Velestúr sa blíži.
20.januára vyjde nový román Jozefa Banáša, ktorý už čítalo niekoľko ľudí a tí sa zatiaľ zhodli v dvoch veciach: 
1. Jožko opäť prekvapil a napísal čosi iné, ako sme boli uňho doteraz zvyknutí…
2. Neuveriteľne dobre napísaný príbeh….až prekvapujúco, ale nie preto, že by to nebolo v silách J.Banáša, ale že takto dokázal uchopiť danú tému a prepojiť s pútavým príbehom.
Velestúr si už prečítala aj literárna bádateľka Viera Lukáčková a napísala slová, „ktoré ma veľmi milo prekvapili,“ ako tvrdí J.Banáš.

Autor v svojich predchádzajúcich dielach ako Zóna nadšenia, Sezóna potkanov, Idioti v politike, Kód 9, Kód 1 približuje čitateľovi temné stránky histórie nielen po druhej svetovej vojne, ale v oboch kódoch odvíja sa dej spred dvoch tisícročí, ba vstupuje v nich hlbšie pred náš letopočet alebo pred narodenie Krista. 

Pravidelné striedanie dňa a noci, prílivu a odlivu mora si príroda chvála bohu chráni, ale človek s dobrom a zlom v sebe nevie hospodáriť, ba ukazuje sa, že je schopný pre lesk zlata a peňazí sebazničenia, dokonca prestáva rozlišovať jeho hranice. Dlhodobé narúšanie rovnováhy v človeku ohrozuje svet ako celok. Vonkajší svet má na tento proces spätne zhubný vplyv, a tak hodnotový systém zmaterializovanej kultúry zámerne potláča duševný život človeka. Kultúrou spoločnosti hýbu peniaze, nie talent jednotlivca.
Jozef Banáš ako hľadač pravdy spochybňuje v dlhodobej histórii dogmatické chápanie javov, hľadá iné pravdy podľa presvedčenia, - že mohlo to byť inak, nie je len jedna pravda - a na základe nových prístupov k študijným materiálom nemá za cieľ vytvoriť fikciu, ale otvoriť možnosti nového pohľadu.
V diele Velestúr sa iba zdanlivo odpútava od veľkých dejov dávnej či nedávnej minulosti, zato veľmi cielene vstupuje do tvorcu zla na Zemi - do človeka. Hľadá, nemilosrdne sonduje, strháva masky zla. Hrôzy súčasných konfliktov vo svete sa ho dotýkajú. Zamaskované zlo vedie „spravodlivé“ vojny a zabíja nevinných v mene moci a sebeckého ovládania bohatstva sveta.
Autor kriticky preberá každú stránku svojho života od detstva po dospelosť, aby odhalil, čo tvorí zdroje zla i dobra a ako sa to vonkajškové premieta nielen do jeho vnútorného sveta, ale do sveta každého z nás. Prináša tak hodnoverné svedectvo o tomto zápase.
V dokonale premyslenej stavbe románu a jej rámcovaní do 29 kapitol zobrazuje nekončiaci boj s klamstvom a zlom v človeku. Vie, že niet v ňom víťazov, hoci práve oň sa človek usiluje. Autor sa sústreďuje na dve postavy: Muža a Liečiteľa, ktorý je vlastne druhou stránkou autorovho ega, a Ženy, ktorá najčastejšie, ako jeho protipól, dramaticky vstupuje do jeho života najmä v hraničných situáciách. Muž žije vypätý život ako umelec - hudobník či športovec v sebe, ale aj v iných. Začína od seba. Neľahký prerod sa dramaticky rozvíja v celom diele.
V prvých dvoch kapitolách nás vracia do devätnásteho storočia, aby nás zoznámil s postavou Križka, objaviteľa rún. Dozvedáme sa, že predstavujú písmo na skale, staršie ako písmo z čias Veľkej Moravy. Vrch, nazývaný Velestúr, stáva sa východiskom k budúcim úvahám. Rúny sú dôkazom kultúry slovanských predkov pred vpádom Hunov. Dôvera v slovanstvo, ako v očistný element pri budúcich veľkých zmenách vo svete, tvoria autorovu víziu diela. Počiatok zmien sa má odvíjať od Slovanov.
