žiadnu armádu, bezpečnostné zložky, žiadnu špionáž a kontrašpionáž, žiadne tajné služba a iné inštitúcie, s ktorými by mohli alebo bojovať, alebo s nimi spolupracovať. Žili a vlastne stále si tam žijú vo svojom biednom stredoveku a odrazu začínajú byť zaujímaví. Dokonca nebezpeční.
Ich koncepcia Hrubého národného šťastia sa začína šíriť svetom a mnohé národy na ňu hľadia s nádejou. Prekvapovalo ho sebavedomie s akým Bhután túto koncepciu razil a skutočne s ňou žal úspechy. Usmial sa pri predstave dajakých tajomných energií, ktoré údajne v krajine využívajú spôsobom, o ktorom svet doteraz nevedel. Energie vraj pochádzajú z kozmu a v Bhutáne jestvuje presný popis ako tieto energie transformovať a využiť pre človeka. Tento popis je v dajakom tajomnom Kompendiu. Najprv sa nad týmito rozprávkami usmieval, ale čím viac sa zoznamoval s faktami, ktorými ho zásoboval Malý, nadobúdal zvláštne presvedčenie, že to nie je až taký nezmysel. Dokonca sa pristihol pri tom, že svojim spôsobom s touto krajinou sympatizuje.
Čítal Malého správu a hoci sa nad ňou usmieval, táto bohom zabudnutá krajina ho zaujímala stále viac. Platí v nej zákaz reklamy, zákaz fast foodov, zákaz fajčenia, zákaz používania umelohmotných vrecúšok a iné zákazy mu zaváňali diktatúrou, ale boli to zákazy rozumné. Pokiaľ sú ľudia hlúpi a nedokážu sa správať racionálne na základe svojho rozumového úsudku, tak im to jednoducho treba prikázať. Tvrdá ruka v záujme celku mu bola sympatická. Vraj ten ich kráľ riadi krajinu takýmto absolutisticko – osvieteným spôsobom a ľudia ho za to milujú. Je to jediná krajina na svete, kde takpovediac ryba od hlavy nesmrdí, ale vonia. Kráľ Jigme a kráľovná Pema sa správajú tak, ako hovoria. Žijú skromne a kráľovou jedinou starosťou je, aby jeho sedemsto tisíc poddaných boli šťastní. Ozaj ako v rozprávke, krútil Andersson neveriaco hlavou a čítal:

„Kvôli ochrane prírody je zakázané stavať tunely, vodné elektrárne nestavajú spôsobom priehrad, ale využívajú prudký spád riek z vrchov a prostredníctvom koncentrácie sily tokov v obrovských rúrach vyrábajú čistú energiu, ktorú dokonca vyvážajú. Nikto sa nikam neponáhľa, kráľ dokonca zrušil v hlavnom meste Timphu jedinú svetelnú križovatku a dopravu tam riadia večne sa usmievajúci policajti. Vôbec úsmev je v tejto krajine tým najrozšírenejším výrazom tváre. Nemajú žiadne športy, kde by sa predbiehali či zápasili, tradičným športom je lukostreľba, v ktorej sú najlepší na svete. Kým na olympijských hrách je vzdialenosť terča sedemdesiat metrov, Bhutánci ho musia trafiť zo vzdialenosti presne dupľovanej.
Je to šport, ktorý dokonale vyhovuje bhutánskej životnej filozofii – upevňovať rodinu a spoločenské vzťahy. Pri streľbe súťažia spolu ženy i muži, deti aj starci a dokonca aj telesne postihnutí. Ženy majú úplne rovnaké práva ako muži, každý má prácu, pretože väčšina obyvateľov sú roľníci a každý má svoje rodinné gazdovstvo, ktoré ho živí. Žijú spoločne v trojgeneračných domoch a je povinnosťou detí postarať sa o rodičov. Zdravotníctvo a vzdelanie majú v krajine zadarmo.
Bhutánci sú silne veriaci, cestu životom im ukazuje budhizmus, ktorý však nepovažujú za náboženstvo, ale za múdry spôsob života. Sú mimoriadne duchovne založení, aj práca je pre nich vlastne meditáciou. Majú úžasný vzťah k svojej kultúre, tradíciám, oblečeniu, predkom. A to všetko vďaka filozofii Hrubého národného šťastia, ktorou mladý kráľ Jigme Wangčuk v roku 1972 nahradil kritérium Hrubého národného produktu. Svet tomu nevenoval pozornosť, lebo si všetci mysleli, že premeniť človeka z jeho materialistického vnímania sveta na duchovné nie je možné.
V Bhutáne, podobne ako v ďalších budhistických a hinduistických krajinách sa však ukazuje to, čo my na západe nechápeme – že človek je svojou podstatou bytosť duchovná, len sme sa zmaterializovali. Všetky krajiny sa riadia kritériom Hrubého domáceho produktu. Je to ómen, zaklínadlo, základná formula svetových pretekov v bohatnutí. Presnejšie v bohatnutí malej skupiny na úkor drvivej väčšiny ľudstva, ktorá chudobnie.“

