Médiá v Nemeckej spolkovej republike 5. decembra zverejnili protivojnový apel šiestich desiatok významných osobností na čele s exprezidentom Romanom Herzogom a bývalým kancelárom Gerhardom Schröderom. Pod manifest s názvom Kríza na Ukrajine: Ďalšia vojna v Európe? Nie v našom mene!, sa aktuálne podpísali aj slovenské osobnosti, spisovatelia Jozef Banáš a Anton Hykisch, bankár Imrich Béreš, poslanec Jozef Mikloško a spevák Peter Lipa.

J. Banáš upozorňuje, že výzva smerovaná k nemeckej vláde a parlamentu je aktuálna aj pre Slovákov, keďže sme členskou krajinou Európskej únie. „Keby sa tu niečo začalo, ako sme to zažili v dvoch svetových vojnách, bude to lietať priamo nad našimi hlavami. My budeme bojisko,“ konštatoval Banáš pre TABLET.TV.

V minulosti pôsobil ako diplomat v Nemecku, neskôr sa stal podpredsedom parlamentného zhromaždenia NATO. Jedna z jeho najvýznamnejších kníh, Zóna nadšenia, mapuje vývoj v Nemecku, Československu a na Ukrajine od roku 1968 po pád železnej opony a predáva sa tak na nemeckom, ako aj ukrajinskom trhu. Na výzvu, ktorú je možné nájsť na internetovej stránke Die Zeit, ho upozornili práve dlhoroční priatelia z Nemecka.

Pozrite si VIDEO "Nemecká výzva na Slovensku"
na Tablet.tv

Výzva: „Opäť vojna v Európe? Nie v našom mene“ je ukončená.

Milí priatelia, organizátori nemeckej Výzvy ma informovali, že tak, ako bolo plánované bolo zbieranie podpisov pod Výzvu ukončené. Výzvu 64 nemeckých osobností zo dňa 5.12.2014 podpísalo spolu 37.371 ľudí z 82 krajín, z toho 33.400 z Nemecka. Zo Slovenska podpísalo Výzvu 78 občanov, medzi ktorými boli niekdajší prezident Rudolf Schuster, bankár Imrich Béreš, poslanec Jozef Mikloško, politológ Eduard Chmelár, spevák Peter Lipa, moderátorka Adela Banášová, spisovateľ Anton Hykisch, profesor Miroslav Rusko a my ďalší. Kto má záujem rád mu mená slovenských signatárov poskytnem.
Ďakujem tým, ktorí sa pripojili, ale aj tým, ktorí sú proti hroziacej vojne v Európe. Verme, že politici od Washingtonu po Moskvu zachovajú chladné hlavy a som pevne presvedčený, že i táto Výzva k tomu prospela.
Ďakujem všetkým.
V úcte Jozef Banáš

Osobnosti podpísané pod výzvou varujú pred nebezpečenstvom vojny s Ruskom a žiadajú nastolenie novej politiky uvoľnenia napätia v Európe. „Nesmieme vytláčať Rusko z Európy. Bolo by to historicky nerozumné a nebezpečné pre celý svet,“ uvádza sa v dokumente, ktorý na jednej strane kritizuje ruskú anexiu Krymu, na druhej strane však upozorňuje na to, že ak Európska únia, USA a Rusko „neskoncujú s katastrofálnou špirálou hrozieb a proti-hrozieb“, môže to skončiť vojnovým konfliktom.

„Neváhal som ani chvíľu. Takúto výzvu som cítil vo svojom vnútri. Som rád, že s ňou niekto prišiel. Východ aj Západ rinčí zbraňami. Určite chceme všetci žiť v mieri. Snáď sa nad tým niekto zamyslí,“ povedal pre TABLET.TV spevák Peter Lipa.

Ku dňu 18.12.2014 výzvu podpísalo 31.310 ľudí, z toho 3.514 občanov iných krajín ako Nemecka.
Medzi signatármi sú napríklad bývalý nemecký kancelár Gerhard Schröder, bývalí predsedovia vlád Berlína a Brandenburgu Eberhard Diepgen a Manfred Stolpe, bývalý predseda SPD Hans-Jochen Vogel, synovec bývalého nemeckého prezidenta Dr. Ernst Ulrich von Weizsäcker, bývalý nemecký prezident Roman Herzog, kňaz a mystik Anselm Grün, alebo medzinárodne známi herci Mario Adorf či Klaus Maria Brandauer. „Hovoríme o politickom signáli, o tom, že opodstatnená kritika politiky Ruska vo vzťahu k Ukrajine nesmie viesť k tomu, aby pokrok, ktorý sme dosiahli v posledných 25 rokoch vo vzťahoch s Ruskom, bol preťatý“. Takto vysvetľoval motívy konania skupiny politikov a spoločenských osobností iniciátor výzvy poradca kancelára Horst Teltschik.