Od tretej kapitoly vystupuje na scénu dieťa Muž, pretože autor sa rozhodol hlavné postavy označovať vyššie uvedenými menami. Muž prežíva prvé veľké sklamanie z Ježiškovho darčeka pod stromčekom. Pochybnú radosť na oboch stranách autor nazýva prvým veľkým klamstvom v živote človeka. Proti klamstvu Muž - dieťa bezmocne stavia silu. Po siláckych bitkách s rovesníkmi nadobúda presvedčenie, že „ Jediné, čo má v živote zmysel - je byť víťazom.“
Na začiatku nežnej dvadsaťročný Muž túži byť slobodný a robiť si po svojom. Miluje hudbu a veľkého speváka Kryla tak mocne a čisto, že nedovolí krčmovému spevákovi, aby jeho piesne znesväcoval, pobije sa s ním a umlčí ho. Kryla miluje, ale má jedinú výhradu voči nemu - že je pokorný. Uznáva dve bytosti: Tajomstvo a Krásu. Stráca sa v ich neodolateľnom objatí a ostatnému, čo sa nezmestí k nim, pohŕda.
Hudbu dopĺňa súťažou v motokrose. Pripravuje sa na ňu s plným nasadením. Pád mu pripraví krásny motýľ na doske automobilu, ktorého pred rokmi nechal nehybného ležať na ceste. Motýľ sa stáva pre Muža symbolom premeny larvy na krásu a myšlienka - zahynúť na ceste ku hviezdam - keď žiadna obeť nie je dosť veľká, stáva sa umocnením jeho veľkého tajomstva.
Autor každý zo svojich pádov a vzletov približuje vo vypätých situáciách. Stretnutia s Liečiteľom - vlastne rozhovory so svojím druhým ja, sú plné paradoxov. Myšlienky o tom, že zlí ľudia neexistujú, sú len nešťastní ľudia, že vie liečiť dušu človeka, na chorobnosť ktorej upozorňujú varovania - ako padajúce jablká - sú nepriamym odkazom na podnadpis románu - Román o rozkoši z prežívania dušou. Liečiteľ vysvetľuje mu učenie o runách, o viere, keď siahame na dno síl, odovzdávame sa cieľu a prichádzajú „eskadróny bohov“ a runy pomôžu.
Muž si zaťaží svedomie po vystúpení v muzikáli. Napadnú ho opití „chlapíci“ a ako znalec bojových umení ohrozí zdravie jedného z nich. Žena, ktorá sa stáva neodlučiteľnou súčasťou Mužovho života, pošle poškodenému peniaze na vozík. Neposlúcha jej rady, a v prudkých stretoch so životom chce sa hudby vzdať. V scéne po boji s bitkármi autor uvádza krásu prírody, aby spochybnil hluk hudby a poslucháčstvo ako stádo nehodné krásy. Do očarenia hudbou sa tak na lome medzi poslucháčstvom a ním vkráda rozčarovanie. Uvedomuje si, že sa stáva strojom na piesne, akýsi pesničkomat. Žena mu v tanci prinavráti okamih čara, ale kritika muzikálu a jeho znetvorená tvár sú dôvodmi k hádke. Muž, rojko so skriňami plnými suvenírov, neumyje riad a Ženino prehlásenie, že spasiteľom sveta niekto musí prať, umývať riad nepridá rozbúrenej mysli. Neriešiteľný protiklad chápe Muž ako schizofréniu so ženským elementom. Žena tieto stavy rieši odchodmi.
Dialógy plné protirečení o sláve, o potrebe divákov, byť všetkými milovaný, o potrebe meniť seba a svet činmi, poháňajú ho do zápasov, cíti ich výzvy, lebo kto sa nemení, zomiera. Polemiky o súťažení a víťazoch, ktorí tým, že sa odlíšia od celku, stávajú sa terčom závisti, ale Muž sa nevzdáva v poznávaní hlbín ľudskej duše.
Boj dobra so zlom prebieha paralelne nielen v Mužovi, ale všade, kde túži víťaziť sila. V trinástej a štrnástej kapitole sa s ním ocitáme v Afganistane, kde má spievať vojakom. Otrasné svedectvá o pravde a lži bojujúcich strán, o ich maskovanie, zatajovanie. Zvieratá ako rozbuška, keď v bruchách im tiká nálož na diaľkové ovládanie, alebo paradox, keď krajina bez makových polí zahynie. A Mužova myšlienka, že vojna v Afganistane sa nedá vyhrať, pri čom vojaci Nato radia domorodcom pestovať ryžu a obilie, ale zabezpečujú distribúciu ópia do sveta... a ďalšie otrasné pravdy, ktoré čitateľ a poslucháč by márne hľadal priamo, ale ani len „medzi riadkami“ v našom spravodajstve.