Sir pri čítaní zabudol ako plynie čas. Z dikcie akou písal Malý mal dojem, že aj jemu je tá krajina vcelku sympatická. S takýmito názormi na rozvoj človeka, naplnenie jeho život sa ešte nestretol. Nalial si novú kávu a pokračoval v čítaní Malého správy:
„Zo všetkých relevantných zdrojov, ktoré som získal je jasné, že bhutánske sebavedomie je podložené vlastníctvom akéhosi tajomného textu, ktorý nazývajú Kompendium. Je to vraj kódový názov tantrického textu Kálačakra Mulatantra, ktorá sa podľa dostupných informácií navždy stratila. Sú však zdroje, ktoré tvrdia, že ktosi kvôli krytiu textu vymyslel nenápadný názov Kompendium čo značí len čosi ako skrátená cesta, či zhrnutie. Budhistickí učenci považujú Kálačakru za najkomplexnejšie učenie o čase, vesmírnych cykloch, planétach, ktoré sa zachovalo z pradávnych civilizácií akými boli Atlantída, Šambala, Hyperboria, či starý Egypt. Podľa povestí zaznamenaných v niektorých zapadnutých himalájskych lokalitách zachránil istý muž ľudstvo pred potopou tak, že zhromaždil zvieratá a ľudí na vysokých pláňach malého kráľovstva vo východných Himalájach, kam voda nedosiahla. Sem priniesol aj záhadný text o využívaní kozmickej energie.“

Trochu mi to pripomína legendu o praotcovi Noem, pomyslel si Sir a pokračoval v čítaní.
"Text nikto nikdy nevidel, podarilo sa mi však zistiť, že text, ktorý údajne priniesol z Tibetu zakladateľ a zjednotiteľ Bhutánu Šambdrung, je s istotou uložený v kláštore Wangdue, ktorý je v Bhutáne považovaný za sídlo srdečnej čakry zeme. Údajne je uložený v tajnej komore na najvyššom mieste vo veži Utse, a prístup do nej má len opát kláštora. Zistil som, že nikto z mníchov v tejto komore nikdy nebol. 
Šabdrung prebral text, ktorý je esenciou kozmického poznania, údajne zo starých egyptských a staroplatónskych prameňov, ktoré od dávnych dôb priebežne pretransformovali pre potreby ľudstva mudrci a šamani, gnostici, budhisti, Gréci, Egypťania, kabalisti, taoisti, manichejci, zoroastriáni, nestoriáni, raní kresťania, súfijci a mnohí iní. Vytvorili tak bratstvo ducha a rozumu, ktorému vládne kozmický duch. Ich centrá tvorili svetovú reťaz a vždy, keď jedno z centier dostalo kozmický impulz, ostatné mu asistovali. 
Toto vysvetľuje skutočnosť, že sa v histórii objavili skvelé vynálezy a poznatky naraz na viacerých miestach na svete. Táto veľká škola kozmickej múdrosti stále existuje, ale je dostupná len čistým. Vo svete pôsobí viacero komunít riadených najvyššími ideálmi ducha, tolerancie a služby človečenstvu. Disponujú poznatkami, ktoré ďaleko prevyšujú súčasné poznatky fyziky, pretože neskúmajú možnosti matérie, ale ducha. V dôsledku materializácie kresťanstva, ktorá nastala zovretím učenia proroka Ježiša do teologických dogiem a tým jeho úplným prevrátením, presunuli sa centrá humanity na východ, kde pracujú na posilňovaní duchovných hodnôt. Sú následníkmi mudrcov z kráľovstva Baktrijcov, Kušáncov, zabudnutých manichejských kráľov údolia Fergana v Pamíre, Ujgurov, Košov, mudrcov Kašgaru, Jarkanu, altajských šamanov, afgánskych mudrcov Nuristánu, súfijských mudrcov z Markazu a mnohých ďalších. Nositelia týchto vedomostí sa označujú ako „Ľudia tradície“ a sú v kontakte s mimoterestriálnymi inteligenciami. Ich symbolickými sídlami sú posvätné hory ako napríklad Olymp, Athos, Sinaj, Tabor, Ararat, Kailas, Wutai, Lešan, alebo „hanblivá“ bhutánska hora Čomolhari.“

