Obrovská eufória, dojatie a neskrývané emócie. Tak pôsobil Jozef Banáš po včerajšom stretnutí s americkým autorom bestsellerov Danom Brownom. Dôvodov mal hneď niekoľko.
Okrem iného - do anglického vydania románu The Da Vinci Code Banášovi napísal aj venovanie: „To Jozef – A fellow scribe and seeker of the truth – Jozefovi, kamarátovi spisovateľovi, hľadačovi pravdy.“
Prečítajte si rozhovor s Jozefom Banášom.

Išli ste do Prahy špeciálne kvôli tomuto stretnutiu?
Áno, lebo Dan Brown je momentálne na šesťdňovej európskej ceste, bol v Amsterdame a v Prahe. V Prahe mal obhliadku terénu. Neoficiálne sa totiž povráva, že bude písať niečo o Prahe. No a ja som sa vďaka Ikaru dostal k nemu. Umožnili mi veľmi krátke oficiálne stretnutie, z ktorého sa nakoniec rozvinul jeden neskutočne priateľský nádherný rozhovor. Ostaným povedal, aby počkali a my sme sa bavili o spisovateľských veciach, o tom, aký má spôsob písania, kedy píše, vymenili sme si názory na literárnu kritiku a katolícku cirkev. V tom sme sa veľmi zhodli. A čo ma potešilo, ja som mu venoval svoj Kód 1 a už keď zbadal obal, tak hovorí, fí, to je zaujímavá obálka. Tak som mu porozprával, o čom tá kniha je a osobne prejavil o ňu mimoriadny záujem a požiadal ma, aby som mu čo najskôr poslal anglický preklad.

Bude to problém?
Určite nie, lebo kniha sa už do angličtiny prekladá a na to povedal, že je pripravený ju podporiť.

To by bolo úžasné, keby vás na americký trh uviedol práve Dan Brown.
To by bolo, ale preberali sme aj celý rad ďalších vecí a bol som veľmi milo prekvapený.

Bola to vaša prvá možnosť stretnúť sa s ním osobne, alebo ste už nejakú zmeškali?
Nie, ja som Dana Browna predtým nestretol a ani šancu som nemal. Stretol som sa už so zopár inými spisovateľmi, ale s ním nie. A on sa náramne zabával na tom, a veľmi sa mu to páčilo, že ma tu nazývajú slovenský Dan Brown. Dal mi dokonca, čo vraj ešte nikdy nespravil, kontakt, aby som mal na neho priame spojenie.

Fíha, tak to už vyzerá naozaj vážne.
To je úžasné a vyzerá to tak, že by on osobne... ja som kedysi povedal takú smelú myšlienku, že sa presadím v Amerike s týmto románom, tak tuto malé slovenské duše sa nado mnou usmievali a mám pocit, že by to bola úplná pecka, keby sa to podarilo. Navyše s pomocou Dana Browna.

Bez debaty. A  koľko malo pôvodne trvať vaše oficiálne stretnutie?
To bolo v rámci hodinovky, ktorú dostalo vydavateľstvo Ikar. Bolo do nej zahrnutých viac stretnutí, odovzdávanie ceny pre neho a my sme si mali spočiatku len potriasť rukou s tým, že ja podpíšem moju knižku jemu a on mne svoju a to bude všetko. Ale začali sme diskutovať. Bol napríklad v úplnom šoku, keď som mu povedal, že románu Kód 1 sa predalo za tri mesiace takmer 25 000 kusov. Povedal, že to sú aj na Ameriku výborné čísla. Pre nich sú toto kľúčové informácie.

Kedy sa to medzi vami zlomilo, že ste namiesto potriasania rúk a podpisovania knižiek začali debatovať?
Padli sme si do noty, keď sme sa začali baviť o našich názoroch na cirkev, to nás tak zjednotilo. Potom sme si padli do noty druhý raz, keď sme sa začali baviť o našich názoroch na literárnu kritiku. Lebo on tiež nie je nejaký obľúbenec literárnych kritikov, ale milujú ho jeho čitatelia. Povedal, že pokiaľ by mal voliť medzi priazňou kritiky a priazňou čitateľov, že ani sekundu nezaváha a volí čitateľa. A viete v čom bol fór? Hovorím mu, Dan, aby ste si nemysleli, že sa tu bavíte s nejakým béčkom, ukázal som mu fotografiu, kde som v Panta Rhei s Kódom 1 nad ním, že som ho predbehol, čo on predýchaval :), že kurník šopa, toto je vážne.

