Alan Dolog je Gemerčan, poradca Jožka Banáša ku knihe Velestúr a aj krstný otec knihy.
Keď Jožko cestoval po Gemeri, Alan tam samozrejme nemohol chýbať.
Prečítajte si jeho reportáž z ciest a pozrite si zaujímavé fotografie.

"Neodolal som volaniu domova a možnosti byť opäť v aute na dlhšiu trasu s človekom, ako je Jožko Banáš. Dvaja ľudia po šesťdesiatke si majú čo povedať. S Jožkom je to vzájomné, veľmi obohacujúce a harmonizujúce.

Z Nitry po Lučenec mal zaujímavý monológ on. S blížiacim sa Gemerom som spustil prednášku “od piky“. (Pika bola kopija, ktorú nosili najnižšie postavení vojaci, teda začiatok kariéry pri archaickej armáde J.) Rok 1240, Belo IV. Tatári, záchrana a útek kráľa, donácie za zásluhy, Bebekovci z rodu Ákošovcov – páni Gemera...Môj úvod do histórie vystriedala prvá zastávka v obci Vyšné Valice, kde je podľa všetkého najzachovalejšia husitská pevnosť. Tvorí ju kamenný múr obkolesujúci dnes kalvinský kostol z r. 1610, ktorý bol postavený na ruinách staršieho kostola-pravdepodobne dreveného. Impozantný je hlavne vstupný objekt – strážnica s drevenou časťou pre stráže a zvonica, na ktorej je kalvinský kohút. Višničkou na torte je tu polmesiac s hviezdičkami nad kohútom. Vysvetlenie jeho existencie je len jedno: osadníci sa poddali takýmto spôsobom Turkom, aby im nevypálili dedinu. Objekt ako stvorený na natáčanie historického filmu! Na cintoríne sú mená ako Cseh, Kalaš...a kalichy na kameňoch.

Na ďaľšiu zastávku som Jožka navigoval k prebúdzajúcej sa prírode neďaleko husitskej obce Silica. Po 15 min chôdze štebotajúcim lesom sme zostupovali do najmohutnejšej priepasti Slovenska, Silickej ľadnice. Už z toho názvu vám teplo nebude. Klesali sme veľmi opatrne z príjemných 20 stupňov Celzia do hĺbky cca 80 m, kde je celoročný ľad. Pod nami bol ešte cca 20m ľadopád. „A teraz sa otoč a pozri hore.“ Jozef vyvrátil hlavu smerom k ústiu priepasti a zdúpnel. Boli sme zhltnutí obrovskou tlamou Silickej planiny. Sugestívna krása obrovitánskych sivobielych balvanov v chladnomilnej zeleni a nad tým modré nebo. Mlčky sme počúvali kvapky vody. Opäť mystické miesto, ktoré bolo osídlené pred 6 – 8000 rokmi v mladšom neolite. Črepy a ostatné nálezy, ktoré sa nachádzajú pod priepasťou v tzv. Archeologickom dóme nápadne pripomínajú nálezy z Kréty z predmínojskej doby.

Z fascinujúcej priepasti sme vystúpili pomedzi obrovské závrty späť k autu. Pod planinou nás už očakával vedúci jaskyne Gombasek Jani Ambrúž. Veľmi dobrý človek. Zaviedol nás do jaskyne, ktorú objavil môj strýko Viliam Rozložník spolu so svojimi ďalšími kamarátmi. Jožko vnímal bohatý výklad, mal množstvo otázok na ktoré Jani trpezlivo a vtipne odpovedal. Ďalšie úžasné dielo prírody chránené UNESCOm.
Jaskyňu preslávila unikátna výzdoba, hlavne duté, nesmierne krehké, až tri metre dlhé „brčká“ visiace zo stropu.

Po vyprážaných baklažánoch, aké robia len v Rožňave, sme pokračovali do Štítnika, kde nás mal čakať pán kaplán evanjelického kostola. „Pán kaplán Gdovin sa hlboko ospravedlňuje, išiel za manželkou. Porodila mu prvého syna!“ Pani kostolníčka bola celá rozradostená. Pre nás to bola taktiež veľmi zaujímavá správa: jeho manželka, tiež ev. farárka porodila dieťa. Nuž, katolícki kňazi takúto oficiálnu správu nepodajú!

Gotický evanjelický kostol z 14. storočia pôsobí svojou mohutnosťou v malom mestečku naozaj impozantne. Ale dostane vás do šoku hlavne jeho výzdoba a mobiliár. Fresky zo 14. storočia, pôvodné lavice, drevené schody, pôvodný chór, prosto zub času tu vôbec kostolu neublížil, ba práve naopak. Kostol je plný epitafov, sú tu kamenné hrobky a náhrobné kamene dynastie Bebekovcov z rodu Ákoš, ich štítnickej vetvy (Csetnekyovcov), staré erby, ba dokonca zbrane pod rodovým erbom. Kostol je v podstate aj múzeom, kde vysoko nad chórom s organom z r. 1776 tróni najstarší organ na Slovensku z r. 1492. Oba sú funkčné. Mimoriadne vzácna je krstiteľnica odliata zo zvonoviny a dve stredoveké kolorované skrine. Kostol, ktorý vás očarí nesmiernym historickým bohatstvom, ktoré prežilo viac, ako 500 rokov. „Alan, tak tuto by sme sa mali vrátiť. Pán kaplán, aj ja si to veľmi prajeme, toto miesto zanecháva na duši pozitívnu stopu!“ Zahlásil Jozef, keď sme vyšli z kostola.

Posledné výnimočné miesto, ktoré sme navštívili bolo Mauzóleum Dionýza Andrášiho a Františky Andrášiovej, rodenej Hablovcovej v Krásnohorskom Podhradí. Tu vedľa seba spia svoj večný sen bezdetní manželia v honosnom, nádhernom a umelecky vkusne zariadenom prostredí mauzólea. Slovenský Tádž mahál.

Jožkovi som ešte stihol povedať zopár základných vecí o Rožňave a okolí. O zlate, podzemných chodbách, vzácnom obraze v katedrále...Dnešná ukážka krás a zaujímavostí môjho rodného Gemera azda bola len pozvánkou na návrat, lepšie poznanie, kde si nájde každý turista atraktívnu jedinečnosť. Jožko, tento deň bol mojim darčekom Tebe a impulzom k lepšiemu poznaniu, hlbšiemu zážitku aj pre Tvojich čitateľov.

Bol som opäť doma!

Záznam zo zaujímavej besedy Jožka Banáša s čitateľmi v Gemerskej knižnici v Rožňave s fotogalériou, kliknite TU 

Reportáž a foto: Alan Dolog, 14.4.2015

Kostol Veľké Valice

 

Silická ľadnica

 

Gombasecká jaskyňa s Janim Ambrúžom

 

V Rožňave pred reštauráciou Castello

 

S pani presbyterkou v Štítniku

 

V slovenskom Tádž Mahále