Bude to zábava, verte nám – už o 17 dní vychádza nová kniha Jozefa Banáša Dementi a ako povedal textár a pesničkár Janko Kulich:

„Odporúčam náklad 5 538 036 kusov, aby sa nikto nevyhováral, že ju nemá.“

Konečne opäť kniha, pri ktorej zabudnete na bežné problémy, zasmejete sa, pobavíte a prídete na iné myšlienky. Musíte mať však zmysel pre humor, nadhľad a nechať si pouťahovať aj sami zo seba.
A to veríme, že máte

Prinášame vám ďalší vydarený úryvok z novinky Dementi, tentoraz o slovenských symboloch.

Vlajka, Kriváň, figa borová

Symbol je niečo, čo sa na skutočnosť len podobá. Poznáme napríklad symbolické prípitky, symbolické dary či symbolický futbal, ktorý nám občas ukazujú naše ligové mužstvá. Symboly sú symbolmi preto, lebo sa to s nimi nemá preháňať. Ako to dopadne, keď sa symboly priblížia k skutočnosti, nám ukázali Pišta Skrúcaný s Mirom Nogom pri nezabudnuteľnej príprave bažanta na víne. A to išlo len o symbolické pitie. Symbolom môže byť nielen prípitok, ale napríklad kosák a kladivo, kríž, hviezda, svastika, hroznový strapec, dve nuly, zavináč, polmesiac, óm, ryba a iné. Nie všetky symboly však majú to šťastie, že sa stanú štátnymi. V našich podmienkach sa to podarilo znaku, pečati a vlajke. Vlajke dokonca natoľko, že ju Slovenský snem v júni 1939 schválil spolu s pečaťou a znakom za štátny symbol raz vo forme vlajky a druhý raz vo forme zástavy. Rozdiel medzi štátnou vlajkou a štátnou zástavou je v tom, že štátna zástava má podobu štátnej vlajky, ibaže je pripevnená tesne k žrdi a pomer jej dĺžky a šírky sa riadi podľa okolností. Okolnosti určil príslušný župný úrad. V prípade, že okolnosti neboli, používala sa len vlajka, ktorej vzdialenosť od žrde už bola definovaná voľnejšie. Naše súčasné symboly schválila Národná rada Slovenskej republiky 18. februára 1993. Sú rovnaké, ako boli za prvej Slovenskej republiky, len namiesto zástavy máme hymnu. Tú sme mali aj za prvej Slovenskej republiky, ale keďže nebola oficiálnym symbolom, spievali sme si ju len symbolicky. Hymna je jediný akustický symbol, a preto jej venujeme zvláštnu kapitolu. Zatiaľ čo zákon Národnej rady SR neurčuje druh červenej a modrej farby na zástave a na štátnom znaku, zákon Slovenského snemu hovorí o parížskej belasej a červenej farbe cinober tmavý – pre amerických Slovákov dark cinnabar red.

Pôvodne bola farba slovenskej zástavy biela, ale ukázalo sa, že táto farba často zvádzala slovenských vojakov vzdávať sa nepriateľovi. Dokonca boli situácie, keď sme sa nielen vzdali, ale bonusovo sme protivníkovi aj zutekali. Žiaľ, kone sme nemali, a tak nám iné neostávalo. Aby sme nestrácali čas obracaním sa, stávalo sa, že sme útočili na nepriateľa obrátení chrbtom k nemu. V nádeji, že sa počty prípadov vzdávania znížia, prišili na slovenskú zástavu červený pás s cieľom rozprúdiť v našich vojakoch krv. Krv sa im rozprúdila, no vojaci aj ďalej utekali, tentoraz však pod bielo-červenou zástavou, proti čomu protestovali Poliaci. Tvrdili, že pod poľskou vlajkou môžu utekať len poľskí vojaci. Napokon sa na bielo-červenú vlajku prišil modrý pás, čo zas vytočilo Rusov, Holanďanov, Srbov i Francúzov. Každý z nich sa, pochopiteľne, chcel vzdávať pod vlastnou vlajkou. Pod ich korporátnym tlakom sme teda prišili na trikolóru naše trojvršie, čo zasa nahnevalo Slovincov, pretože naše trojvršie sa podozrivo podobá na ich Triglav, a aj Slovinec sa radšej vzdáva pod vlastnou vlajkou s Triglavom než pod cudzou. Naši heraldici protestovali tým, že Triglav sa na Tatru – Matru – Fatru podobá len vtedy, keď má divák vypité alebo keď sa vlajka trepoce vo vetre. Napokon Slovinci náš protest uznali, vďaka čomu môžeme dnes konečne utekať, prehrávať a vzdávať sa hrdo pod vlastnou vlajkou.

