S Dalajlámom som neležal, hovorí Jozef Banáš (ROZHOVOR)

on . Posted in Zaujímavosti

Portál Aktuality.sk zverejnili rozhovor s Jozefom Banášom hneď po jeho návrate z indického Dillí.

Stretol sa s dalajlámom, ktorý požehnal jeho najnovšiu knihu. Absolvoval tiež stretnutia s indickými intelektuálmi. Nie je majiteľom pravdy, hľadá ju.

Aká bude jeho ďalšia kniha? Čo si bývalý poslanec a diplomat myslí o konflikte na Ukrajine, a ako vníma nového slovenského prezidenta? Aj o tom sa dočítate v prvom rozhovore, ktorý Jozef Banáš poskytol po návrate z Indie. Ako prví vám tiež prinášame exkluzívnu fotografiu Banáša a dalajlámu.

Len včera ste sa vrátili z indického Dillí. Stretli ste sa s Dalajlámom. Požehnal váš najnovší román. Základný pocit?

Chcel by som trošku upresniť, čo som si prečítal v slovenských médiách, lebo niekde sa objavila veta, že Banáš sa stretol s Dalajlámom po ležiačky. Využívam túto príležitosť, pretože to zrejme vzniklo nedorozumením. Podával som správu, že som sa s ním stretol v hlavnom meste Ladaku, v Lehu. Bolo to malými písmenami, takže ten, kto to spracovával to zrejme nesprávne pochopil.

Takže ste s Dalajlámom neležali?

(smiech) Samozrejme, že som sa s Dalajlámom nestretol poležiačky. Vzniklo to z toho preklepu.
A vrátim sa k otázke.
Môj základný pocit bol fantastický. Bol som dojatý. Dodnes som ešte z toho stretnutia rozrušený. To, že som sa k nemu dostal bol pre mňa malý zázrak. Čo si mimoriadne považujem je fakt, že som mu osobne odovzdal Kód 1.
Veľmi ho zaujala téma knihy, koniec koncov, súvisí práve s budhistickou filozofiou a s hľadaním spoločných koreňov kresťanstva a budhizmu. Existuje tam významná hodnotová podobnosť Budhu a Krista, takže to ho veľmi zaujalo.
Bol som dojatý, že Dalajláma si v rámci veľkého budhistického sviatku Kálačakra, ktorého hlavným zmyslom sú meditácie za mier a pokoj v duši, za toleranciu a odpustenie našiel na mňa čas. Moja kniha Kód 1 sa pohybuje práve v týchto intenciách. Teším, že kniha čoskoro vyjde v angličtine. Sľúbil som mu, že keď vyjde, tak mu ju pošlem.

Kedy má kniha vyjsť v anglickom jazyku?

Povzbudený stretnutím s Dalajlámom idem hneď zajtra komunikovať s najvyššími ľuďmi z môjho vydavateľstva, z Ikaru, totiž hľadá sa vydavateľ. Prekladatelia už sú. Nejaká časť sa už preložila. Takže hľadáme vydavateľa, ale verím, že sa tento proces vďaka záujmu najuznávanejšieho duchovného a morálneho reprezentanta tohto sveta trošku posunie.

V Indii ste boli za posledné obdobie viackrát. Musíte tam byť už verejne známou osobnosťou.

To je trošku prehnané. India je obrovská krajina, ale dovolím si povedať, že aj vďaka mojim rozhovorom, ktoré som dal indickým médiám, tak hlavne v tých intelektuálnych kruhoch už to moje meno trošku rezonuje. Dôkazom toho bolo aj to, že v nedeľu večer, čo je v Indii čas venovaný výsostne rodine prišlo na stretnutie so mnou asi tridsať indických intelektuálov na čele s momentálne asi najvýznamnejším indickým filozofom, profesorom Satya P. Gautamom. Už po návrate z Dillí mám maily, ktoré na debatu živo reagujú.

Prečítajte si tiež:
Víťazom Knihy roka 2013 sa stal Banášov Kód 1, ktorý zaujal aj Dana Browna >>

O čom ste diskutovali?

