Dnešný svet všadeprítomného pozorovania nie je v princípe od toho orwellovského veľmi ďaleko.
"Vojna je mier. Sloboda je otroctvo. Nevedomosť je sila," píše sa v Orwellovom nadčasovom románe 1984.

Strata súkromia, vplyv manipulácie a moci, ovládanie masy ľudí a ich myslenia sú v dnešnej informačnej spoločnosti aktuálnymi témami. Britský spisovateľ George Orwell, vlastným menom Eric Arthur Blair, však takýto svet predvídal už v roku 1949, kedy napísal román 1984. Dnes by sme ho mohli nazvať vizionárom.
„Minulosť je to, na čom sa dohodnú záznamy a pamäť.“
George Orwell, 1984

Dnes uplynulo 65 rokov od úmrtia britského spisovateľa, novinára a esejistu Georga Orwella.

Románom 1984 odkazoval na svet o domnelej pravde a moci, o strate súkromia, myslení a ideológii. V roku 1949, kedy knihu napísal, to bol ešte vedecko-fantastický román. Neskôr takmer splnené proroctvo. “Verím, že bol vizionár, ktorého vízia sveta ako miesta permanentného boja o svetovládu sa nesplní,” povedal o Orwellovi spisovateľ Jozef Banáš.

"Dnes nám vládne digitálny a mediálny teror, ktorý rozoštváva medzi sebou národy, či vierovyznania s cieľom rozdeliť ich a potom ich ovládať. Keď nemeckú kancelárku odpočúva "Veľký brat" a ona mu za to ešte div nie ďakuje tak aké chcete súkromie?" reagoval na margo súkromia v digitálnej ére Banáš. Dnes už preslávený pojem "Veľký brat" (Big Brother) a veta "Veľký brat ťa pozoruje" pochádza totiž práve z pera britského spisovateľa Georga Orwella.

Dnešný svet všadeprítomného pozorovania nie je v princípe od toho orwellovského veľmi ďaleko: zbieranie dát veľkými spoločnosťami, nákupnými reťazcami, bankami, centralizácia zdravotných záznamov či vytváranie rôznych databáz so súkromnými údajmi. V digitálnej dobe, v ktorej žijeme, je takmer nemožné ustrážiť si súkromie. Dobrým príkladom je GPS signál v mobilnom telefóne, ktorý lokalizuje našu polohu. Informatizácia spoločnosti určila vznik novej modernej doby bez súkromia.

„Kto ovláda prítomnosť, ovláda minulosť – kto ovláda minulosť, ovláda budúcnosť.“
George Orwell, 1984

Ilúzia anonymného virtuálneho sveta rýchlo zaniká aj pri otvorení si prvého prehliadača, ktorý nám na základe tzv. personalizácie ponúka výsledky v zhode s históriou vyhľadávania, či už sme prihlásení alebo nie sme. Históriu navyše napríklad Google používa aj na vypracovávanie profilov pre reklamné spoločnosti.

Tieto praktiky už niekoľko rokov potvrdzujú aj sociálne siete. Americká spoločnosť Facebook stále viac pritvrdzuje v doterajšej politike spoločnosti, a teda v používaní súkromných údajov z profilov užívateľov na reklamné účely. Jednoducho zhrnuté, čo “zdieľate” s Facebookom, to patrí Facebooku. Nehovoriac o webkamerách v počítačoch, ktoré sa podľa najnovších zistení dajú zapnúť aj na diaľku bez vedomia používateľa. Otázka kybernetickej bezpečnosti sa kladie na najdôležitejších miestach sveta, no jej definícia ostáva vágna. Či kniha 1984 platí práve preto viac pre dnešné 21. storočie reagoval spisovateľ Banáš: “Tvárime sa, že máme slobodu prejavu, ale na váš názor - pokiaľ nie je konformný s oficiálnym každý zvysoka kašle a médiá ho ignorujú. V jeho časoch dominoval v časti sveta sovietsky stalinizmus, dnes máme mediálny stalinizmus,” skonštatoval niekdajší diplomat a politik.

Pozoruhodné je, že Orwell, zo začiatku 20. rokov 20. storočia anarchista, toto presvedčenie opustil. V roku 1937 sa dostal do Španielska, kde bojoval ako dobrovoľník v občianskej vojne. Keď spoznal fanatizmus komunistickej diktatúry, stal sa z neho presvedčený antistalinista. Pri úteku zo Španielska si aj s manželkou ledva zachránili vlastné životy.

Od návratu zo Španielska sa zaoberal myšlienkou na román, v ktorom by podal svedectvo o prerode revolúcie na diktatúru. Podarilo sa mu to v románe Zvieracia farma (Animal Farm), ktorý vyšiel v roku 1944. Jednoduchá alegória sa mu mimoriadne vydarila. Podľa románu Zvieracia farma vznikol v rokoch 1951-1954 prvý britský celovečerný farebný kreslený film.

Spomínaný román 1984 však Zvieraciu farmu zatienil. Mnohokrát sa o ňom píše ako o „obžalobe komunistickej diktatúry“. Pravdou síce je, že sa dej odohráva počas tzv. angsocu (anglického socializmu) v roku 1984, no socializmus znie v tomto prípade príliš ľudsky na to, čo Orwell vykreslil.

Tento britský spisovateľ zomrel 21. januára 1950 v britskom Londýne vo veku 47 rokov. V Československu bol zakázaným autorom. Jeho odkaz, ktorý je pre súčasnú spoločnosť nepopierateľný, uzatvára spisovateľ Banáš: “Aby sa každý snažil o zveľaďovanie seba samého, aby sa nenechal ovplyvňovať médiami selektovanými názormi, ale snažil sa používať to, čo sa volá zdravý sedliacky rozum. Aby sme každý deň vyvracali to orwellovské - “nevedomosť je sila"."

ZDROJ: TA SR, Barbora Belovická, 21.1.2015