     Po druhej svetovej vojne boli nakrátko neoficiálnymi slovenskými symbolmi aj valaška, Bratislavský hrad a lipová ratolesť. Naša krajina však má aj celý rad iných, neštátnych symbolov. Sú nimi napríklad fujara, bryndza, slovenská mamička, zemiak, hokejka (zdomácnený symbol prevzatý od Kanaďanov), Kriváň, trojvršie Tatra-Matra-Fatra, Vysoké Tatry, lipa, bača, borovička, dereš, figa borová, žinčica, Devín, Nitra, Váh a niektoré ďalšie. Menší geografický problém spôsobuje naše trojvršie, keďže Mátra je v Maďarsku a časť Tatry v Poľsku. Fatra je, našťastie, celá u nás, no delí sa zas na dve – Malú a Veľkú, takže zo všetkých našich symbolov sa ako najproblematickejšie ukazuje trojvršie. Omnoho lepšie sú na tom samostatné Vysoké Tatry a posvätný Kriváň. Okrem prírodovedcov, ochranárov, pašerákov, horolezcov, turistov, pacientov, medveďov, svišťov, folkloristov a horských nosičov ich využívajú najmä básnici namiesto menej modernej múzy. Popri tvorcovi hymny Jankovi Matuškovi sa Tatry, prípadne ich časti, stali inšpiráciou aj pre ďalších umelcov. O Kriváni písali Belopotocký, Tatrín, Orol tatranský, Hurban (Tatra je naša mať, my pri nej budeme stáť), Janko Kráľ (Len my jak tie naše Tatry stojme), Samo Chalupka (Stojí ešte stojí Kriváň nad Tatrami, bude ešte Slovák, čím bol medzi národami! A od Matry až nad Tatry zasvietili moje vatry!). Jedna z najkrajších básní o Kriváni je z pera kodifikátora spisovnej slovenčiny Ľudovíta Štúra: „Křiváni, na Tvém stál sem již temeni, s kterého vážně na Tatry pozíráš. Ó stál sem tamo ve citů víření, blíže blankytu, který ty podpíráš: již se mi toužby vyplnily dávné, vzdav poctu modle našich Tater slavně.“

Podľa slovenskej Tatry sa volajú aj české nákladné autá, vagónka, rakúska banka, plán, napolitánka, futbalový klub, cestovná kancelária a dokonca hotel v Čadci, v ktorom som sa olizoval od polesníkov mojej tety Hanky, ktorá v ňom voľakedy šéfovala. Niektorí Slováci označujú Kriváň za najkrajší vrch Slovenska, proti čomu protestujú Detvanci, argumentujúc tým, že najkrajší vrch je Poľana. Vo svojom odmietavom postoji kladú priaznivcom Kriváňa nepríjemné otázky, ako napríklad: „Či tých šarvancov Detvy ozrutných Poľana na tých prsiach mohutných nenosí a nenadája? Alebo aspoň na tie výšiny nehľadí dcéra tejto rodiny, keď má porodiť šuhaja?“ Chlapci z Podpoľania dokonca posmešne označovali Kriváň za krivý. Treba objektívne priznať, že priaznivcom Kriváňa sa na tieto otázky neodpovedá ľahko.