Hlavnou témou bol môj román preložený do jazyka Hindi, Zóna nadšenia. Týmto jazykom hovorí takmer pol miliardy ľudí. Keď som ho tam bol pred časom krstiť, celoindické noviny tomu venovali mimoriadnu pozornosť. Náš veľvyslanec dokonca povedal, že ešte nikdy od vzniku samostatnej Slovenskej republiky sa v Indii nepísalo o Slovensku toľko, ako sa písalo počas mojej návštevy.
Pri príležitosti 25. výročia pádu berlínskeho múru, ktoré si budeme pripomínať na jeseň sme diskutovali aj o tom.
Nepovedal by som, že som v Indii verejne známou osobnosťou, ale povedzme, že zo Slovenska možno áno.

Kód 1 prišiel do Bratislavy pokrstiť Daniel Landa. Aký vzťah s ním máte?

Skvelý. Daniel je chlapík, ktorý je pre mnohých kontroverzná osobnosť, ale ja mám rád takých ľudí, ktorí majú názor. On má svoj názor, ale netrvá na ňom tak, že by ho nebol ochotný zmeniť. Tak trochu aj spolupracujeme na mojom novom románe, ktorý píšem v tomto období.

O čom bude?

Pracovný názov románu zatiaľ znie Uruz. Je to príbeh muža, ktorý sa prestal báť. Malo by to vyjsť niekedy koncom roka.

Čoho sa prestal báť?

Celý život sa bál a v dôsledku toho, že mal veľmi vysokú hladinu svojich vnútorných strachov z rôznych vecí, tak to odbúraval predovšetkým vonkajšou agresivitou.

Bude vás zaujímať:
Dan Brown prejavil záujem o slovenský Kód 1 >>

Bude to mať niečo spoločné aj s religióznou stránkou, ktorej ste sa venovali v predchádzajúcich knihách?

Nie. Nie, nie, nie (úsmev). Bude to román, ktorý bude tak trošku situovaný aj do kremnických hôr, kde je jeden mimoriadne významný a tajomný nápis, o ktorom málokto na Slovensku vie. Nechcem o tom ďalej rozprávať, lebo by som mohol prezradiť pointu.
Tak trošku sa budem teraz venovať mystériám. Staroslovanským mystériám. Budem ich komponovať do môjho nového románu.

Keď sme sa rozprávali naposledy, povedali ste, že Kód 1 bude skobou do rakvy vatikánskeho dogmatizmu. On naozaj je. Ozval sa vám niekto zo svätej stolice?

(úsmev) Ja som to povedal možno trošku nadnesene. Proti vatikánskemu dogmatizmu sa bojuje od čias prvého pápeža. Márne snahy vyvinuli takí ľudia ako Ján Hus alebo Hieronym Pražský.
Som rád, že Kód 1 je podobnou kvapôčkou. Otvára ľuďom oči a navádza ich, aby naozaj premýšľali nad autentickým Ježišovým slovom.

Pápež František povedal, že možno po čase skončí podobne ako Benedikt. Zmení sa za ten čas niečo?

Myslím si, že každý rozmýšľajúci katolík, ktorý sa snaží ísť Kristovou cestou by mal pápežovi Františkovi držať palce, ale úprimne povedané, ak pápež František skončí skôr ako zvyčajne, nebudem sa mu vôbec čudovať.
Pevne však verím, že keby sa to stalo, či už by odišiel dobrovoľne a skôr, alebo definitívne, že sa nájde nový pápež, ktorý bude pokračovať v jeho ceste.

Nad Ukrajinou padlo lietadlo. Mŕtvych bolo takmer tristo ľudí. Boli ste dlhoročným diplomatom. Čo si o tom myslíte?

Situáciu som v týchto dňoch len veľmi okrajovo sledoval v Kašmíre, kde boli dosť obmedzené informačné zdroje, ale celkovo by som chcel povedať, že na Ukrajine mám veľa priateľov a hovorím, že Ukrajinci sú vyspelý, kultivovaný a vzdelaný národ. Ukrajine by podľa mňa najviac pomohlo, keby jej dali pokoj Rusi, Amerika aj Európska únia. Nech si svoje problémy riešia Ukrajinci sami.

Posledné sankcie USA sú považované zatiaľ za najradikálnejšie. Je cesta sankcií z historického hľadiska tou správnou?