Rozhovor či polemika medzi Mužom a Liečiteľom či so Ženou o zložitých veciach sveta sa nesie maximálne prirodzene a jednoducho. Nebáť sa a nepretvarovať sa, aj keď, „Áno, budem ukazovať prstom na hviezdy. A vieš, čo sa stane? Ľudia budú vidieť len ten prst.“ Muž poznáva podvody pri športe i omyl, keď si pletie túžbu s posadnutosťou, že je múdre urobiť z nepriateľov priateľov. V snahe byť lepší ako anjel, pohnevaný so ženou, píše pre ňu pieseň, aby ju pritiahol domov.
Jozef Banáš v každej kapitole prináša veľa myšlienok bez ohľadu na pohlavie, na vierovyznanie a filozofiu, bez ohľadu na miesto, kde človek žije: Srdce patrí Bohu a rozum človeku, alebo Pýcha - škraboška vlastných chýb, Človek chce dobro, ale obracia sa to proti nemu, ale aj: Láska je jediný kameň, ktorý ťahá hore...
Muž svoj boj nevzdáva pri príprave na Maratón či výstupe na Mont Blanc. Vyhrocuje situácie, nachádza príčiny v odhodenom ohorku na spor s Liečiteľom, ktorý mu pripomína bojovný postoj ku každému. Hlodá v ňom nedôvera vo vlastné sily, opotrebúvané zápasom a neschopnosťou vytvárať v sebe rovnováhu medzi cieľom a použitím primeranej energie v pravý čas.
Výnimočný je rozhovor Liečiteľa so Ženou. Žena ho nepoznáva, a neuvedomuje si, že Muž sa mení. Napokon spojí ich hudba a tanec - valčík a gitara. Posledné zápasy vedú čitateľa miestami Mont Blancu so spomienkami na Štefánika, ale aj Mužovým pádom do priepasti pri pohrávaní sa s priepasťou /či nehybným motýľom v mladosti/, akoby naznačoval, že malých vecí niet - sú to varovné jablká.
Mužov zápas o zvládnutie svojho života s vysoko nastavenou latkou a jeho rodiny, jeho odhodlanie necúvať pred nástrahami života strháva aj syna, ktorému je príkladom. Na motokrose, hoci sám s barlami, robí mu spolujazdca. Motýľ a jeho tajomstvo sa opakuje. Zázrakom odhodí barly a vyťahuje syna z horiaceho auta. Zázrak trvá: dobre sa predávajú lístky na jeho koncert.
Rozdvojené ego Muža /a Liečiteľa/ uverí v pochopenie a lásku pri dosahovaní cieľov. Pripúšťa, že „nula /za jednotkou/ je ženou, ktorá je sama slabá, ale posilní muža natoľko, že sú spolu schopní zázrakov.“ Skúsenosť a poznanie sú výzvami „Proti zlu nebojovať, ale láskou ho meniť na dobro“, čo pripomína Tolstého názory. Istá paralela v cyklickom opakovaní histórie.
V hlboko sústredenom premýšľaní a precítení Jozefa Banáša tak v dnešných časoch nadobúda novú silu, rozmer a nádej ako protiváha zlu v dnešnom svete. Neľahká výzva vo svete permanetných vojen, ktoré pred sto päťdesiatimi rokmi prežíval aj Tolstoj. Svet miloval jeho dielo, ale cár riešil s jeho rodinou osud diela bez ohľadu na tvorcu - génia. Dnes patria svetu. Po jeden a pol storočí nastáva stav harmónie: jeho dielo obohacuje duchovný svet a západným, ale aj iným kultúram prináša finančné zisky. Škoda len, že človek je nepoučiteľný.
História sa opakuje, ale peniaze vládnu vo vzťahoch rodín a ničia posolstvo Mužov, ktorí túžia nastoliť rovnováhu nielen medzi Mužom a Ženou, ale aj medzi náboženstvami a mocnými tohto sveta, aby vojny a zisky z nich prestali byť spásou sveta. Uprostred týchto snažení medzi oboma piliermi /Muža a Ženy/ predpokladaného napredovania ľudstva v jeho zdarnej reprodukcii leží moloch peňazí - priepasť, ktorá sa zväčšuje a pohlcuje činy na jeho záchranu. Z toho plynúca strata skutočných hodnôt pomáhajú k jeho rozkladu.
Čitateľ autorov zápas o ľudskosť a nesebeckosť prijíma ako výzvu a splýva s ním v záchvevoch o osud zlom rozvyklaného sveta, plného klamstiev. Jozef Banáš pomáha tak nájsť cesty k obrode človeka.
Muž sa vracia do objatia Kremnických hôr, k vrchu Velestúr , vraciame sa s ním ku Križkovmu príbehu a autor priznáva, že nie je skutočným jazdcom, ale Liečiteľ - Muž otvoril svetu opäť svoje srdce.

Viera Lukáčková, literárna bádateľka