V Hospodárskych novinách vyšiel 25.júla 2014 komentár Adely Banášovej s názvom "Fotka s dalajlámom je pekný úlovok".

Otec sa opäť vybral na potulky Indiou a ako správny návštevník si predsavzal nezaoberať sa okrajovými kontaktmi, ale stretnúť sa rovno s najvyšším budhistickým duchovným – dalajlámom. Pre niekoho to môže byť šialené, pre iného povrchné, nereálne, alebo ako pre moju starú mamu bezvýznamné, lebo ide aj tak len o inoverca. Ale potešilo by asi väčšinu z nás podať mu aspoň ruku.

„Dievčatá, neuveriteľné sa stalo skutočnosťou, stretol som sa s dalajlámom, dal som mu aj knihu,“ prišla nám s mamou krátka správa od otca priamo z Ladakhu. Poznáte tie typy ľudí, ktoré sú na vaše pomery občas „cez“, nedržia v sebe programy o tom, ako sa niečo nedá, ako bude niečo trápne, alebo ako radšej do niečoho nejsť. Vo svojej striedmosti, skromnosti a empatii sa nad nimi uškŕňame a vzápätí im závidíme, že sa vedia odhodlať a nepochybujú. Otec ako zázrakom prešiel cez koridory ochrankárov, masy obdivovateľov, prešmykol sa cez jeho najbližších a dokázal s objektom svojho záujmu skutočne spočinúť v krátkom rozhovore. Odovzdal mu knihu Kód 1 o myšlienke zjednotenia náboženstiev. Dalajlámu tento námet veľmi zaujal, no v slovenčine si knihu asi neprečíta. Ešteže na obale je obrázok Krista pod správnym uhlom meniaceho sa na Budhu. Preklápaním knihy môže aspoň tráviť dlhé večery.

„Banáš rokoval s dalajlámom po ležiačky“, prečítali sme si potvrdenie zvesti aj v novinách. Otec vie byť niekedy únavný, ale až tak, že by si dalajláma rovno ľahol? Napokon vysvitlo, že hlavné mesto Ladakhu sa volá Leh a keď dorazila novinárovi správa, že stretnutie s dalajlámom nastalo v Lehu, tak to malo pre neho asi takú výpovednú hodnotu, ako keby videl napísané v Podrepe, alebo vo Výskoku. Pre mňa ako milovníčku absurdného humoru však zabodovala aj otcova garderóba. Nemôžete si na stretnutie s dalajlámom obliecť nič lepšie než tričko sa nápisom:„Všetko najlepšie od Joža Pročka.“ Detail, ktorý celej fotke dodáva svedectvo o dokonalosti vesmíru.

Zážitok zo stretnutia však otec opísal ako silnú až dojemnú chvíľu. „Musíme bojovať za mier,“ povedal mu otec v dobrom úmysle. „Nie, musíme porozumieť“, odvetil dalajláma s nekonečným pochopením a láskou. Toto heslo nás tak často neobklopuje. Otec prichádzajúc zo Schwechatu čítal na bilbordoch iné heslá: Krása je pre všetkých! Obed k operácii zadarmo! V správach nevieme, či drukovať udavačovi, alebo udanému. Musíme porozumieť. Niekedy vám to musí povedať priamo dalajláma, aby ste si to uvedomili. Niekedy sa k nemu musí prebojovať živý blázon, aby mi to pripomenul.

Uverejnené na HNonline.sk