Spojené štáty dali svetu mnoho skvelých ľudí, myšlienok, darov umu i ducha. Jeden z tých najúžasnejších je Deklarácia nezávislosti. Skvostný manifest slobody a ľudskej dôstojnosti.

Americkí vojaci stáli v čase Lincolna a neskôr Roosevelta na strane slušných, slobodymilovných ľudí. Spolu s ruskými stáli na strane slobody aj pred sedemdesiatimi rokmi, keď si na nemeckej pôde po porážke fašizmu podali ruky.

Prechádzal som sa po tejto pôde v okolí miest Halbe a Teupitz južne od Berlína, kde sú pochovaní mŕtvi poslednej bitky druhej svetovej vojny - boja o Berlín. Ležia tu v radoch vedľa seba vojaci nemeckí aj ruskí. 

V masových hroboch sú si ešte bližšie. Mŕtvym v Halbe Teupitz, Normandii, Stalingrade či na Dukle je jedno či im dnešní politici - nasledovníci tých, ktorí ich poslali na smrť, prídu klásť vence. Čas pre nich skončil pred sedemdesiatimi rokmi. Teraz nám koniec času hrozí opäť.

Rozumiem strachu Poliakov, Litovcov, Lotyšov, Ukrajincov, Estóncov z Rusov, pretože milióny ich Rusi vykynožili. Akosi však zabúdajú, že ich kynožili aj Nemci. Pre živých nie sú najväčším nebezpečenstvom Nemci, Rusi, Američania, Židia, Ukrajinci či Poliaci, ale ich fanatickí, mocichtiví, nenažratí vodcovia.

Je zvláštne keď súčasný vodca EÚ - Poliak Tusk vyčíta Putinovi Stalinov pakt s Hitlerom, ale na kritiku Hitlera zabúda. Zabúda aj na Mníchovskú zradu z 29.9.1938, po ktorej na druhý deň nastúpili poľské vojská do Francúzskom a Britániou zradeného Československa... 

USA si zaslúžia uznanie Európanov za príspevok k porážke fašizmu (hoci sa s vylodením neponáhľali) a k zastaveniu sovietskych boľševikov. Kobercové bombardovanie Drážďan, Hamburgu a desiatok nemeckých miest (bombardovanie civilného obyvateľstva Rusi nerobili) ako aj barbarské vyvraždenie státisícov Japoncov v Hirošime a v Nagasaki sú však čiernym fľakom na americkom svedomí.

Verím, že národ Washingtona, Jeffersona, Franklina či Lincolna nie je naklonený zaťažovať svoje svedomie ďalšími fľakmi.
Verím, že národ, ktorý ukázal svetu cestu k pravde, dá najavo tým, ktorí ho vedú, že nemajú právo viesť ho opačným smerom.

Už len ignorant tvrdí, že dnešným agresorom je Rusko, ktoré má v zahraničí dve vojenské základne, kým USA ich má 155, že agresorom je Rusko, ktoré dáva na zbrojenie 80 miliárd dolárov, kým USA osemkrát toľko – rovných 640, že nie Rusko sa svojimi základňami nebezpečne blíži k USA, ale práve USA nebezpečne a provokatívne čoraz viac zvierajú Rusko. (Žiaľ, zopár predstaviteľov „slovenskej kaviarne“ takmer spôsobom Biľakovského pozývacieho listu vyzýva k vytvoreniu základne NATO aj u nás).

Pripomienka 70 rokov od skončenia druhej svetovej vojny je výzvou, aby sa mocní tohto sveta postavili na stranu pravdy. Keď v americkej občianskej vojne požehnával kňaz pred bojom armádu severu slovami:
„Boh je na našej strane“, prerušil ho Abraham Lincoln a povedal:
„Boh stojí na strane pravdy. Veríme, že je na našej strane!“
Vojská severu s pravdou zvíťazili.

V týchto dňoch si pripomíname 150 rokov od zavraždenia Lincolna majiteľmi lži. Pravdu nezabili a stala sa základom USA. V mojej knižnici mám vzácnu knihu - životopis Georga Washingtona, dar amerického kongresmana Douglasa Bereutera, odporcu vojny v Iraku. Spojené štáty dali svetu mnoho skvelých mužov pravdy. Verím, že George Washington, Abraham Lincoln, či Doug Bereuter nepatrili medzi posledných.

Jozef Banáš pre bratislavský mesačník Metropola