Nikdy som sa nerátal medzi Slovákov pripravených sadať na kone a zbehnúť robiť poriadky do Budapešti.

Vždy som však bol slovenský vlastenec, alebo ako sa dnes v súlade s vykoreňovacím trendom vraví – patriot.

Veru tak, prestávame byť vlastencami, prestávame byť roľníkmi a stávame sa farmármi, už nemáme správy, ale hedlájny, zákony v Národnej rade (!) netvoríme, ale kreujeme, nehovoríme prepáč, ale sóry, namiesto dobre nastúpilo okéj, a prekvapenie už neprejavujeme ako kedysi Satinský s Lasicom zvolaním fíha, ale vyvaľujeme buľvy slovom vau. V televízii už nepozeráme naše pôvodné programy a špičkové slovenské pondelkové inscenácie, ktoré milovali aj Česi, poznajú mladí len z nášho nostalgického spomínania.

Dokonca som sa z televíznej reklamy dozvedel, že golf je u nás jeden z najzdravších a najpopulárnejších športov. 
Nuž videl som na golfovom ihrisku šéfa Podbrezovských železiarní a iných špičkových manažérov (aby som bol trendy nepoužívam slovné spojenie riadiacich pracovníkov), ale nespomínam si na masové golfovanie podbrezovských robotníkov.

Usmievam sa, keď sa na mojich besedách občas zodvihne hlas mladého človeka, ktorý nás ľutuje, lebo sme podľa neho mladé časy prežili v totálnej kultúrnej nevedomosti masírovaní sovietskymi filmami, knihami či hrami.
Keď mu za mohutnej podpory generačných druhov vysvetlím, že v časoch socializmu nám premietali nielen sovietske filmy, z ktorých mnohé (režiséri Michalkov, Tarkovskij, Abuladze) patrili k uznávanej svetovej špičke, ale bežne sme na obrazovkách, či plátnach kín videli filmy nemecké, anglické, maďarské, poľské, francúzske, švédske, americké, ale najmä české a slovenské, neveriaco krúti hlavou. A to ma ešte pri sledovaní filmu nerušili z troch strán susedia mľaskajúci popkorny, kedysi pukance.

Zájdite si skúšobne do cinema palastu (bývalé kino) v ktoromkoľvek šopingcentre (kedysi obchodný dom) a mrknite čo tam dávajú. V siedmich sálach takmer s istotou bežia americké filmy.
Otvorte si programový týždenník a prejdite si ponuku komerčných televízií. Prehľad toho podstatného – televíznej reklamy, tam samozrejme nenájdete, ale pokiaľ sa prekonáte a prejdete si to, čo vypĺňa čas medzi dvomi reklamnými blokmi, čo myslíte, čo nájdete?
Môžete si vybrať z ponuky amerických, alebo amerických filmov.
Aby som bol korektný, ponuka je pestrá, niektoré sú akčné viac, iné menej, inými slovami v niektorých sa leje krvi viac, v iných menej.

Hrdinami našich detí už nie sú Karkuľka, Šípková ruženka či Jerguš Lapin, ale Mekvínovia, Šrekovia, Mekgájveri, alebo Barbíny.

Naše slovanské zvyky nahradil deň Valentína, či americké halovíny. Možno by bolo presnejšie povedať americké voloviny.

Azda i to bol dôvod, prečo som sa - hnaný zúfalstvom slovenského spisovateľa, chopil pera a príbeh môjho najnovšieho románu Velestúr som vsadil na rovnomenné staroslovanské obetisko, bájny vrch v Kremnických horách, ktorého názov je zložený z mien slovanskej bohyne Veles a boha Tura. Zatiaľ sa tak ten vrch volá. Ak si ho chcete užiť bežte tam, môže sa stať, že onedlho sa už bude volať Welestour a namiesto Vysokých Tatier budeme mať Hájtátras.
Takže spánombohom, alebo aby som bol trendový – gúdlak.

Jozef Banáš. Vyšlo v januárovom čísle mesačníka Metropola