Tento vcelku škaredý názov knihy neskrýva v sebe to, čo si všetci myslíte, práve naopak, autor vám to veľmi rýchlo ujasní hneď na jej obale:
„Idiot je podľa predstáv väčšiny ľudí človek s mentálnou retardáciou najvyššieho stupňa, hraničiacou s imbecilitou".
Idio však v starej gréčtine značí prvú časť zložených slov s významom odlišný, zvláštny.“ 

Jozef Banáš sa na domácom spisovateľskom poli zapísal ako úspešný komentátor, glosátor, ale aj ako scenárista. Svojou politickou satirou Idioti v politike sa nenásilne vyjadruje k našej politickej scéne a musím uznať, že celkom vtipne a bez servítky pred ústami. Najprv som sa zdráhala kúpiť si knihu o politike, keďže to nie je niečo, za čo by som ľudom skákala do úsmevu, ale teraz neľutujem.

Nečakajte, že sa pri jej čítaní budete smiať do popuku, ale keď príde čas na smiech, tak mi verte, že to bude riadne vlhké (myslím tragikomicko-ironický smiech cez slzy). Pán spisovateľ prirovnáva politiku k typickým a hlavne životne dôležitým oblastiam nášho života, akými sú napríklad jedlo, sex, zadok či pomočovanie sa. Uvediem zopár najlepších na ilustráciu. 

,,Ak sa pomočujete opakovane, v žiadnom prípade nenavštevujte lekára, aj keď je to problém, lebo človek, ktorý nevie udržať moč, ťažko udrží moc.“

,,Za silu pravdy, za spravodlivosť, za vás! – Osobné motivačné heslo Daniela Lipšica, ktoré používa zvyčajne vo chvíľach keď má tvrdú stolicu.“

,,Počul som o kandidátovi, ktorý sa pri pohľade na seba na bilborde sexuálne vzrušil. Údajne sa dal nalepiť na bilbord pod svojou spálňou. Po skončení volieb si jeho manželka našla frajera, ktorý sa dokázal vzrušiť aj bez bilbordu a neúspešný kandidát začal piť.“

„Keby som bol údenáčom, tak sa do tých vašich novín nedám ani zabaliť.“ (Jozef Banáš, Idioti v politike)

Príbehy hlavných postáv sú podľa autora čistou recesiou a prčou, ale nedá mi nepodotknúť, že mená ako Fico, Gašparovič, Slota či Belousovová sú nám všetkým veľmi dobre známe. Ich výroky sa neustále motajú okolo titulov „ty šialená krava“ či „Kysucká Nána“ (Slota o Belousovovej).

Vety tejto knihy plynú ako zvlnená hudba Deža Ursínyho a dokazujú, že autorove slová nestoja v čase, ale pulzujú ako srdce tikajúcich hodiniek. Výsledný dojem umocňujú zaujímavé a tromfne korešpondujúce fotografie a politické heslá najslávnejších politikov sveta na konci knihy.

Nedá mi nespomenúť aspoň dve z nich, ktoré ma teda dostali.

Prvým z nich je nemecké nacistické heslo: „Arbeit macht frei! - Heslo amerických otrokov.“

Druhým je: „Jedz len toľko, koľko vyserieš! – Heslo lekárskej komory bojujúcej proti obezite.“

Musím tiež vyjadriť svoje potešenie nad existenciou politickej scény. Veď kto by nás dennodenne rozosmieval pri zapnutej televízii alebo pri rozčítaných novinách? To proste nevymyslíš, to je politika. Táto „príručka politikov“ je plná humorných postrehov a zároveň je smrteľne vážna a pravdivá a musím potvrdiť, že Jozef Banáš v nej absolútne nepreháňa. Ba práve naopak.

Ak očakávate siahodlhý román s nekonečným počtom zápletiek a romantických rozchodov v rámci jednej politickej strany, tak vás asi sklamem. Knižka je prehľadne rozdelená na 2 časti, pričom každá z nich sa s ľadovým pokojom venuje každej neoddeliteľnej súčasti života politika, to znamená – nízkemu sebavedomiu či skutočnosti, že politik možno niekedy myslí. Garantujem vám, že túto knihu neprečítate na jeden šup a ani vám nebude nejako extra sympatická (vyzerá ako múdra knižka na 100-stranovú semestrálnu prácu), ale o to viac si ju vychutnáte.

Odporúčam ju každému jednému z vás, kto si aspoň raz poriadne zanadával na niektorého z politikov, či už pre jeho nové BMW alebo sexi blond hovorkyňu. Prijmite túto knihu ako balzam na vašu boľavú dušičku a spravte si radosť hneď a zaraz. 

Ste pripravení na riadne ironickú dávku humoru?

Ak áno, tak smelo do toho!

pre www.citaj.to Nikol Karasová