A to ste debatovali len tak nasucho?
Nie, dali sme si čaj a nad ním sme diškurovali asi 20 minút. A stihli sme toho prebrať dosť. Ja si to veľmi cením, lebo viete, títo veľkí ľudia, veď tam mal manažment, on iba zavolal svoju vydavateľskú manažérku, povedal jej komentár k Banášovi, dal jej pokyny a teraz je to už len na nás. Najmä ten preklad.

Zatiaľ vyzerá, že by mal byť hotový. Kedy?
Do takých troch, štyroch mesiacov by to mohlo byť. Požiadal ma, aby sme to skúsili trochu urýchliť. Uvidíme.

Ako na vás pôsobil? Z doteraz povedaného tipujem, že je normálny, milý, ukecaný.
Áno, milý, príjemný, vtipný a čo ma potešilo a pomohlo, bola podobná chémia. Pýtam sa ho, Dan, ako to robíte, že ste taký dobrý a on hovorí: Vstávam ráno štvrtej a píšem. Ja hovorím, a ja o piatej a píšem, veď to je skoro to isté :)

Prezradil vám viac o svojich zvykoch?
Ale áno, dokonca máme viac podobných zvykov. On píše denne asi šesť hodín, niekedy aj sedem, a ja tri-štyri. Potom som sa ho pýtal, ako relaxuje.

A znova zhoda?
Neuveriteľná! Hovorí, relaxujem tak, že sa zavesím dole hlavou, aby sa mi prekrvil mozog. Ja robím to isté, lebo keď cvičím jogu, tak sa postavím na hlavu. Tak sme sa smiali, že vyvádzame podobné veci. Inak hráva golf, ja som proletár, chodím behať. Tak takéto veci sme prebrali. Dojatý som z toho, lebo som jediný spisovateľ, s ktorým sa počas celej európskej návštevy stretol, a to je vážna vec. Bolo to však nečakané, preto som plný eufórie.

Aké venovanie vám napísal do knihy?
Počkajte, hneď sa pozriem, dal som si podpísať anglický Da Vinciho kód... aj ja som zvedavý, lebo knihu som hneď strčil do tašky. No tak počúvajte, napísal: Jozefovi, váženému spisovateľovi a hľadačovi pravdy. V tomto sme sa my zhodli – on hľadá, aj ja hľadám, to nás dalo dohromady.

Vy ste mu napísali aké venovanie?
Ja som mu napísal: S vďakou a rešpektom za to, že posunul naše myslenie. Lebo ja som mu vysvetlil situáciu u nás, že písať na ultrakonzervatívnom katolíckom Slovensku takéto knihy, je trochu iné ako v Amerike. Toto ho taktiež zaujalo, vypytoval sa na situáciu na Slovensku. Povedal som mu, že katolícka cirkev tu je v problémoch a on odpovedal: Čo si myslíte, v Amerike je čo?

Takže ste mali krásny deň!
Priam bohovský! Veľmi sa teším. Ozaj, ešte som sa ho pýtal, čo robí s tým množstvom e-mailov, ktoré dostáva. Lebo ja nie som ani zďaleka taký slávny ako on a už nestíham všetkým odpovedať. Najprv vraj používal rôzne finty, ale teraz okolo seba vytvoril takú bublinu, že to sa jednoducho nedá, že má okolo seba taký ochranný val a týmto spôsobom nekomunikuje. Lebo keby odpovedal na všetky maily, nemal by kedy písať. Veď on doteraz predal 200 miliónov výtlačkov na celom svete. Za chvíľu ho dobehnem (smiech). Žartujem, ale viete si predstaviť, čo by to bol za fór, keby som sa dostal na americký trh s jeho pomocou? A on mi to vážne povedal – pošli mi to, uvidíme.

Rozhovor pre zivot.azet.sk, autorka Felícia Boronkayová, 16.1.2014