Odôvodnenie podpory Jozefa Banáša na Die Zeit online
„Je pre mňa samozrejmé, že každý normálny človek – nielen Nemci, by mal túto petíciu podpísať. Ako slovenský spisovateľ, bývalý diplomat, politik a viceprezident Parlamentného zhromaždenia NATO ľutujem skutočnosť, že táto výzva ostala v Nemecku, ale aj v mojej krajine v médiách prakticky nepovšimnutá. To je opätovný dôkaz ako sú médiá manipulované! Pokúsim sa nájsť na Slovensku ďalších podporovateľov.“

Text výzvy "Kríza na Ukrajine: Ďalšia vojna v Európe? Nie v našom mene!"
Nikto nechce vojnu. Ale Severná Amerika, Európska únia a Rusko nás k nej nevyhnutne privedú, ak neskoncujú s katastrofálnou špirálou hrozieb a proti-hrozieb. Všetci Európania, vrátane Ruska majú spoločnú zodpovednosť za mier a bezpečnosť. Iba ten, kto nestráca tento cieľ zo zreteľa, sa môže vyhnúť nesprávnej ceste.

Ukrajinský konflikt ukazuje, že túžba po moci a nadvláde je neprekonateľná. V roku 1990, na konci studenej vojny, sme dúfali, že to tak nie je. Ale úspech politiky uvoľňovania a pokojných revolúcií z nás urobil ľudí ospalých a neopatrných. Na Východe aj na Západe, v rovnakej miere. Ukázalo sa, že Američania, Európania a Rusi stratili ten hlavný princíp – vyhnanie vojny z ich vzťahov. Inak sa nedá vysvetliť expanzia Západu na Východ, ktorá je vnímaná ako hrozba, bez súčasnej spolupráce s Moskvou a rovnako nelegitímne pripojenie Krymu Putinom.
V tomto okamihu veľkého nebezpečenstva pre kontinent, Nemecko má osobitnú zodpovednosť za zachovanie mieru. Bez pripravenosti na zmierenie ruského národa, bez predvídavosti Michaila Gorbačova, bez podpory našich západných spojencov a bez rozumných krokov našej vtedajšej federálnej vlády, by rozdelenie Európy nebolo prekonané. Aby mohlo dôjsť k mierovému zjednoteniu nemeckého národa, urobilo sa veľké gesto porozumenia víťazných mocností. Rozhodnutie historického významu. Po prekonaní rozkolu mal vyrásť nový európsky svetový poriadok mieru a bezpečnosti, počínajúc od Vancouvru, až po Vladivostok, podľa dohôd všetkých 25 hláv a vlád členských štátov OBSE v novembri 1990 v Parížskej charte pre novú Európu. Na základe prijatých princípov a prvých konkrétnych opatrení, mal vzniknúť „spoločný európsky dom“, v ktorom všetky štáty mali mať zaručenú rovnakú bezpečnosť. Tento cieľ povojnovej politiky nebol doteraz dosiahnutý. Ľudia v Európe sú nútení opäť sa báť.

My, dolupodpísaní, apelujeme na spolkovú vládu, aby prijala svoju zodpovednosť za mier v Európe. V Európe potrebujeme novú politiku uvoľňovania napätia. Tá sa dá dosiahnuť iba na základe rovnakej bezpečnosti pre všetkých, rovnoprávnosti a vzájomného rešpektu partnerov. Nemecká vláda nebude hľadať osobitnú cestu, ak vystúpi v tejto situácii, ktorá sa dostala do slepej uličky, za pokoj a dialóg s Ruskom. Potreba bezpečnosti pre Rusov musí byť rovnako legitímne vyjadrená, tak ako pre Nemcov, Poliakov, národy Pobaltských krajín a Ukrajincov.
Nesmieme vytláčať Rusko z Európy. Bolo by to historicky nerozumné a nebezpečné pre celý svet. Od okamihu Viedenského kongresu v roku 1814, Rusko patrí k uznávaným globálnym hráčom. Každý, kto to sa niekedy pokúsil násilne zmeniť, bol vždy krvavo porazený… Naposledy to bolo hitlerovské Nemecko, ktoré v roku 1941 šlo podmaniť Rusko zabíjaním.

Vyzývame poslancov nemeckého parlamentu, politikov, ktorých delegoval národ, aby v tejto vážnej situácii boli pozorní a spravodliví, aby kontrolovali mierové záväzky federálnej vlády. Ten, kto buduje iba obraz nepriateľa modeluje jednostranné obvinenia, vyostruje napätie v čase, keď musia vychádzať signály uvoľnenia napätia. Pripojením, nie vylúčením sa musí riadiť nemecká politika.

Apelujeme na médiá, aby pristupovali k poslaniu nezaujatého vysvetľovania udalostí presvedčivejšie než predtým. Analytici a komentátori démonizujú celé národy, bez úcty k ich histórii. Každý novinár, ktorý stojí mimo politiky, chápe obavy Rusov, ktoré vznikli na základe pozvania Gruzínska a Ukrajiny do NATO v roku 2008. Štátni lídri prichádzajú a odchádzajú. Reč je o Európe. Reč je o tom, že je nevyhnutné zbaviť ľudí strachu z vojny. Pomôžu tomu zodpovedné interpretácie udalostí, založené na solídnom zhromaždení materiálov.