Andersson už vypil celú termosku kávy, ale Malého správa bola natoľko zaujímavá, že nechcel prerušiť jej čítanie a požiadať sekretárku o čerstvú kávu. Dychtivo čítal ďalej:
„Prikladám ešte krátky, ale mimoriadne zaujímavý dodatok, ktorý som získal od človeka, ktorý má prístup do neverejných častí Bhutánskej národnej knižnice. Je to údajne podstatná časť proroctva, ktoré je tu v ľudovom podaní veľmi rozšírené. Predkladám v pôvodnom znení: „Kompendium zahŕňa učenie o cykloch planét i ľudského dychu a učí človeka ako pracovať s jemnými energiami na ceste k osvieteniu. Údajne je schopné vydávať energie, ktoré tlmia materiálne túžby človeka a naopak podporujú jeho túžby duchovné. Kálačakra je časom a keďže všetko je pod vplyvom času je v Kolese času obsiahnuté všetko. Má moc zmeniť svet tak ako už Kompendium zmenilo mnohé - napríklad európsky stredovek. Je ukryté za bránou srdečnej zemskej čakry, podobne ako je čakra Anaháta ukrytá v srdci človeka. Tú bránu budú hľadať sily zla, aby sa zmocnili Kompendia, nebude im však k úžitku, lebo mu porozumejú len čistí. Kým to však sily zla pochopia, spôsobia veľa utrpenia. Od okamihu kedy sily zla zatemnia vyznávačom polmesiaca oči krvou, nastane pätnásť rokov vojen a bezprávia, počas ktorých sa barbari budú snažiť získať Kompendium ukryté v čiernych horách východného kráľovstva šťastia. Boh Šiva však zhromaždí armádu verných, zastaví koleso šialenstva, porazí barbarov a nastane zlatý vek. Víťazi budú semenom nového ľudstva neznajúceho nenávisť a nešťastie. Zabudnutí, hladní a ponižovaní budú povolaní k novej iniciácii, aby vládli spravodlivo v troch kráľovstvách, nachádzajúcich sa na západe, v strede a na východe snežných hôr, zjednotených učením veľkého Muža, aby odtiaľ šírili lásku do celého sveta a tak opäť nastolili rovnováhu. Budú viesť svet k duchovným výšinám a bude stále viac tých, ktorí svetlu Kompendia porozumejú a oslovia Boha bez prostredníkov, pochopiac, že sami sú Bohmi. Kompendium stráži v jedinej šťastnej krajine osvietený kráľ - veľký bojovník Gesar, ničiteľ zla, priamy potomok indického boha Šivu. Je pripravený vystúpiť so svojimi bojovníkmi z obrovských priestorov ukrytých v hlbinách himalájskych útrob a zničiť sily démonov.“

Sir Andersson si zložil okuliare a dlho, bez pohnutia premýšľal. Sekretárka mu priniesla čerstvú kávu. Zapálil si obľúbenú cigaru Padro a zamyslený vyfúkol dym. Vzal do rúk Malého správu a čítal ju pomaly znovu. Snažil sa porozumieť každému slovu, hoci mnohému nerozumel, len intuitívne cítil, že to, čo číta neoslovuje ako zvyčajne jeho rozum, ale vyvoláva neznáme pocity v jeho srdci. Pristihol sa pri myšlienke, ktorú si nechcel pripustiť, ale nedokázal ju zahnať. Uvedomil si, že vlastne s tým záhadným kráľovstvom v Himalájach sympatizuje.