Knižná revue: Velestúr rozpráva príbeh Muža, čo je jeho posolstvom?

Jozef Banáš: Každý z nás chce byť v živote šťastný a hľadá rozkoš podľa Epikura, ktorý hovorí, že najväčšou rozkošou je život bez bolesti a utrpenia. Takýto stav sa dá dosiahnuť len tak, keď človek zmení základnú paradigmu svojej existencie: prestane brať a začne dávať. To dokáže výlučne zveľaďovaním a spoznávaním seba samého. Ako sa to dá dosiahnuť? O tom hovorí Velestúr. 

Knižná revue: Na ceste ho sprevádzajú runy, prečo práve tieto starodávne symboly?

Jozef Banáš: Runy, podobne ako napríklad hebrejské písmená, majú každá aj svoj obsah, význam, hlbší zmysel. Hlavný hrdina – Muž – musí vylúštiť zmysel každej runy tvoriacej názov vrchu Velestúr. Inak naň nevystúpi – symbolicky – nedosiahne stav bez bolesti a utrpenia. Navyše majú runy i ten význam, že nimi trochu  približujem našu starú slovanskú históriu.

Knižná revue: Znovu je to kritické voči zaužívaným náboženským predstavám a dogmám...

Jozef Banáš: Je to kritické voči dogmám ako takým a tie náboženské sú súčasťou dogiem, ktoré majitelia pravdy, alebo tí, ktorým sa nechce premýšľať, zneužívajú na ovládanie iných. Dogmy pomáhajú vytvárať v ľuďoch strach, ktorý je základným predpokladom k ovládaniu. Fenomén strachu a snaha prestať sa báť sa vinie celým príbehom.

Knižná revue: Ako ľudia prijímajú Velestúr na besedách, čo ich zaujíma?

Jozef Banáš: Od februára do apríla absolvujem šesťdesiat besied od Bratislavy po Zborov a Bardejov, od Čadce po Michalovce. Som veľmi milo prekvapený nevídaným záujmom o román. Ľudia sú trochu prekvapení nezvyčajným príbehom manželov bez mien – Ženy a Muža, ktorý je zdanlivo drsný, ale pravdivý, a tým presvedčivý. Velestúr je akousi syntézou predchádzajúcich románov Kód 9 a Kód 1 a logicky sa diskusie najviac krútia okolo hľadania pravdy, respektíve jej zatajovania mocnými.

Knižná revue: Nedávno sa na tvojom Facebooku objavilo číslo 150 000...

Jozef Banáš: Je to počet kníh, ktoré som doposiaľ predal v Ikare, už sme ho medzičasom prekročili. K nemu treba pripočítať ešte 30.000 kníh, ktoré som predal v iných vydavateľstvách a za hranicami, takže sa pomaly blížim k číslu predajnosti 200.000. Tento rok mi vyjde doma ešte jedna kniha a za hranicami najmenej dve, takže sa to opäť zvýši.

 

RECENZIA knihy Velestúr
(autor Radoslav Matejov, šéfredaktor KR)

K vydaniu románu Velestúr sa mi viažu dve udalosti.

Prvá súvisí s prezentáciou knihy Kód 1 v roku 2013, kde sa objavil Daniel Landa, spolu s autorom sa vyjadrili, že niečo chystajú.

Druhá je z januára tohto roka, keď sa krstil Velestúr, a je to spomienka na zdesené ticho. Nastalo v sále so stovkami ľudí vtedy, keď herec Michal Kubovčík prečítal úryvok týkajúci sa Afganistanu – vojna v tejto krajine podľa textu nemá slúžiť spravodlivosti či budúcemu mieru, ale je to prefíkaný spôsob, ako kontrolovať celosvetový obchod s ópiom. Všetci sme boli šokovaní, čo si to zas Jozef Banáš otvorene pred celým svetom dovolil napísať!

Tento autor je už prosto taký, neprple sa v záhonoch umeleckej literatúry, aby pestoval komplikované sujetové kvetinky, naopak, vyberie si vždy kontroverzný námet, aby bol dostatočne nosný a zaujímavý, a v samom rozprávaní ho analyzuje a hľadá riešenia. Nič nenecháva otvorené, príbeh uzatvára s jasnou myšlienkou, problém sa vždy zavŕši. Či už to bol Dubček, kresťanstvo alebo mystika rún, vždy dokáže vyvolať verejné diskusie.

Myslím, že tlak na spoločnosť by mal byť jednou zo súčastí pôsobenia literatúry, nemusí sa len ukájať v privátnych filozofických sférach, ktoré sú tu azda len na to, aby sa päť literárnych vedcov tvárilo, že im rozumie.:-)

A tak má Velestúr v podtexte životopisný príbeh Daniela Landu, a priamo bol inšpirovaný tajomným nápisom na vrchu Velestúr v Kremnických vrchoch. Jozef Banáš tieto dva prvky spojil do jednej látky, čím vznikol príbeh Muža, ktorý vystupuje na zemepisný i symbolický Velestúr, aby dosiahol šťastie, čo je jedným z pomenovaní rozkoše, ktorú nájdete aj na obálke v podobe podtitulu Román o hľadaní rozkoše.
Rozkoš z dosahovania harmónie je hlavnou ideou diela, ktorého napísaniu predchádzalo dôsledné štúdium materiálov, ako sme už u Banáša zvyknutí: vždy sa opiera o fakty. Znovu dokázal nájsť niečo, čo núti ľudí otvárať oči tam, kde ich predtým mali lakonicky privreté.

Banášove témy majú univerzálne jadro, tým aj prijateľný jazyk, ktorý dokáže akceptovať upratovačka aj atómový fyzik. V priereze jeho tvorby znamená aktuálny text najzásadnejší posun smerom k motivačnej literatúre a knihu možno nazvať motivačným románom. Skĺbil v ňom príbeh a duchovné učenie rún, pripomenul naše slovanské korene a vzbudil záujem o krásny kraj okolo Velestúra. Je to príklad modernej a adresnej literatúry! 

ZDROJ: Knižná revue číslo 5 (11.3.2015)