Tretieho októbra 1990, v deň nemeckého zjednotenia, nemecký prezident Richard von Weizsäcker povedal: „Studená vojna bola prekonaná. Sloboda a demokracia zvíťazili vo všetkých štátoch... Teraz môžu svoje vzťahy zblížiť a inštitucionálne poistiť, že z toho po prvý raz môže začať rásť spoločný život a svetový poriadok. Pre európske národy sa začínajú písať nové stránky ich dejín. Cieľom je celoeurópske zjednotenie. Je to veľký cieľ. Môžeme ho dosiahnuť, ale môžeme ho aj premárniť. Stojíme pred jasnou alternatívou – Európu zjednotiť, alebo v súlade so zhubnými historickými príkladmi, opäť sa pohrúžiť do nacionalistických konfliktov v Európe“.

Až do vypuknutia konfliktu na Ukrajine sme si mysleli, že sme v Európe na správnej ceste. Výrok Richarda von Weizsäckera je teraz, po štvrťstoročí aktuálnejší než kedykoľvek predtým.

Signatári

Mario Adorf, herec
Robert Antretter (bývalý poslanec Bundestagu)
Prof. Dr. Wilfried Bergmann (Viceprezident Alma Mater Europaea)
Luitpold Prinz von Bayern (Royal Holding licencovaný KG)
Achim von Borries (režisér a scenárista)
Klaus Maria Brandauer (herec a režisér)
Dr. Eckhard Cordes (Predseda Komisie pre východnú ekonomiku)
Prof. Dr. Herta Däubler-Gmelin (bývalá ministerka spravodlivosti)
Eberhard Diepgen (bývalý starosta Berlína)
Dr. Klaus von Dohnanyi (Prvý starosta slobodného mesta Hamburg)
Alexander van Dülmen (Predseda А-spoločnosti Filmed Entertainment AG)
Stefan Dürr (Výkonný riaditeľ Ekosem-Agrar GmbH)
Dr. Erhard Eppler (Federálny minister pre rozvoj a spoluprácu)
Prof. Dr. Dr. Heino Falcke (bývalý rektor)
Prof. Hans-Joachim Frey (Hlavný výkonný riaditeľ Semper Opernball Dresden)
Pater Anselm Grün (katolícky kňaz)
Sibylle Havemann (Berlín)
Dr. Roman Herzog (bývalý spolkový prezident Nemecka)
Christoph Hein (spisovateľ)
Dr. Dr. h.c. Burkhard Hirsch (bývalý viceprezident Bundestagu)
Volker Hörner (bývalý riaditeľ akadémie)
Josef Jacobi (biofarmár)
Dr. Sigmund Jähn (bývalý kozmonaut)
Uli Jörges (novinár)
Prof. Dr. Dr. h.c. Margot Käßmann (biskup)
Dr. Andrea von Knoop (Moskva)
Prof. Dr. Gabriele Krone-Schmalz (bývalý korešpondent ARD v Moskve)
Friedrich Küppersbusch (novinár)
Vera Gräfin von Lehndorff (historička umenia )
Irina Liebmann (spisovateľka)
Dr. h.c. Lothar de Maizière (bývalý premiér)
Stephan Märki (riaditeľ divadla v Berne)
Prof. Dr. Klaus Mangold (predseda Mangold Consulting GmbH)
Reinhard und Hella Mey (textári piesní)
Ruth Misselwitz (protestantský pastor Pankov)
Klaus Prömpers (novinár)
Prof. Dr. Konrad Raiser (bývalý generálny tajomník Svetovej rady cirkví)
Jim Rakete (fotograf)
Gerhard Rein (novinár)
Michael Röskau (bývalý minister)
Eugen Ruge (spisovateľ)
Dr. h.c. Otto Schily (bývalý minister vnútorných vecí)
Dr. h.c. Friedrich Schorlemmer (evanjelický teológ, ochranca ľudských práv)
Georg Schramm (kabaretiér)
Gerhard Schröder (bývalý spolkový kancelár)
Philipp von Schulthess (herec)
Ingo Schulze (spisovateľ)
Hanna Schygulla (speváčka, herečka)
Dr. Dieter Spöri (bývalý minister hospodárstva)
Prof. Dr. Fulbert Steffensky (katolícky teológ)
Dr. Wolf-D. Stelzner (Inštitút WDS analýzy kultúry)
Dr. Manfred Stolpe (bývalý premiér)
Dr. Ernst-Jörg von Studnitz (bývalý veľvyslanec)
Prof. Dr. Walther Stützle (bývalý minister obrany)
Prof. Dr. Christian R. Supthut (člen správnej rady na dôchodku)
Prof. Dr. h.c. Horst Teltschik (bývalý poradca pre bezpečnosť a zahraničnú politiku)
Andres Veiel (režisér )
Dr. Hans-Jochen Vogel (bývalý minister spravodlivosti)
Dr. Antje Vollmer (bývalý viceprezident nemeckého Bundestagu)
Bärbel Wartenberg-Potter (bývalý biskup Lübeck)
Dr. Ernst Ulrich von Weizsäcker (vedec)
Wim Wenders (režisér)
Hans-Eckardt Wenzel (textár piesní)
Gerhard Wolf (spisovateľ, vydavateľ)