Spomedzi všetkých symbolov nám zrejme najväčšiu slávu robia bryndzové halušky. Sú jedným z mála stráviteľných symbolov, ktorý nie je známy nikde na svete okrem Slovenska. Dokonca aj v niektorých oblastiach Slovenska ho donedávna poznali len z počutia. S rozvojom cestovného ruchu sa však situácia zlepšuje: v mnohých zariadeniach cestovného ruchu neponúkajú okrem bryndzových halušiek vôbec nič. Oceňujú to najmä menej solventní cudzinci s redukčnou diétou. Niektorí slovenskí odrodilci o bryndzových haluškách viac rozprávajú, ako by ich jedli.

Ďalší symbol – lipu – vyznával už Sládkovič: „India palmu a céder ľud Libanonu, dub Nemec, púšť Maďar chváli. Slováci? – v chládok lipy svojej vernej si stanú, či boží hnev, či oheň pekelný ich páli.“ Svojím pokrvným vzťahom k lipe sa netají ani Peter Lipa. I ja k nej mám silný vzťah, Lipa bola prvá cigareta, ktorú som fajčil.

Pozoruhodné sú aj symboly niektorých slovenských miest. Sabinov má ako symbol odseknutú hlavu Jána Krstiteľa, Revúcka Lehota má za symbol smrtku. Obec sa kedysi volala Umrlá Lehota, ale keďže sa do nej bála prísť aj smrť, čo spôsobilo totálne preplnenie obecného domova seniorov, rozhodli sa ju premenovať. Lepšie je na tom dedina Beckov, ktorá má v erbe slona – dar od sultána pánovi hradu Ctiborovi. Slon však zdochol, lebo ho zle kŕmili, keď mu do chobota pchali trávu. Odvtedy sa v Beckove hovorí: „Darovanému slonovi na chobot nepozeraj.“ Piešťany sú známe barlou. Podľa informácie z kúpeľnej kroniky vznikol tento symbol ešte v časoch Rakúsko-Uhorska, keď istému kúpeľnému hosťovi omylom liečili namiesto nôh ruky. Za tri týždne pacient zosilnel natoľko, že bez problémov lámal barly rukami, kým dovtedy ich lámal cez koleno.

 

Hymna (Končíme pátranie!)