Toto nedokážem úplne posúdiť, ale myslím si, že sankcie voči takej obrovskej a silnej krajine akou je Rusko, nemajú žiadny zmysel.

Už viac ako mesiac má Slovensko nového prezidenta. Žijeme dnes v inej krajine?

(ticho) Veľmi by som tomu chcel veriť.
Samozrejme, z hľadiska kompetencií prezidenta nie, ale z druhej strany, prezident Kiska, ktorému úprimne držím palce, môže vniesť do našej spoločnosti viac morálky a etiky. Už to, že ho ľudia zvolili je dôkaz, že to začína byť so Slovenskom lepšie.

Ešte minulý rok odhalili v Banskej Bystrici zaujímavý pamätník Jánovi Langošovi. Ako sa s odstupom času pozeráte na konflikt, ktorý ste spolu mali pred viac než ôsmimi rokmi?

Vtedy som Langoša verejne vyzval na súboj – ak sa ukáže, že podpis v spise, ktorý o mne viedla štb je môj, vrátim poslanecký mandát. Ak sa ukáže, že klame Langoš, ktorý spolu s štb tvrdil, že je môj, odstúpi on. Mohol ma odrovnať tým, že vydá vyšetrovateľovi (podal som trestné oznámenie) originál môjho spisu. On to však odmietol, čím nepriamo dokázal, že klame. Vtedy sa ku mne Langoš správal nekorektne a protizákonne.
Keďže pán Langoš je už dnes mŕtvy, tak ja už sa k tomu vyjadrovať nebudem. Chcem len povedať, že ja osobne by som mu žiadny pomník nestaval. Bystričania majú dosť iných významných rodákov (Cikker, Karvaš, Murgaš), ktorí by si pomník zaslúžili viac. Tí, ktorí Langoša poznajú vedia, že nie je až taký frajer, za akého ho vykresľujú.

V januári tohto roku ste sa stretli so svetoznámym Danom Brownom. Čo ste si z toho stretnutia odniesli?

Dan Brown je sympatický, vtipný a ústretový chlapík. Namiesto plánovaného fototermínu sme napokon zotrvali v kolegiálnej debate. Témou bola najmä katolícka cirkev a z tohto pohľadu ho veľmi zaujal román Kód 1. Je pripravený podporiť jeho uvedenie na americký trh.

 

JOZEF BANÁŠ
Jeden z lídrov súčasnej slovenskej literatúry. Dlhoročný politik a diplomat. Otec Adely Banášovej.

Jozef Banáš bol v rokoch 2002 až 2006 poslancom NR SR za ANO (Aliancia nového občana). Bol podpredsedom Výboru pre Európsku integráciu, členom výboru pre obranu a bezpečnosť a Stálej delegácie NR SR pri parlamentnom Zhromaždení Rady Európy a členom zahraničného výboru NR SR a vedúcim stálej delegácie NR SR pri Parlamentnom zhromaždení NATO. V roku 2004 oznámil, že vystupuje z ANO a ďalej pokračoval ako nezávislý poslanec.

V roku 2007 vyšla vo vydavateľstve Ikar kniha Idioti v politike, ktorá naštartovala jeho literárnu kariéru. Marián Leško ho označil za skokana slovenskej literatúry. Jeho ďalšia kniha, Zóna nadšenia bola v roku 2011 preložená do jazyku Hindi. V nemeckom preklade vyšla pod názvom Jubelzone. Banášov najnovší román Kód 1 je voľným pokračovaním románu Kód 9, kde sa autor venoval religióznej problematike.

Ďalej tiež napísal knihy: Zastavte Dubčeka, Sezóna potkanov, Deň do večnosti (zbierka poézie), poviedkové knihy Posledná nevera a Lepší ako včera, Politicum tremens (na knihe spolupracoval s Bohumilom Hanzelom) a niekoľko filmových, televíznych a divadelných hier. V súčasnosti pracuje na svojej ďalšej knihe, ktorá vyjde koncom roka.

Uverejnené na Aktuality.sk, autor Matej Sotník

Copyright © 2012 Jozef Banáš   |   Tvorba-webov.sk