Hymna je medzi mladou generáciou po Rytmusovom hite Jebem na to! (venujem sa mu v kapitole hudba) druhou najznámejšou piesňou na Slovensku. Je to pochopiteľné, pretože slová Rytmusovej hudobniny sú výrazne zapamätateľnejšie ako slová Matúškove, i keď sa mi zdá, že melódiu má lepšiu Matúška. Obe zmienené piesne sú zaujímavé aj tým, že sa dajú fotografovať. Na obrázku vidíme fotografiu piesne Nad Tatrou sa blýska. Fotografiu piesne Jebem na to! máme k dispozícii vo vydavateľstve a vybraným záujemcom ju na požiadanie poskytneme. Základom našej štátnej hymny je oravská ľudová pieseň Kopala studienku, ktorá dokumentuje ťažký život žien na Orave za všetkých režimov. Hymna vznikla v roku 1843 na protest proti suspendovaniu Ľudovíta Štúra z profesúry na Katedre reči a literatúry česko-slovenskej a z funkcie námestníka Evanjelického lýcea v Bratislave. Počas silvestrovskej noci v roku 1843 sa v bratislavskom dome na Jozefskej ulici, v ktorom je dnes reštaurácia Divný Janko, študenti natoľko rozohnili, že na protest proti Štúrovmu odvolaniu sa dvadsiati dvaja z nich rozhodli opustiť lýceum a odísť do Levoče. Ako dopravné prostriedky si zvolili furmanské vozy. Záhadou ostáva, že do Levoče dorazili iba trinásti. Zvyšní deviati devianti sa cestou stratili. Túto skutočnosť však ostatní zistili až tesne pred cieľom, hoci niektorým z nich už skôr čosi nesedelo. Z dochovaného policajného záznamu o hľadaní stratených študentov sa dočítame: „Trinásti spozorovali neprítomnosť svojich deviatich druhov v chotári obce Batizovce, keď sa zastavili, lebo spozorovali švárnu mladú ženu, ktorá striedavo kopala studienku a striedavo sa do nej pozerala, pričom si pospevovala pieseň Kopala studienku. Keď sa jej prešporskí študenti vypytovali, kto je a čo tu robí, odvetila, že je z Oravy, je tu na brigáde a kope studienku. Na otázku, či náhodou nevidela v okolí potulujúcich sa deviatich mladých mužov, odvetila záporne, pričom však, azda z hanblivosti, na nich ani nepozrela a hlavu mala stále nasmerovanú do studienky. Na otázku, prečo do nej tak veľa pozerá, informovala ich, že zisťuje, či je viac hlboká, alebo viac široká. Po jej zvláštnej odpovedi sa skupina študentov rozhodla pokračovať v hľadaní stratených druhov po osi: Svit – Veľký Slavkov – Poprad – Abrahámovce – Jánovce – Spišský Štvrtok – Levoča. V Matliaroch (v tom čase Mátlárháza či Matlarenau) ich zastihla prudká búrka. Čakanie na jej koniec si krátili skladaním slov na kopáčkinu pieseň. Zároveň využívali krátke prestávky v daždi na hľadanie stále ešte stratených druhov. Táto skutočnosť im kazila vcelku dobrú náladu. Keď sa stratení spolužiaci nenašli ani po niekoľkých dňoch a hľadajúci študenti boli od dažďa premočení na kosť, zastavil Janko Matúška ďalšie pátranie slovami: „Zastavme sa bratia, veď sa oni stratia! Končíme pátranie!“ (Možno niekomu bude citát z tohto rozprávania pripadať pridlhý, ale veď ide o štátnu hymnu!) Štátna hymna bola teda na svete za cenu obetovania stratených druhov. Poľahčujúcou okolnosťou pre zastavenie pátrania bolo, že vtedy ešte študenti netušili, že ide o štátnu hymnu. Stalo sa tak až o 72 rokov, po vzniku Československej republiky. S láskou ju spievali aj Nemci žijúci vo vtedajšom Československu:

Ob der Tatra blitzt es,
Dröhnt des Donners Krachen
Doch der Stürme Wehen
wird gar bald vergehen
Brüder, wir erwachen!

Skutočnosť, že Janko Matúška sa nikdy nedozvedel, že zložil slovenskú hymnu, ušetrila Slovenskej republike vyplácanie tantiémov Matúškovým potomkom. Takí Nemci museli napríklad v roku 1795 zaplatiť Haydnovi za hymnu 156 dukátov za každú z 36 strof. Neprajníci skladateľovi vyčítali, že ako Rakúšan nemeckú hymnu zámerne rozťahal, aby čo najviac zarobil. Napokon sa i tak nechytila a dnešnú verziu nemeckej hymny už komponovali iní, takže Nemci za hymnu zaplatili dvakrát. Nám by sa niečo také mohlo prihodiť len vďaka najkvalitnejšiemu lobingu.

Hymna má na občanov pozitívny vplyv. Vedci si všimli, že vždy keď ju začnú hrať, občania sa prestanú hýbať. Tí, čo sedia, sa postavia, a tí, čo nosia čiapky, snímu si ich z hláv. Ak sa hrá hymna pred medzištátnym zápolením, je to signál, že naše športovkyne či športovci zas práve chystajú nejakú čertovinu: zápas vyhrať alebo prehrať. Podľa dosiahnutých umiestnení na vrcholných svetových podujatiach bolo tých druhých možností podstatne viac.

Objednajte si novinku Dementi už teraz so zľavou 20%!